Európska únia sa dohodla na nových sankciách proti Rusku. Slovensko prestalo prijatie blokovať
V deň samitu Európskej rady sa členské štáty Európskej únie zhodli na novom sankčnom balíku voči Rusku. Sankcie sa zamerajú na tieňovú ropnú flotilu a dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG).
Štyri hlavné témy samitu
Rokovaniam na samite Európskej rady budú dominovať štyri hlavné témy – vojna na Ukrajine, konkurencieschopnosť bloku, európska obrana a vývoj na Blízkom východe.
Diskutovať sa bude aj o migrácii či cenovo dostupnom bývaní. Slovensko na zasadnutí zastupuje premiér Robert Fico.
Úvodná diskusia a Ukrajina
Program otvorí tradičná výmena názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. Nasledovať by mala diskusia o vojne na Ukrajine, stretnutia v Bruseli sa osobne zúčastní ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Krajiny EÚ sa dohodli. Nový balík protiruských sankcií by mal byť prijatý vo štvrtok ráno
Lídri budú hovoriť o zintenzívnení podpory pre Kyjev a ďalších reštriktívnych opatreniach proti Rusku.
K hlavným bodom zasadnutia bude patriť nová iniciatíva Európskej komisie (EK) na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške viac než 140 miliárd eur. Hovoriť sa zrejme bude aj o ďalších sankciách proti Rusku.
Obranná pripravenosť EÚ do roku 2030
Významná časť rokovaní sa zameria na európsku obranu. Počas pracovného obeda by lídri mali prerokovať plán obrannej pripravenosti EÚ do roku 2030, ktorý EK predstavila pred týždňom.
EÚ chce byť pripravená na vojenské hrozby. Komisia predstavila plán obrannej pripravenosti do roku 2030
Jeho cieľom je posilniť schopnosť Únie reagovať na možné vojenské hrozby a odstrániť kľúčové nedostatky v obranných spôsobilostiach jednotlivých členských krajín. Plán zahŕňa viaceré nové projekty, pričom sa čakáva, že lídri by mohli podporiť napríklad Európsku iniciatívu na obranu proti dronom.
Klimatické ciele a konkurencieschopnosť
Samit by mal pokračovať debatou o konkurencieschopnosti bloku, ktorá zahŕňa viacero tematických okruhov. Jedna z najťažších diskusií bude o stanovení klimatických cieľov a spôsoboch, ako ich dosiahnuť.
V prípade navrhovaného cieľa do roku 2040, ktorý počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990, panujú medzi členskými štátmi rozdiely.
Slovenský trh s klimatizáciami zrejme ovláda kartel: Podnikatelia mali manipulovať s cenami za služby
Lídri sa zároveň budú venovať otázkam digitálnej suverenity a potrebe zjednodušenia únijných pravidiel, na čo tento týždeň vyzvalo 19 členských krajín.
Nová téma: dostupné bývanie
Historicky po prvý raz sa na úrovni ER otvorí aj diskusia o cenovo dostupnom bývaní, ktoré sa stáva rastúcim sociálnym a hospodárskym problémom v mnohých členských krajinách. Lídri budú diskutovať o tom, čo možno urobiť na európskej úrovni a načrtnúť odporúčania pre pripravovaný plán EK na podporu dostupného bývania.
Blízky východ a humanitárna pomoc
V otázkach Blízkeho východu sa bude venovať pozornosť najmä na súčasné prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Lídri zrejme podporia úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa a budú diskutovať o možnej úlohe EÚ pri podpore spravodlivého a trvalého mieru a zabezpečení dostatočnej humanitárnej pomoci pre civilistov.
Migrácia, Moldavsko a samit eurozóny
Krátko sa bude diskutovať aj o migrácii — vrátane pokroku v návrhoch akými sú návratové centrá pre žiadateľov o azyl mimo EÚ — a situácii v Moldavsku. Popri zasadnutí ER sa v priebehu pracovnej večere uskutoční aj samit eurozóny.
Rokovania môžu pokračovať aj v piatok
Predseda Európskej rady António Costa očakáva, že zasadnutie sa skončí vo štvrtok neskoro večer. Nie je však vylúčené, že rokovania budú pokračovať aj v piatok ráno, ak si to situácia bude vyžadovať.
