Vedci spochybnili teóriu o vzniku života na Zemi. Nové zistenia naznačujú, že kométy nemuseli zohrať hlavnú úlohu

Mikroorganizmy, alebo organické častice mohli cestovať vesmírom prostredníctvom meteoroidov, asteroidov, či hviezdneho vetra, až kým neprišli na Zem. Za ďalšie z nosičov života považovali vedci dlhé desaťročia aj ľadové telesá - kométy. Ich rolu ale najnovšie zistenia spochybňujú.

Podľa novej štúdie astronómov z univerzít v Cambridge a Edinburghu mohla Zem v ranom období svojej existencie – teda pred viac ako štyrmi miliardami rokov – čeliť intenzívnemu bombardovaniu komét s veľkosťou desiatok metrov. Tieto nárazy však boli vo väčšine prípadov príliš silné na to, aby im molekuly, z ktorých neskôr vznikol život na Zemi, dokázali odolať.

Od náhody k oživeniu Zeme

Vedecký tím simuloval toto rané planetárne obdobie vyše 100 000-krát. Využili na to najnovšie modely vzniku a vývoja komét. Tie obsahovali veľké množstvo kľúčových molekúl potrebných pre život, avšak simulácia ukázala, že prilietali príliš rýchlo na to, aby mohli životodarný materiál úspešne zanechať na povrchu.

„Typické rýchlosti komét pri dopade na Zem znamenali, že v skutočnosti len veľmi málo z nich, ak vôbec nejaké, by bolo schopných priniesť neporušené organické molekuly,“ uviedol hlavný autor štúdie Richard Anslow, ktorý tento výskum realizoval na Astronomickom inštitúte Univerzity v Cambridge vo Veľkej Británii.

Podľa Anslowa sa nedá s istotou vylúčiť, že nikdy nedošlo k úspešnému dopadu. V takých prípadoch mohla nastať náhoda, ktorá sa musela odohrať na ,,ideálnom mieste", ktoré spĺňalo podmienky ako prítomnosť vody a ďalších látok na udržanie života.

Čítajte viac

Roky velila simulovaným misiám na Mars, teraz môže vzlietnuť naozaj. Slovensko bude mať zrejme svoju prvú astronautku

Kyanovodík ako kľúčová zložka pre vznik života

Štúdia sa zamerala na prirodzene sa vyskytujúcu chemickú látku nazývanú kyanovodík alebo aj HCN, ktorá bola nájdená v desiatkach komét. Ten sa skladá z vodíka, uhlíka a dusíka a v kombinácii s vodou tvorí aminokyseliny – základné stavebné jednotky bielkovín. Zároveň ho už dávnejšie v iných štúdiách identifikovali ako potenciálnu kľúčovú zložku pri vzniku života na Zemi.

Podľa vedcov však samotná prítomnosť kyanovodíka v kométach neznamená, že tieto telesá dokázali vytvoriť vhodné podmienky na vznik života. „Keď kométy dopadnú na Zem, sú vystavené vysokým teplotám a tlakom,“ vysvetlil Anslow s tým, že to mohlo zničiť alebo pozmeniť jeho chemické vlastnosti.

Kométy nie sú jediné prispievateľky

Aj keď kométy mohli predstavovať významný zdroj organických látok, ich náhodné dopady nemuseli doručiť všetky potrebné chemické zložky na jedno miesto.

Pre vzniknutie života zároveň nestačí ba kyanovodík. V procese sú potrebné aj ďalšie chemické zlúčeniny, napríklad také, ktoré obsahujú fosfor a síru, no v kométach sa nevyskytujú v dostatočnom množstve.

Ďalším prispievateľom k vzniku života mohli byť aj asteroidy, ktoré v minulosti dopadali na Zem vo veľkom množstve a spravidla nižšími rýchlosťami. Anslow poukázal na nedávne zistenia týkajúce sa vzoriek z asteroidov Bennu a Ryugu, ktoré obsahujú väčšinu dôležitých aminokyselín.

Stále pritom zostáva otvorená aj možnosť, že potrebné molekuly vznikali priamo na Zemi v raných oceánov, kde prebiehali chemické reakcie vedúce k tvorbe zložitejších organických zlúčenín.

Mars mohol mať výhodu

Zaujímavým zistením je aj možnosť, že kyanovodík mohol zohrávať ešte významnejšiu úlohu na Marse. Podľa vedcov totiž mohli byť podmienky na červenej planéte pri dopadoch komét priaznivejšie než na Zemi.

Mars je menší a nachádza sa ďalej od Slnka, pričom kométy na jeho povrch dopadali spravidla nižšími rýchlosťami. Vďaka tomu mohlo pri nárazoch dochádzať k menšiemu ničeniu kyanovodíka a väčšie množstvo tejto látky tak mohlo zostať zachované.

Táto hypotéza prináša nový pohľad na otázku, či na Marse v minulosti existovali podmienky vhodné na vznik života.

Čítajte viac

Na Marse sa možno skrýva odpoveď na otázku, či sme vo vesmíre sami. NASA však nevie, ako ju dostať na Zem

Kométy ešte nemusia byť von z hry

Vedci zároveň upozorňujú, že úloha komét pri vzniku života nemusí byť úplne vylúčená. Kyanovodík mohol ešte pred vstupom kométy do zemskej atmosféry reagovať s ďalšími látkami a vytvárať zložitejšie chemické zlúčeniny.

Niektoré z týchto produktov mohli byť menej prchavé a odolnejšie voči vysokým teplotám a tlakom pri dopade. To znamená, že aj keď samotný kyanovodík nemusel náraz prežiť, jeho chemické produkty sa mohli dostať na zemský povrch v zachovalejšej podobe.

Výskum tak naznačuje, že vznik života pravdepodobne nebol výsledkom jediného chemického procesu ani jedného zdroja organických látok. Pravdepodobnejšie je, že mohlo ísť o kombináciu procesov prebiehajúcich na Zemi a príspevkov z vesmíru. Presnú úlohu komét, asteroidov a prostredia ranej Zeme však budú musieť vedci ešte podrobnejšie preskúmať.

Čítajte viac

Nobelovu cenu za fyziku získal Francis Halzen. Ocenenie si odniesol za výskum neutrín v antarktickom ľade