Čierna nedeľa pre Merza. V Berlíne drvivo vyhrala Ľavica, na severe sa CDU nedostala do parlamentu prvýkrát v histórii
V nedeľňajších voľbách v Berlíne zvíťazila s veľkým náskokom radikálne ľavicová strana Die Linke (Ľavica), ktorá získala 25,7 percenta hlasov. Za ňou nasledujú Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelára Friedricha Merza s 18,8 percenta a Alternatíva pre Nemecko (AfD) so 16,3 percenta. Kreslá získali aj Zelení so 14,3 percenta a sociálni demokrati (SPD), ktorých podporilo 12,1 percenta hlasujúcich.
Po sčítaní všetkých hlasov o tom s odvolaním na krajinskú volebnú komisiu informovala agentúra DPA. Doterajšia vládna koalícia CDU a SPD stratila väčšinu.
Pod päťpercentnou hranicou skončila strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) so 4,7 percenta a slobodní demokrati (FDP) s 2,5 percenta. V novej Snemovni poslancov zasadne 158 poslancov. Ľavica ich vyšle 47, CDU 34, AfD 29, Zelení 26 a SPD 22. Pre sociálnych demokratov je to doteraz najhorší výsledok vo voľbách do berlínskej snemovne.
Berlín môže viesť dcéra tureckých utečencov
Primátorkou by sa mohla stať Elif Eralpová z Ľavice, ktorá má turecké korene. Bola by prvou ženou s migračným pôvodom na čele Červenej radnice. Eralpová sa narodila v roku 1981 v Mníchove tureckým rodičom, ktorí krátko predtým utiekli zo svojej vlasti. Pre Ľavicu je nedeľný zisk najväčším volebným úspechom v Berlíne. Naposledy v roku 2001 získala jej priama predchodkyňa, Strana demokratického socializmu (PDS), 22,6 percenta.
Eralpová sa chce pokúsiť zostaviť koalíciu so Zelenými a sociálnymi demokratmi. Zelení už skôr tiež uviedli, že by chceli budúcu koalíciu zostaviť s Ľavicou a SPD. Teoreticky je možné Ľavicu obísť a zostaviť aj vládu CDU, Zelených a SPD.
Mladí volili Ľavicu, rozhodovalo bývanie
V Berlíne žije zhruba 3,9 milióna obyvateľov, voliť mohlo 2,5 milióna voličov. Takmer milión obyvateľov nemeckej metropoly tvoria cudzinci bez volebného práva. Po prvý raz mohli v nedeľu v Berlíne voliť aj šestnásťroční a sedemnásťroční. U voličov vo veku od 16 do 24 rokov jasne zvíťazila Ľavica so 43 percentami, nasledovaná AfD s 12 percentami. Od ľudí vo veku od 25 do 34 rokov dostala Ľavica dokonca 49 percent hlasov.
Hlavnými témami kampane boli nedostupnosť bývania a vysoké nájomné. Eralpová sľubovala, že vypočuje Berlínčanov a splní ich želanie, ktoré vyjadrili v roku 2021. V poradnom referende sa vtedy obyvatelia metropoly vyslovili za vyvlastnenie bytov veľkých prenajímateľov. Za vtedy hlasovalo 59,1 percenta a účasť dosiahla 73,5 percenta. Vyvlastnenie sa malo týkať spoločností s viac ako 3000 bytmi. Kým Zelení ako jeden z potenciálnych partnerov Ľavice so zospoločenštením časti bytov vlastnených koncernmi za určitých podmienok súhlasia, líder sociálnych demokratov Steffen Krach ho odmieta.
Historický debakel CDU v Meklenbursku
Ešte horšie dopadla CDU v nedeľných voľbách v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, kde nebude zastúpená v parlamente. Podľa predbežných konečných výsledkov získala iba 4,9 percenta hlasov, čím tesne minula päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Je to prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka, čo sa CDU nedostala do krajinského snemu. Jej doterajším najhorším výsledkom bolo deväť percent v Brémach v roku 1951.