7:52 Únia posilní spoluprácu s Egyptom
Európska únia plánuje rozšíriť spoluprácu s Egyptom a pomôcť krajine v boji proti ilegálnej migrácii. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stredajšom historicky prvom samite Európskej únie a Egypta.
„Partnerstvo medzi EÚ a Egyptom je silnejšie než kedykoľvek predtým. Naša spoločná vízia spolupráce a skutočného partnerstva medzi Egyptom, Európou a širším Stredozemím sa stáva realitou,“ vyhlásila von der Leyenová.
Zástupcovia EÚ a Egypta pózujú počas podpisovej ceremónie na samite v budove Európskej rady v Bruseli.
7:56 V Bruseli je aktuálne aj redaktor zahraničného spravodajstva ta3 Róbert Zoľák. Pozrite si jeho živý vstup pred začatím samitu.
„Dnešný deň je svedectvom tvrdej práce a odhodlania dosiahnuť tento cieľ, a to prostredníctvom nášho prvého samitu EÚ – Egypt a dohôd, ktoré podpisujeme. Je to priamy výsledok ambiciózneho strategického a komplexného partnerstva, ktoré sme podpísali minulý rok a ktoré prináša nové investície a konkrétne príležitosti pre ľudí a podniky v celom Egypte a Európe,“ zdôraznila.
Redakcia spustila pri tejto príležitosti online článok.
8:24 Štáty EÚ sa zhodli na 19. balíku sankcií proti Rusku, Slovensko stiahlo blokáciu
Členské štáty Európskej únie sa ešte pred začiatkom samitu zhodli na devätnástom balíku sankcií proti Rusku, uviedlo dánske predsedníctvo.
Slovensko prestalo prijatie blokovať, keď do záverov samitu presadilo určité formulácie týkajúce sa energetiky a automobilového priemyslu.
Sankčný balík, ktorý je reakciou na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu, zahŕňa množstvo opatrení v oblasti energetiky a financií vrátane postupného zákazu dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska. Obsahuje tiež návrh obmedziť pohyb ruských diplomatov po schengenskom priestore, ktorý takmer dva roky presadzovala Česká republika.
9:09 Slovensko bolo až do stredajšieho večera poslednou členskou krajinou, ktorá blokovala prijatie nových sankcií. Premiér Robert Fico pred ich odobrením žiadal, aby sa do záverov z Európskej rady zapracovali záruky týkajúce sa vysokých cien energií, revízie zavádzania systému obchodovania s emisiami (ETS 2) a prispôsobenia klimatických cieľov potrebám automobilového a ťažkého priemyslu.
Podľa vyhlásenia Alexandra Kováča z Úradu vlády SR Brusel napokon všetky požiadavky Slovenska zapracoval do návrhu záverov štvrtkového samitu Európskej rady.
Fico opakovane zdôraznil, že Slovenská republika nemá zásadný problém so samotnými sankciami, chcela ich však využiť ako nástroj na presadzovanie svojich priorít. Na prijatie nových reštriktívnych opatrení je pritom potrebný súhlas všetkých členských štátov EÚ.
Cieľom 19. sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine.
Fico mení postoj k sankciám. Slovensko ich asi podporí, žiada však lacnejšiu elektrinu a výnimky pre hybridy
9:07 Schválenie nových sankcií potvrdila na sociálnej sieti X aj šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.
Balík „je zameraný okrem iného na ruské banky, kryptoburzy, subjekty v Indii a Číne. EÚ obmedzuje pohyb ruských diplomatov, aby sa bránila pokusom o destabilizáciu. Pre Putina je čoraz ťažšie financovať túto vojnu,“ zdôraznila.
Prijatie 19. balíka protiruských sankcií označila za „kritický krok“ pri vzďaľovaní sa od Ruska ohľadne fosílnych palív aj šéfka europarlamentu Roberta Metsolová.
V príspevku na platforme X podotkla, že to “nie je len o podpore Ukrajiny“.
„Je to o našej kolektívnej bezpečnosti,“ zdôraznila.
10:16 Situáciu v Bruseli mapuje redaktor zahraničného spravodajstva ta3 Róbert Zoľák. Pozrite si jeho živý vstup o 10:00:
9:37 Nové sankcie Spojených štátov a únie proti Rusku sú veľmi dôležitým krokom, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode na samit EÚ v Bruseli.
