Káva vám spočiatku nechutila, a predsa ju pijete? Vedci odhalili trik, ktorým nás mozog prevychováva
Horká chuť kávy mnohým ľuďom spočiatku prekáža, no časom sa z nej môže stať neodmysliteľná súčasť každého rána. Americkí vedci teraz objavili nervový mechanizmus, ktorý by mohol vysvetľovať, prečo sa naše chuťové preferencie postupne menia a ako sa učíme obľubovať potraviny, ktoré nám pôvodne nechutili.
Podľa štúdie publikovanej 4. novembra vo vedeckom časopise Nature zohráva významnú úlohu dopamínová dráha prepájajúca signály z tráviaceho systému s mozgom. Referuje o tom španielsky denník AS.
Výskumníci z Kalifornskej univerzity pod vedením Zacharyho Knighta zistili, že mozog si dokáže vytvárať spojenie medzi chuťou potraviny a priaznivými účinkami živín, ktoré organizmus prijíma po jej konzumácii. Vďaka tomu môže človek postupne získať pozitívny vzťah aj k chuti, ktorú pôvodne vnímal ako nepríjemnú.
Chuťové preferencie tak podľa vedcov nevznikajú iba na základe samotného vnemu na jazyku, ale formujú ich aj procesy prebiehajúce po prijatí potravy.
Pokusy na myšiach
Vedci tento mechanizmus skúmali v experimentoch na myšiach. Zistili, že prísun živín do žalúdka vyvoláva dopamínovú reakciu v bazolaterálnej amygdale, oblasti mozgu spojenej s emóciami a učením. Keď výskumníci príslušnú nervovú dráhu prerušili, zvieratá stratili schopnosť spájať určité chute s výživovými prínosmi potravy. Naopak, pri umelom aktivovaní tejto dráhy si myši vytvárali preferencie pre konkrétne chute dokonca aj bez toho, aby dostávali živiny.
Výskumný tím zaznamenal aj náznaky podobnej reakcie u ľudí, predovšetkým v ľavej časti rovnakej oblasti mozgu. Výsledky preto naznačujú, že komunikácia medzi tráviacim systémom a mozgom môže zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní potravinových preferencií aj u človeka. Zistenia z pokusov na zvieratách však zatiaľ nemožno v plnom rozsahu prenášať na ľudské správanie.
Súvislosť s liekmi na chudnutie
Objav by v budúcnosti mohol pomôcť lepšie pochopiť stravovacie návyky a mechanizmy, ktoré ovplyvňujú chuť na určité jedlá. Vedci uvažujú aj o možnej súvislosti s účinkami liekov zo skupiny agonistov receptora GLP-1, ktoré sa používajú napríklad pri liečbe cukrovky a obezity a ovplyvňujú chuť do jedla. Táto súvislosť však zatiaľ nebola preukázaná.
Za pomalším chudnutím môže byť aj genetika. Vedci odhalili skrytého hráča v boji s kilami
Hoci výskum ponúka možné vysvetlenie toho, prečo si ľudia postupne obľúbia aj pôvodne nepríjemné chute, samotné získanie obľuby v káve vedci priamo nepreukázali. Pri káve môžu zohrávať úlohu aj účinky kofeínu, zvyk či ďalšie faktory.
Štúdia však ukazuje, že pri formovaní našich chutí môže byť rozhodujúce nielen to, čo cítime pri prvom súste alebo dúšku, ale aj to, ako na prijatú potravu následne reaguje organizmus.
Lieky na chudnutie sú na Slovensku dostupné a populárne už dlhší čas. Pozrite si zostrih archívnej epizódy relácie Pozrime sa na to, kde sme o nich diskutovali s odborníkmi:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"