Fotografia nočnej oblohy obletela svet. Ľudia neveria, že ide o realitu a nie fikciu vytvorenú AI
Záber zachytávajúci tisíce stôp družíc nad Novým Zélandom je natoľko nezvyčajný, že mnohí ľudia odmietajú uveriť, že vznikol bez použitia umelej inteligencie. Jeho autor, 51-ročný astrofotograf Brendan Larsen, však tvrdí, že za výsledkom stoja desiatky hodín práce.
Neobyčajný záber vznikol v septembri nad horou Taranaki na Severnom ostrove Nového Zélandu. Larsen strávil dve hodiny fotografovaním nočnej oblohy, pričom sa mu podarilo zachytiť stovky snímok, na ktorých sa objavovali družice prelietajúce nad krajinou.
Dve hodiny fotografovania, 40 hodín úprav
Fotoaparát nastavil tak, aby nepretržite vytváral osemsekundové zábery s dvojsekundovými prestávkami. „Nechal som ho bežať dve hodiny a zachytil som 578 fotografií... To bola tá jednoduchšia časť,“ priblížil fotograf.
Oveľa náročnejšie bolo následné spracovanie materiálu. Larsen strávil približne 40 hodín skladaním jednotlivých záberov do jednej výslednej fotografie vo Photoshope. Na každej pôvodnej snímke sa nachádzalo približne 25 družíc.
Veľkú časť času venoval dôkladnému odstraňovaniu hviezd, aby vynikli práve stopy pohybujúcich sa družíc. „Začal som vidieť, ako sa vytvára vzor, a uvedomil som si: ‚Páni, toto vyzerá naozaj úžasne.‘ Vedel som, že ak budem pokračovať, bude to vyzerať ešte lepšie a pôsobivejšie, pokiaľ ide o počet družíc,“ opísal svoju prácu.
Výsledkom je fotografia, na ktorej sa nad horou Taranaki pretína približne 14-tisíc svetelných stôp vytvorených asi 1 400 družicami. Hustá sieť čiar pôsobí na prvý pohľad ako digitálna grafika.
Ľudia neverili, že ide o skutočné zábery
Keď Larsen v polovici októbra zverejnil fotografiu na svojich sociálnych sieťach, záber sa rýchlo rozšíril po internete. Nazbieral desiatky miliónov zobrazení naprieč platformami, tisíce komentárov a fotografovi priniesol približne 15-tisíc celkovo nových sledovateľov.
Nie všetci však jeho prácu ocenili. Časť používateľov začala tvrdiť, že fotografia je výtvorom umelej inteligencie.
Larsen priznáva, že takýmto reakciám do istej miery rozumie. „Softvér na generovanie obrázkov pomocou umelej inteligencie je čoraz lepší a je stále ťažšie rozlíšiť obrázky vytvorené AI od skutočných fotografií... Najmä ak nepoznáte dané miesto alebo sa nevyznáte v astrofotografii,“ vysvetlil.
Napriek tomu označil obvinenia za frustrujúce. Rozčuľuje ho aj to, že niektorí používatelia jeho fotografiu sťahujú a následne ju pomocou umelej inteligencie pretvárajú, pričom na výsledných obrázkoch vznikajú zjavné chyby.
S podobnými reakciami však počítal. Svoj tvorivý postup si preto vopred zaznamenal na video, ktorým môže doložiť, ako fotografia skutočne vznikala.
Družice postupne menia nočnú oblohu
Za atraktívnou fotografiou sa podľa Larsena skrýva aj znepokojujúce posolstvo. Astrofotograf si počas šiestich rokov pozorovania oblohy všimol, že pribúda svetelné znečistenie aj množstvo družíc.
Na nočnú oblohu pritom rád spomína už z detstva. Hviezdy nad vidieckymi oblasťami Nového Zélandu ho vtedy podľa vlastných slov „úplne ohromili“. Dnes má však pri ich pozorovaní zmiešané pocity. „Pozorovať družice je zaujímavé a fascinujúce, ale zároveň aj znepokojujúce,“ uviedol.
Jeho obavy zdieľajú aj mnohí používatelia sociálnych sietí. „Na svojej facebookovej stránke mám približne 10-tisíc komentárov... Deväť z desiatich je v duchu: ‚Páni, nádherná fotografia, ale je desivé, hrozivé a naozaj znepokojujúce, čo sa deje s nočnou oblohou,‘“ opísal reakcie na jeho zábery.
Lasery, tiché manévre a tisíce družíc. Expert Farkas vysvetľuje, čo sa skutočne deje na orbite Zeme (rozhovor)
Okolo našej planéty sa podľa denníka The Guardian pohybuje približne 16-tisíc funkčných družíc. Ďalšie desaťtisíce objektov predstavujú nefunkčné vesmírne zariadenia, úlomky rakiet a vesmírny odpad.
Vedci upozorňujú, že rastúci počet objektov na obežnej dráhe môže mať dôsledky aj pre životné prostredie. Výskumy poukazujú na možné zmeny chemického zloženia atmosféry v dôsledku uvoľňovania kovových častíc pri vesmírnych aktivitách. OSN zároveň varuje pred rizikami pre astronomický výskum, prirodzenú tmu a bezpečnosť na zemskom povrchu.
Larsen pripomína, že výsledná fotografia vznikla zložením stoviek záberov. Nejde teda o pohľad, ktorý by človek mohol v rovnakej podobe pozorovať voľným okom. Napriek tomu ju považuje za upozornenie na možné zmeny nočnej oblohy.
„Môžeme zvýšiť povedomie a vďaka tomu získať širokú podporu pre ochranu nočnej oblohy,“ dodal na záver.