Podľa Zelenského je potrebné vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby sa dosiahlo prímerie. Predseda Európskej rady António Costa privítal ukrajinského prezidenta pred novinármi ako zástupcu budúceho člena Európskej únie.
„Čakali sme na to, dúfajme, že to bude fungovať, je to veľmi dôležité,“ povedal Zelenskyj o sankciách pri spoločnom vyhlásení a poďakoval za ich schválenie.
Costa Zelenského opätovne ubezpečil, že Európska únia stojí na strane Ukrajiny a bude ju ďalej podporovať pri dosiahnutí spravodlivého a trvalého mieru. Ukrajinský prezident spomenul dôležitosť ďalšieho tlaku na Rusko nielen prostredníctvom sankcií, ale aj prostredníctvom podpory poskytovanej Kyjevu.
11:22 Európska únia vo štvrtok (23. 10.) plánuje schváliť veľkú pôžičku pre Ukrajinu, financovanú zo zmrazených ruských aktív.
Kľúčovým prvkom podpory EÚ pre Kyjev je plán na nový „reparačný úver“ vo výške 140 miliárd eur, ktorý má byť financovaný z aktív ruskej centrálnej banky zmrazených v rámci Únie. Ak Rusko v budúcnosti zaplatí reparácie, použili by sa na splatenie úveru európskym štátom. Väčšinu z týchto prostriedkov chce Európska komisia vyčleniť na nákup zbraní v Európe.
Belgicko požiadalo lídrov EÚ o záruky, že sa v prípade súdneho sporu s Moskvou budú podieľať na znášaní rizika, keďže drvivú väčšinu týchto aktív spravuje medzinárodná depozitná organizácia Euroclear v Belgicku. Premiér krajiny Bart De Wever upozornil, že zablokuje schválenie pôžičky, ak Únia neposkytne požadované záruky.
Aj v prípade predbežnej dohody na samite sa o detailoch zmluvy o úvere bude zrejme rokovať ešte niekoľko mesiacov
EÚ zmrazila 210 miliárd ruských aktív. Uvoľnenie podmienila reparáciami, štáty sa v názore rozchádzajú
11:13 Sankcie na Rusko okrem EÚ v stredu (22. 10.) večer uvalili aj USA. Cielia na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil, ktoré podľa amerického ministerstva financií „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.
Reštriktívne opatrenia podľa Washingtonu zvyšujú tlak na ruský energetický sektor a znižujú schopnosť Kremľa získavať financie na pokračovanie vojny proti Ukrajine a na podporu svojej oslabenej ekonomiky.
USA uvalili sankcie na Rosnefť a Lukoil. Trump: Nastal čas, rozhovory s Putinom nikam nevedú
11:12 Európska únia už pracuje na 20. balíku sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, oznámil vo štvrtok (23. 10.) estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna po prijatí najnovších reštriktívnych opatrení členskými štátmi EÚ.
V poradí 19. súbor protiruských sankcií zahŕňa postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, okrem toho je zameraný na päť ruských bánk, tzv. ruskú tieňovú flotilu, kryptoburzy a subjekty v Indii a Číne. EÚ takisto obmedzuje pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.
„Rusko musí pochopiť, že na medzinárodnej scéne nie je miesto pre štát, ktorý hrubo porušuje medzinárodné právo a útočí na suverénne národy. Neprestaneme, kým Rusko nebude plne zodpovedné, nestiahne sa z Ukrajiny a nekompenzuje škody, ktoré spôsobilo. Nie je to len posolstvo – je to sľub,“ uviedol podľa vyhlásenia estónskej diplomacie Tsakhna.
Estónsky minister potvrdil, že práce na ďalšom, v poradí 20. balíku sankcií proti Rusku už prebiehajú. Tento balík podľa jeho slov musí obsahovať opatrenia zamerané na najväčšie ruské energetické spoločnosti, ako aj tretie krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie.
11:10 V Bruseli sa začal kľúčový samit európskej dvadsaťsedmičky. Slovensko zastupuje Robert Fico, ktorý bude istý čas prezentovať aj postoje Viktora Orbána.
Viac nám priblížil riaditeľ inštitútu EUROPEUM Martin Vokálek:
11:08 Predseda vlády SR Robert Fico sa v stredu večer v Bruseli stretol s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a jeho delegáciou. Podľa neho sa zhodli na tom, že narastajúci tlak v Európskej únii zrejme prispeje k určitej revízii plánovaného zákazu predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035.
