pondelok 16. 11.
Agnesa
Live

Rusko mení bezpečnostnú situáciu v Arktíde, tvrdí šéfka Komisie. Brusel pripravuje nový prístup k obrane regiónu

· Aktualizované:
Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Rusko podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej obnovuje svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde, uplatňuje voči susedom hybridné stratégie a mení bezpečnostnú situáciu v regióne, čo má vplyv na Európsku úniu.

leyenová
Foto: SITA/AP Photo/Omar Havana

Únia preto musí konať a zmeniť svoj strategický prístup. Von der Leyenová to v utorok povedala v Štrasburgu, kde Komisia predstavila novú Arktickú stratégiu, ktorá reaguje práve na meniacu sa geopolitickú situáciu.

Väčší dôraz na bezpečnosť a obranu

Nová stratégia v porovnaní s predchádzajúcim dokumentom z roku 2021 kladie väčší dôraz práve na bezpečnosť a obranu. Reaguje nielen na vojenské aktivity Ruska, ale aj na rastúci záujem Číny o tamojšie strategické suroviny. Plán prichádza tiež po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil prevzatím kontroly nad Grónskom, ktoré je samosprávnym územím Dánska, a vyvolal znepokojenie na Islande zverejnením mapy, na ktorej boli oba ostrovy označené vo farbách americkej vlajky, pripomenula agentúra AP.

„Bezpečnosť však nie je jediným dôvodom, prečo stratégiu prijímame. Týka sa aj ekonomiky. S tým, ako sa Arktída stáva dostupnejšou, rastie aj jej význam pre hospodársku bezpečnosť Európy,“ uviedla von der Leyenová. V tejto súvislosti spomenula dôležitosť kritických surovín pre zelenú a digitálnu transformáciu Únie aj skutočnosť, že nové námorné trasy menia svetový obchod. „To všetko predstavuje príležitosti. Naším cieľom je premeniť ich na prosperitu pre arktické komunity a zároveň posilniť hospodársku odolnosť Európy,“ dodala.

Šéfka únijnej exekutívy tiež zdôraznila, že zásadným aspektom celej stratégie je skutočnosť, že Arktída patrí ľuďom, ktorí v nej žijú - rodinám, komunitám, pôvodným obyvateľom aj mladým ľuďom, ktorí si v Arktíde chcú vybudovať vlastnú budúcnosť.

Stratégia konkrétne stanovuje štyri priority: posilnenie bezpečnosti a odolnosti, reakciu na zmenu klímy v Arktíde, prosperitu a príležitosti pre obyvateľov a komunity v arktickom regióne. Komisia zdôraznila, že Európska únia je súčasťou Arktídy, keďže v tejto oblasti žije viac ako pol milióna obyvateľov EÚ. „Vzhľadom na to, že Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktickými členskými štátmi EÚ a že existujú úzke väzby s Nórskom, Islandom, Britániou, Kanadou a Spojenými štátmi, má vývoj v Arktíde priamy vplyv na bezpečnosť Európy, klímu aj našu prosperitu,“ doplnila únijná exekutíva.

Arktída sa pritom rýchlo mení a podľa expertov sa otepľuje takmer štyrikrát rýchlejšie, než je globálny priemer, čo má vplyv na ekosystémy a mení spôsoby obživy aj život komunít. „Nové námorné trasy a objavovanie nových zdrojov menia bezpečnostnú a ekonomickú situáciu v Arktíde, čo vedie k rastúcemu geopolitickému napätiu, strategickej konkurencii a vojenskej aktivite,“ poznamenala tiež Komisia.

Stratégia kladie dôraz na bezpečnosť a obranu

Nová Arktická stratégia EÚ kladie oproti predchádzajúcemu dokumentu z roku 2021 väčší dôraz na bezpečnosť a obranu. Zatiaľ čo doterajšia stratégia sa sústredila predovšetkým na ochranu klímy a životného prostredia a udržateľný rozvoj regiónu, nové opatrenia majú konkrétnejšie reagovať na rastúce geopolitické napätie, hybridné hrozby a potrebu chrániť kritickú infraštruktúru.

Prvou stanovenou prioritou je preto posilnenie bezpečnosti a odolnosti Arktídy. EÚ bude spolupracovať so svojimi členskými štátmi, arktickými partnermi a v spolupráci s NATO na zlepšení pripravenosti, ochrane kritickej infraštruktúry a posilnení schopnosti Európy pôsobiť v arktických podmienkach, okrem iného rozšírením kapacity európskych ľadoborcov. Zameria sa tiež na ochranu kritických podmorských káblov. Vzniknúť by malo nové centrum námornej bezpečnosti, ktoré podporí štáty EÚ aj ich partnerov pri zdieľaní informácií a zlepšovaní monitorovania námorných aktivít v Arktíde.

