Oficiálny odchod po 12 rokoch. USA s partnermi oficiálne ukončili vojenskú misiu proti Islamskému štátu v Iraku

Spojené štáty a ich koaliční partneri v stredu (30. 9.) oficiálne ukončili vojenskú misiu v Iraku, uviedol dnes hovorca Pentagónu Sean Parnell. Misia sa počas 12 rokov zameriavala na boj proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS), ktorá od roku 2014 určitý čas ovládala rozsiahle územia v Iraku a Sýrii. Americký prezident Donald Trump tento krok privítal ako veľký deň pre Ameriku a víťazstvo pre Spojené štáty.

„Tento míľnik odráža úspech dvanásťročnej kampane, ktorá porazila IS ako organizovanú vojenskú hrozbu v Iraku i v celom regióne. Znamená tiež prechod od vojnovej koaličnej misie k bezpečnostným snahám vedeným Irakom, ktoré sú podporované bežnejšími bilaterálnymi bezpečnostnými vzťahmi,“ uviedol Parnell. Ukončenie misie je súčasťou postupného procesu na základe dohody USA a Iraku zo septembra 2024.

„Prišli sme bojovať proti kalifátu. Kalifát už neexistuje. Ideme domov,“ uviedol Trump v súvislosti s odchodom vojakov z Iraku na svojej sociálnej sieti Truth Social. Usporiadaný odchod amerických vojakov zo základne v Irbíle je podľa neho v protiklade s odchodom amerických vojakov z Afganistanu v roku 2021, ktorý začala pripravovať prvá Trumpova administratíva a uskutočnila ho vláda Joea Bidena. Pri odchode z Afganistanu zahynuli desiatky afganských civilistov a 13 amerických vojakov. Trump tiež vyjadril podporu irackému premiérovi Alímovi Zajdímu.

„Začala sa nová fáza,“ uviedol Zajdí v súvislosti s odchodom zahraničných vojakov. Podľa neho sa nová fáza bude vyznačovať posilnením irackej suverenity aj „vyváženým partnerstvom“ s hlavnými spojencami Bagdadu. Otázkou však zostáva, či sa vláde podarí odzbrojiť proiránske milície pôsobiace v Iraku, čo od Bagdadu požaduje Washington.

Milície dnes podľa agentúry AFP oznámili, že sa necítia viazané žiadnou dohodou o odovzdaní svojich zbraní. Z ich posilňovania majú obavy kurdské organizácie, ktoré v uplynulých mesiacoch čelili útokom irackých spojencov Teheránu.

Hoci má odchod amerických vojsk z Iraku v krajine širokú podporu, časť Iračanov považuje stiahnutie za predčasné, a to práve s ohľadom na predpokladané posilnenie postavenia proiránskych milícií, upozorňujú médiá. Odchod amerických jednotiek naopak privítal a podporuje Teherán.

Čítajte viac

Saudská Arábia sa pridala k USA a spoločne zaútočili. Proiránske milície v Iraku hlásia po zásahu 20 mŕtvych

Vydrží pokoj v Iraku?

Kým iracká vláda označuje krok za deň samostatnosti a Irán za historické víťazstvo, irackí Kurdi sa obávajú vzniku bezpečnostného vákua, uviedla stanica Al-Džazíra.

Ukončenie americkej vojenskej prítomnosti môže podľa irackých bezpečnostných expertov poskytnúť voľné pole pôsobnosti Teheránu a zároveň umožniť návrat ďalších odporcov USA, vrátane IS.

Podľa Parnella Spojené štáty očakávajú, že iracké bezpečnostné sily, vrátane kurdských jednotiek pešmergov, budú aj naďalej „usilovať o zabezpečenie bezpečnosti“ v Iraku a potlačia zvyšné zložky IS.

História útokov

Spojené štáty v roku 2003 vtrhli do Iraku s odôvodnením, že režim Saddáma Husajna disponuje zbraňami hromadného ničenia. To sa však nikdy nepotvrdilo. Krajina bola následne dlhodobo pod americkou okupáciou, počas ktorej vyšiel najavo aj škandál vo väzení Abú Ghrajb neďaleko hlavného mesta Bagdadu. Fotografie zachytili amerických vojakov, ktorí tam mučili a sexuálne ponižovali irackých väzňov.

V Iraku mali v rôznych obdobiach vojakov 40 krajín sveta vrátane Českej republiky. Na konci roka 2011 sa USA stiahli z Iraku, avšak americké jednotky sa do krajiny vrátili o tri roky neskôr v reakcii na vzostup IS, ktorý v Iraku a v susednej Sýrii dobyl rozsiahle územia, na ktorých vyhlásil kalifát. Do boja proti IS sa zapojili aj proiránske šiitské milície, z ktorých niektoré tento rok útočili na americké základne a ďalšie objekty USA, vrátane diplomatických misií.

Podľa mimovládnej organizácie Iraq Body Count zahynulo počas vojny v Iraku vyše 200 000 irackých civilistov a štvrť milióna ľudí bolo zranených. Na americkej strane zahynulo v bojoch vyše 4 500 vojakov. V dôsledku násilia opustilo svoje domovy štyri milióny ľudí, čo predstavuje približne 15 percent obyvateľstva krajiny.