Katastrofa, priznal Merz, no neodstúpi. CDU utrpela historickú porážku, neprekonala ani hranicu päť percent

Nemecký kancelár Friedrich Merz sľúbil, že jeho vláda bude pokračovať v reformách. Podľa neho sú prostriedkom proti autoritárstvu. Nemieni odstúpiť.

Trpká porážka, ktorá sa nikdy nestala

Merz vystúpil po zverejnení prognóz z dvoch krajinských volieb. Podľa nich zvíťazili dve strany z okrajov nemeckého politického spektra: Alternatíva pre Nemecko (AfD) v Meklenbursku-Predpomoransku a Levica v Berlíne. Merz zdôraznil, že má v úmysle pokračovať vo funkcii kancelára.

Merz označil výsledok volieb v Meklenbursku-Prednom Pomoransku za „katastrofu“. Jeho Kresťanskodemokratická únia (CDU) nebude zastúpená v parlamente v tejto spolkovej krajine. V nedeľňajších voľbách získala podľa predbežných konečných výsledkov iba 4,9 percenta hlasov, čím tesne minula päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Je to prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka, čo sa CDU nedostala do krajinského snemu.

CDU zaznamenala oproti voľbám v roku 2021 stratu 8,4 percenta hlasov. Víťazom volieb sa stala pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 38,2 percenta hlasov (+21,5) a 32 mandátov, nasledovaná Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD), ktorá dostala 35,5 percenta hlasov (-4,1) a bude mať 29 poslancov.

Do parlamentu vo Schwerine sa ešte dostali strana Ľavica (6,5 percenta) a Zelení (5,7 percenta); obe strany budú mať po päť poslancov.

Pred bránami krajinského snemu rovnako ako kresťanskí demokrati zostala so ziskom 4,8 percenta aj ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).

Je to prvýkrát, čo má AfD najpočetnejší poslanecký klub v zákonodarnom zbore Meklenburska-Predpomoranska. Táto strana viac než zdvojnásobila svoj výsledok spred piatich rokov, keď získala 16,7 percenta hlasov.

Čítajte viac

Nemci rozdali karty v kľúčových voľbách. Metropolu si získala Ľavica, Merzova strana sa tam podľa prognóz nedosane

Tlak na odstúpenie a Merzove plány na reformy

Analytici už pred voľbami upozorňovali, že kombinácia víťazstva AfD a Levice vo voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne by pre Merza znamenala najhorší možný scenár. Očakáva sa, že tlak na neho, aby odstúpil z funkcie kancelára, by mohol ďalej narastať. Merz však zdôraznil, že ako predseda vlády má v úmysle naďalej pracovať na reformách.

Vyhlásenie spolkového kancelára

„Reformy musia prísť,“ zdôraznil vo svojom prejave bezprostredne po zverejnení prognóz. Reformy sú podľa neho „prostriedkom proti autoritárstvu“, vďaka ktorým je možné opäť dosiahnuť blahobyt pre všetkých.

„To, čo je teraz potrebné urobiť, vyžaduje pevný chrbát, neústupnosť a trpezlivosť,“ povedal. „Ako predseda strany CDU a predovšetkým ako spolkový kancelár našej krajiny to v sebe nájdem,“ povedal. „Prijímam túto zodpovednosť, lebo chcem posunúť našu krajinu vpred,“ dodal Merz.

Spolupredsedníčka najsilnejšej nemeckej opozičnej strany AfD Alice Weidelová vyzvala Merza, aby z výsledkov dvoch krajinských volieb vyvodil dôsledky. „Musí to urobiť pre svoju stranu, ale aj pre Nemecko,“ dodala v rozhovore pre televíziu ZDF.

Opäť kritizovala aj takzvanú protipožiarnu bariéru, teda princíp, podľa ktorého CDU nespolupracuje s AfD. Cieľom je zabrániť pomyselnému šíreniu nebezpečného požiaru, ktorý podľa Merzových konzervatívcov predstavuje extrémistická AfD. Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý má v Nemecku právomoci civilnej tajnej služby, vlani v máji označil AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana sa proti tomu bráni súdnou cestou.

Čítajte viac

Nová éra vo vedení Severoatlantickej aliancie. Nemecký generál vyhral kľúčové voľby a stane sa poradcom šéfa NATO

Nízka popularita a predchádzajúce porážky

Merz nastúpil do funkcie vlani v máji so sľubom, že zlepší hospodársku situáciu v krajine. V posledných mesiacoch však čelí rekordne nízkej popularite. Podľa prieskumu agentúry INSA z minulého týždňa mu dôveruje len 14 percent Nemcov.

Jeho ďalšie pôsobenie na čele vlády navyše odmieta aj väčšina voličov CDU. Ťažkú ranu mu zasadilo už pred dvoma týždňami víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku. Strana, ktorú tamojšia tajná služba už od roku 2023 vedie ako preukázateľne pravicovo extrémistickú, získala 43,8 percenta hlasov. CDU získala len 17,2 percenta, čím zaznamenala najhorší výsledok v Sasku-Anhaltsku od roku 1990.

Ako možných Merzových nástupcov vo funkcii kancelára sa najčastejšie spomína bavorský premiér Markus Söder a premiér najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajiny Severného Porýnia-Vestfálska Hendrik Wüst. Obaja pritom tento týždeň Merza výslovne podporili. Merz už po voľbách v Sasku-Anhaltsku vyhlásil, že má v úmysle vo funkcii pokračovať. „Vzdanie sa funkcie pre mňa neprichádza do úvahy,“ uviedol.