„Spoločne s nemeckým spolkovým kancelárom sme konštatovali, že výsledkom narastajúceho tlaku bude s vysokou pravdepodobnosťou určitá forma revízie tohto zákazu, napríklad v podobe pokračovania produkcie automobilov s hybridným pohonom,“ napísal Fico na sociálnej sieti Facebook.
Premiér zdôraznil, že prepojenie slovenskej a nemeckej ekonomiky je natoľko výrazné, že konzultácie na úrovni šéfov exekutív sú nevyhnutné. Fico tiež prezradil, že Merz plánuje navštíviť Slovensko a v súčasnosti sa pracuje na termíne vhodnom pre obe strany.
Obaja lídri si okrem stanovísk k automobilovému priemyslu vymenili informácie aj o ďalších postojoch k zasadnutiu Európskej rady, ktoré sa koná vo štvrtok v Bruseli.
Fico tiež informoval Merza o priebehu spoločného zasadnutia slovenskej a ukrajinskej vlády v Košiciach 17. októbra a o nedávnej zmene Ústavy SR.
Viac k Ficovmu stretnutiu s Merzom povedal redaktor ta3 Róbert Zoľák:
12:16 Situáciu v Bruseli mapuje redaktor zahraničného spravodajstva ta3 Róbert Zoľák. Pozrite si jeho živý vstup o 12:00:
12:25 Moskva pohrozila bolestivou odpoveďou na akýkoľvek krok, ktorým by sa Európska únia pokúsila zabaviť ruské aktíva zmrazené na európskych účtoch. O vyjadrení hovorkyne ruského ministerstva zahraničia Mariji Zacharovovej informuje agentúra Reuters. O nakladaní so zmrazenými ruskými aktívami bude rokovať samit EÚ v Bruseli.
„Akékoľvek kroky s ruskými aktívami bez súhlasu Ruska sú z pohľadu medzinárodného a zmluvného práva neplatné. Neexistuje žiadny legálny spôsob, ako zabaviť prostriedky niekoho iného bez toho, aby to poškodilo vrecká a prestíž tých, ktorí ich vyvlastňujú,“ je presvedčená ruská diplomacia.
„Akékoľvek konfiškačné iniciatívy z Bruselu nevyhnutne vyústia do bolestivej odpovede,“ poznamenala tiež Zacharovová, podľa ktorej bude Moskva postupovať podľa princípu reciprocity a na základe svojich záujmov.
13:32 Predseda opozičného PS Michal Šimečka v Bruseli vyhlásil, že dúfa v intenzívnejšiu spoluprácu s Ukrajinou v budúcnosti. Kroky vlády SR, pokiaľ ide podporu Ukrajiny predovšetkým vo vojenskej oblasti, označil za mätúce.
Šimečka označil vládne kroky v podpore Ukrajiny za mätúce. Zároveň ocenil prijatie protiruských sankcií
14:08 Český prezident Petr Pavel privítal dohodu štátov EÚ na prijatí 19. balíka sankčných opatrení proti Rusku a tiež uvalenie sankcií zo strany Spojených štátov proti ruským ropným spoločnostiam. Len cieleným diplomatickým a ekonomickým tlakom je podľa neho možné prinútiť Rusko k rokovaniu o mieri na Ukrajine. Napísal to vo štvrtok na sociálnej sieti X.
„Vítam dohodu EÚ na 19. sankčnom balíčku aj uvalenie sankcií Spojených štátov na ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Som dlhodobo presvedčený, že cielený diplomatický a ekonomický tlak z oboch strán Atlantiku je tou hlavnou cestou, ako prinútiť Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu o mieri na Ukrajine,“ napísal Pavel.
Okrem premiéra ČR Petra Fialu zahrnutie českého návrhu ocenil aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, ktorý s ním pred dvoma rokmi do EÚ prišiel.
„Presadili sme to! Na môj návrh dnes Európska únia schválila obmedzenie pohybu ruských diplomatov po schengene. Je to ďalší konkrétny výsledok práce našej vlády na bezpečnosti Európy... Česko je silný hráč a líder európskej bezpečnostnej politiky,“ napísal na sieti X.