utorok 10. 11.
Tibor
Live

Vyhlásenie historického roku na západnej Ukrajine pobúrilo Varšavu. Poľskí predstavitelia však popreli zastavenie pomoci

· Aktualizované:
Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Novú vlnu pobúrenia vyvolalo v Poľsku rozhodnutie regionálneho parlamentu ukrajinskej Ľvovskej oblasti vyhlásiť rok 2027 za rok Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a jej veliteľa Romana Šuchevyča.

Tusk Zelenskyj
Foto: TASR/AP

Nacionalisti z UPA sa za druhej svetovej vojny na západe Ukrajiny podieľali na masakroch Poliakov. Poľskí predstavitelia však podľa agentúry PAP popreli správy niektorých ukrajinských médií, že Varšava pre rozhodnutie zastupiteľov Ľvovskej oblasti zastavila dôležitý balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa piatym rokom bráni ruskej agresií.

Poľská vláda odmieta zastavenie pomoci

Hovorca poľského ministerstva obrany Janusz Sejmej vo štvrtok zdôraznil, že správy o zastavení vojenskej pomoci nie sú pravdivé. Aj námestník ministra obrany Cezary Tomczyk povedal, že „Poľsko Ukrajine pomáha a pomáhať bude, pretože to je v poľskom národnom záujme“.

PAP poznamenala, že aj keď poľskí predstavitelia popreli správy o pozastavení vojenskej pomoci, rozhodnutie ľvovského regionálneho parlamentu poškodí poľsko-ukrajinské vzťahy. Ostro ho odsúdil poľský premiér Donald Tusk a šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski navrhol, aby bol v Poľsku za nežiaducu osobu označený Svjatoslav Šeremeta, iniciátor pripomienok UPA a Šuchevyča v budúcom roku. Poľské ministerstvo vnútra potvrdilo, že Šeremeta dostal na päť rokov zákaz vstupu do celého schengenského priestoru.

Ľvovský regionálny parlament v utorok prijal uznesenie, ktorým rok 2027 vyhlásil za rok UPA, Šuchevyča a nacionalistického básnika a politika Oleha Olžyča. Šeremeta, ktorý je šéfom výboru pre kultúru, povedal, že „toto je naša história, naši hrdinovia a musíme náležite uctievať ich pamiatku“. Olžyč, ktorý v 20. rokoch žil v Československu, patril k umiernenejšej frakcii Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN).

Historické pozadie a tragická minulosť vo Volyni

OUN za druhej svetovej vojny bojovala proti Sovietom za nezávislosť Ukrajiny, ale taktiež spolupracovala s nacistickým Nemeckom a podieľala sa na vyvražďovaní Židov. Členovia OUN a jej ozbrojeného krídla, Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), bojovali aj v rámci jednotiek SS. Na svedomí majú masaker desiatok tisíc poľských civilistov vo Volyni, ktorá je teraz súčasťou západnej Ukrajiny. V menšej miere sa obeťami UPA v tomto regióne stávali tiež miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi.

Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v máji udelil čestný titul Hrdinovia UPA jednotke špeciálnych síl, vyvolal roztržku vo vzťahoch s Poľskom. Poľský prezident Karol Nawrocki v reakcii odobral Zelenskému najvyššie poľské vyznamenanie, Rad Bielej orlice. Traja bývalí ukrajinskí prezidenti následne rovnaký rad vrátili.

Kyjev hovorí o kontraproduktívnom kroku

Terajšie rozhodnutie regionálneho parlamentu Ľvovskej oblasti v stredu ukrajinské ministerstvo zahraničia podľa serveru Ukrajinska pravda označilo za „kontraproduktívne pre snahy o rozvoj ukrajinsko-poľských vzťahov a riešenie problematických otázok súvisiacich s ruskou inváziou a bezpečnostnými hrozbami pre obe naše krajiny aj región“. Zdôraznilo, že uznesenie bolo prijaté bez konzultácií s diplomatmi a úradmi v Kyjeve.

Podľa námestníka poľského ministra zahraničia Marcina Bosackého najbližší spolupracovníci ukrajinského prezidenta Zelenského Poľsko uistili, že uznesenie ľvovského regionálneho parlamentu nevstúpi do platnosti.

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"