Zem sa do konca storočia nebezpečne oteplí, varuje OSN. Súčasné klimatické záväzky krajín na záchranu stačiť nebudú

Planéta pri súčasnej celosvetovej klimatickej politike smeruje k tomu, že bude do konca storočia o 2,8 stupňa Celzia teplejšia ako v predindustriálnom období, uviedol podľa agentúry DPA Program OSN pre životné prostredie (UNEP).

Každý zlomok stupňa nad hranicou 1,5 stupňa Celzia pritom podľa šéfky UNEP Inger Andersenovej zvyšuje riziko smrtiacich povodní, vĺn horúčav a lesných požiarov, aké tento rok zažili viaceré krajiny.

So snahou obmedziť rast priemernej teploty na 1,5 stupňa Celzia do konca storočia počíta parížska klimatická dohoda z roku 2015.

Čítajte viac

Na toto leto raz budeme spomínať ako na príjemné, varuje vedkyňa. Extrémne horúčavy majú stopu až v Grónsku

Ak by všetky krajiny sveta skutočne splnili svoje už oznámené klimatické záväzky, oteplila by sa planéta podľa UNEP do konca storočia o 2,6 stupňa Celzia. Oproti minuloročnej správe, podľa ktorej to bolo až 2,5 stupňa Celzia, je to zhoršenie, ktoré podľa programu OSN súvisí predovšetkým s ústupom Spojených štátov od skorších plánov na ochranu klímy za administratívy Donalda Trumpa. USA sú po Číne druhým najväčším producentom skleníkových plynov.

Nejde len o politickú hanbu USA

„Táto správa ukazuje, že odstúpenie Ameriky nie je len politickou hanbou. Má to reálne následky pre planétu a pre milióny ľudí na celom svete,“ vyhlásil podľa agentúry AP Mohamed Adow, riaditeľ klimatickej organizácie Power Shift Africa.

„Zvyšok sveta je unavený, keď musia počítať škody, ktoré Spojené štáty dobrovoľne spôsobujú svojim spojencom,“ uviedol podľa AP austrálsky vedec zaoberajúci sa klímou Malte Meinhausen.

Prognóza počíta aj s veľmi optimistickým variantom, že by všetky štáty dodržali svoje klimatické plány a tiež dosiahli stanovené ciele klimatickej neutrality. Aj v takom prípade by sa ale Zem do roku 2100 oteplila o 2,1 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Všetky prognózy sú výrazne nad cieľom 1,5 stupňa Celzia. Podľa európskej služby pre monitorovanie klímy Copernicus priemerné oteplenie v trojročnom období medzi rokmi 2023 a 2025 prvýkrát prekročilo 1,5 stupňa Celzia.

Kapitulácia či nádej?

Experti podľa agentúry DPA väčšinovo počítajú s tým, že sa cieľ nárastu o maximálne 1,5 stupňa Celzia nepodarí naplniť, a posledná nádej sa tak upína k tomu, aby prekročenie tejto hranice trvalo čo najkratší čas. „Prekročenie (hranice) neznamená kapituláciu. Stále ho môžeme udržať čo najmenšie a čo najkratšie a do konca storočia znovu znížiť teploty pod 1,5 stupňa,“ zdôraznil v súvislosti so správou UNEP generálny tajomník OSN António Guterres.

Čítajte viac

Horúčavy lámali rekordy naprieč Európou. Copernicus: Západná Európa zažila najteplejší jún a júl v histórii meraní

Aby priemerná teplota na konci storočia neprevyšovala tú z predindustriálneho obdobia o viac ako 1,5 stupňa Celzia, museli by sa dramaticky znížiť celosvetové emisie skleníkových plynov, a to o 18 percent do roku 2030, o 45 percent do roku 2035 a o 69 percent do roku 2040. Vo všetkých prípadoch je to porovnanie s východiskovou úrovňou roku 2025.

Takýto pokles sa ale podľa DPA nedá očakávať. Aj v prípade, že by štáty uskutočnili všetky svoje opatrenia na ochranu klímy, podľa prepočtov UNEP by emisie klesli len o najviac osem percent do roku 2030 a 15 percent do roku 2035.

Šéfka UNEP Andersenová vzhľadom na ničivé dopady klimatických zmien apeluje na to, aby svet využil všetky dostupné možnosti v snahe udržať maximálne oteplenie čo najnižšie. Poukazuje aj na úspechy v znižovaní emisií skleníkových plynov. Správa napríklad vymenúva skutočnosť, že od parížskej dohody o klíme rástla kapacita obnoviteľných zdrojov energie približne trikrát rýchlejšie, ako sa vtedy očakávalo.