CDU zaznamenala oproti voľbám v roku 2021 stratu 8,4 percenta hlasov. Víťazom volieb sa stala pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 38,2 percenta hlasov (+21,5) a 32 mandátov, nasledovaná Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD), ktorá dostala 35,5 percenta hlasov (-4,1) a bude mať 29 poslancov.
Do parlamentu vo Schwerine sa ešte dostali strana Ľavica (6,5 percenta) a Zelení (5,7 percenta); obe strany budú mať po päť poslancov.
Pred bránami krajinského snemu rovnako ako kresťanskí demokrati zostala so ziskom 4,8 percenta aj ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).
V Meklenbursku-Predpomoransku, riedko osídlenej spolkovej krajine na severovýchode Nemecka, žije zhruba 1,6 milióna obyvateľov. Voliť mohlo v nedeľu 1,3 milióna z nich, prvýkrát medzi nimi boli rovnako ako v Berlíne aj šestnásťroční a sedemnásťroční.
Je to prvýkrát, čo má AfD najpočetnejší poslanecký klub v zákonodarnom zbore Meklenburska-Predpomoranska. Táto strana viac než zdvojnásobila svoj výsledok spred piatich rokov, keď získala 16,7 percenta hlasov. Najsilnejšou stranou bude teraz už v treťom krajinskom sneme. Od roku 2024 má najviac mandátov v Durínsku a začiatkom septembra vyhrala voľby aj v Sasku-Anhaltsku.
Leif-Erik Holm, kandidát AfD na post krajinského premiéra, interpretoval tento výsledok ako mandát pre svoju stranu na zostavenie vlády. Vyhlásil, že bude rokovať s ostatnými stranami o možnosti spolupráce, hoci podľa vlastných slov nie je príliš optimistický. S výnimkou BSW, ktorá sa napokon do parlamentu nedostala, však všetky politické sily spoluprácu s AfD vylúčili.
Meklenbursko-Predpomoransko je spolu s Berlínom jedinou východonemeckou spolkovou krajinou, v ktorej krajinská tajná služba miestnu organizáciu AfD neoznačila za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Vedie ju len ako podozrivú z krajne pravicových aktivít.
Predstavitelia SPD boli napriek miernym stratám s výsledkom vzhľadom na celoštátne trendy spokojní, keďže sociálni demokrati sa v predvolebných prieskumoch dlhodobo pohybovali hlboko pod hranicou 30 percent. Zisk 35,5 percenta hlasov však SPD dosiahla najmä na úkor menších strán, predovšetkým CDU, ktorá v Meklenbursku-Predpomoransku od zjednotenia Nemecka vládla v rokoch 1990 – 1998 a 2006 – 2021 v koalícii s FDP, respektíve SPD. Od roku 2021 tam bola pri moci SPD v koalícii s Ľavicou.
Premiérkou zostane zrejme sociálna demokratka Manuela Schwesigová, ktorá môže zostaviť vládu s Ľavicou a Zelenými. Spolu by mali 39 zo 71 kresiel. „Väčšina sa rozhodla pre demokratické strany. Preto som pripravená pokračovať v začatej práci,“ uviedla už v nedeľu premiérka, ktorá stojí na čele krajiny od roku 2017. Na tlačovej konferencii v Berlíne dnes povedala, že chce ešte dnes začať rokovania o trojkoalícii.
Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu označil výsledok CDU v Meklenbursku-Predpomoransku za katastrofu, ktorá sa nedá nijako prikrášľovať. Podľa jeho slov bola CDU v predvolebnom boji v Meklenbursku-Predpomoransku doslova „zomletá“ v ostrom súboji medzi SPD a AfD. Vo svojej funkcii však chce zostať a pokračovať v reformách. Priznal, že vláda musí svoje kroky verejnosti lepšie a zrozumiteľnejšie vysvetľovať.
Pre Merza ide o mimoriadne kritické obdobie, keďže porážka CDU v Meklenbursku-Predpomoransku nasleduje len dva týždne po masívnom úspechu AfD v Sasku-Anhaltsku, čo výrazne oslabuje jeho pozíciu na čele štátu aj samotnej CDU.
O triumfe AfD v Sasku-Anhaltsku sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"