„Výziev je celý rad. Rusko rozširuje svoju vojenskú prítomnosť na Ďalekom severe. Moskva znovu otvorila základne z čias Sovietskeho zväzu a v regióne testuje nové zbrane,“ uviedla na tlačovej konferencii v Štrasburgu šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. „Prieniky dronov, rušenie signálu GPS a sabotáže podmorských káblov ohrozujú bezpečnosť Arktídy. Rastúca aktivita ruskej tieňovej flotily navyše predstavuje riziko pre námornú dopravu aj životné prostredie,“ dodala. Spomenula tiež nárast strategických ambícií Číny s tým, že Arktída sa stala jednou z hlavných oblastí globálneho súperenia o moc.

Kľúčom budú aj satelity

EÚ chce podľa nej tiež posilniť sledovanie situácie a monitorovanie pomocou satelitov tým, že rozšíri využitie európskych systémov Copernicus a Galileo na lepšie odhaľovanie hrozieb v Arktíde. V pláne je tiež zlepšenie vojenskej mobility prostredníctvom arktických prístavov, letísk a dopravných koridorov. „Na bezpečnosť Arktídy dohliada NATO a všetky tieto aktivity dopĺňajú jeho úlohu v oblasti kolektívnej obrany,“ dodala Kallasová. Do budúcnosti by sa mohli konať aj pravidelné samity na najvyššej úrovni medzi štátmi EÚ a arktickými partnermi.

Eurokomisár Jozef Síkela, do ktorého pôsobnosti Arktická stratégia spadá, pred novinármi spomenul, že v uplynulých mesiacoch do arktickej oblasti niekoľkokrát cestoval a stretával sa s miestnymi predstaviteľmi aj zástupcami komunít. „Chcel som počúvať ich obavy, porozumieť ich ambíciám a zistiť, na čom im najviac záleží,“ uviedol český eurokomisár. „Ich posolstvo bolo jasné: musíme spolupracovať a zabezpečiť, aby budúcnosť Arktídy formovali ľudia, ktorí v nej žijú. Preto naša odpoveď presahuje oblasť bezpečnosti,“ dodal.

Druhou prioritou je reakcia na zrýchľujúce sa klimatické zmeny. Európska únia by mala okrem iného posilniť výskum, pozorovanie a monitorovanie klímy, aby lepšie pochopila tieto zmeny a podporila účinné reakcie.

Únia chce investovať do regiónu

Za tretiu prioritu Európska komisia označila budovanie prosperujúcej a ekonomicky bezpečnej Arktídy. Európska únia by chcela s regiónom spolupracovať najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, kritických surovín, digitálnej konektivity, udržateľného námorného priemyslu, cestovného ruchu, výskumu a inovácií. „Základným princípom nášho prístupu je investovať do infraštruktúry a vybavenia, ktoré možno využiť na viacero účelov vrátane civilných aj vojenských. Posilní to odolnosť miestnych komunít, vytvorí nové príležitosti a zároveň zvýši bezpečnosť a pripravenosť Európy,“ uviedol Síkela.

Ťažba nerastných surovín v Arktíde bude mať vplyv na životné prostredie, uviedol pre agentúru Síkela. Podľa neho je však dôležité zvážiť, či je vhodnejšie ťažiť suroviny v Európe za prísnejších ekologických podmienok, alebo ich dovážať zo zahraničia, kde môže ťažba prírodu zaťažovať ešte viac. K možnému rozporu medzi zachovaním klimatických cieľov a rastúcim dôrazom na obranu uviedol, že v základných prioritách medzi nimi podľa neho panuje zhoda.

Konkrétne eurokomisár spomenul lepšie dopravné prepojenie v oblasti európskej Arktídy medzi Fínskom, Švédskom a Nórskom, ďalej digitálne prepojenie prostredníctvom budovania infraštruktúry podmorských káblov. Vzniknúť by tiež malo výskumné centrum EÚ pre polárne oblasti, takzvaný EU Polar Research Hub.

Poslednou prioritou je vytváranie príležitostí pre ľudí a komunity v Arktíde. EÚ chce investovať do vzdelávania a príležitostí pre mladých ľudí prostredníctvom výmenných vzdelávacích programov, spolu s arktickými partnermi bojovať proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu a zároveň chce dať mladým ľuďom silnejší hlas prostredníctvom novej poradnej platformy pri zastúpení EÚ v grónskom Nuuku.

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"