Alex Molčan pre ta3: Najprv bol zážitok stretávať Nadala s Djokovičom, dnes ich už beriem ako súperov

V rozhovore sa dozviete:

• ako Molčan hodnotí úvod sezóny,
• v čom sa líšia podľa neho turnaje ATP od challengerov,
• či bol nervózny z Nadala a Djokoviča,
• ako sa mu spolupracuje s Mariánom Vajdom,
• čo preňho znamená, že je inšpiráciou pre začínajúcich tenistov.

Naposledy si hral na turnaji v Miami, kde si sa dostal do tretieho kola. Tam si nemohol nastúpiť na zápas proti Daniilovi Medvedevovi pre zranenie bedrového kĺbu. Ako to s týmto zranením momentálne vyzerá? Kedy by sme ťa mohli vidieť opäť na kurtoch?

Áno, trochu som sa zranil v zápase s Nišiokom počas druhého setu. Urobil som jeden zlý pohyb a niečo ma pichlo v bedre. Nevedel som presne, čo sa s tým stalo. Bohužiaľ, neumožňovalo mi to nastúpiť proti Medvedevovi, lebo proti takémuto hráčovi musím byť jednoducho na 100 percent fit, a to by som na ďalší deň nebol. Takže sme sa rozhodli neriskovať, aby som sa mohol stopercentne pripraviť na antuku, a hlavne zistiť, čo s tým je. Našťastie, nie je to nič vážne. Všetko je v poriadku, je to viac-menej zahojené.

Takže ťa uvidíme najbližšie v Monte Carle?

Do Monte Carla nepôjdem. Radšej sme zvolili takú stratégiu, aby sme sa pripravili na antuku. Tých turnajov je znova dosť. Ak by som išiel do Monte Carla, času by nebolo veľa. Musel by som tam hrať kvalifikáciu a tá začína už túto sobotu. Zvolili sme radšej dlhšiu prípravu.

Rozpačitý úvod sezóny

Máš za sebou premiéru na turnajoch v Indian Wells aj v Miami. Keď nerátame grand slamy, sú to dva z najväčších turnajov. Ako sa ti na nich hralo?

Na to, že som tam hral prvýkrát, bol som prekvapený, že sa mi hralo fajn. Po dlhšej dobe som našiel pokoj a pohodu v mojej hre a veril som si na to, čo chcem hrať. Tretie kolo nie je fenomenálne, ale vzhľadom na výsledky predtým som rád, že sa mi podarilo aspoň do tretieho kola prejsť na oboch turnajoch a znova som nabral sebavedomie.

Aj po turnaji v Miami si uviedol, že si sa zase začal cítiť na kurte lepšie. Výsledky v tomto roku možno neboli také, aké si očakával. Vďaka čomu si sa začal cítiť lepšie?

Psychika je v tenise veľmi podstatná. Už od druhej polovice minulého roka som mal herné výpadky, do toho prišli nejaké zranenia. Stále som sa točil v bludnom kruhu – natrénoval som, potom som sa trochu zranil, zbrzdilo ma to a takto sa to ťahalo až donedávna. V Indian Wells som zase začal veriť svojej hre, prestal som premýšľať nad vecami, nad ktorými som vôbec premýšľať nemusel. Zbytočne som si to sám zveličoval a natiahol som si do hlavy veci, ktoré ma brzdili. Konečne som tieto negatívne myšlienky pochoval a sústredil sa iba na seba. Nastavili sme si s tímom stratégiu, ktorá fungovala, a dúfam, že bude aj naďalej.

Rok si ale začal dobre. V Melbourne na Australian Open si porazil Wawrinku, ktorý je trojnásobný grandslamový víťaz. Potom si viedol 2:0 na sety s Augerom-Alliasimom, ktorý je hráč najlepšej desiatky. Bohužiaľ, nepodarilo sa ti to dotiahnuť. Zobral si si z Melbourne predsa len nejaké pozitíva? Umocnilo to v tebe pocit, že naozaj dokážeš hrať vyrovnanú partiu aj s tými najlepšími na svete?

S Wawrinkom to bol dobrý zápas. Povedal by som, že to bolo dosť vybojované, lebo viedol 2:1 na sety a podával na víťazstvo. Takže som bol veľmi blízko tomu, aby som vypadol v prvom kole. Ale bojoval som do konca. Nevyhral som preto, lebo som hral super, ale skôr vďaka tomu, že som to nevzdal. Samozrejme, že tieto víťazstvá sa cenia, takže ma to veľmi potešilo. S Félixom (Augerom-Alliasimom pozn. red.) to bola škoda. Viedol som 2:0, hralo sa mi veľmi dobre, cítil som sa fajn. Ale keď takémuto hráčovi dám šancu vrátiť sa do zápasu, tak sa jednoducho vráti. Tak to aj bolo. Potom ma totálne prevalcoval a bol som viac-menej bez šance. Takže s Wawrinkom, ale aj s Félixom to bolo pozitívne. Ale znova som padol do negatívneho rytmu. Potom som sa preto trochu trápil, začal som mať pochybnosti. Zase ide len o to, čo si sám dám do hlavy. Ale už je to preč.

Celý rozhovor s Alexom Molčanom si môžete pozrieť aj na našom YouTube kanáli.

Zlom v Belehrade

Vrátil by som sa teraz o pár rokov späť. Tvoj prelomový turnaj prišiel v Belehrade v roku 2021. Tam si sa ako hráč tretej stovky z kvalifikácie dostal až do finále, kde si podľahol Djokovičovi. Od toho momentu si začal rapídne stúpať rebríčkom, rok si zakončil v prvej stovke. V čom nastal pre teba najväčší zlom v Belehrade a období po ňom?

Môžem povedať, že to finále mi zmenilo kariéru. Odvtedy som si oveľa viac začal veriť. Pochopil som, akou hrou môžem vyhrávať a porážať dobrých hráčov. Keď som totálne sústredený, keď som taký, aký som, teda kreatívny a veľa toho vybehám, viem, že môžem týchto hráčov porážať. Sebavedomie sa naštartovalo. Už keď som hral potom na challengeroch tak som veril, že som lepší ako ostatní. Všetko sa to takto dokopy zišlo a dostavili sa aj výsledky.

Do Belehradu si hrával viac-menej challengre. Teraz si zakorenený hlboko v svetovej stovke, si okolo 50. miesta. V čom sa najviac líši život na hlavnom okruhu ATP a na challengeroch?

Na turnajoch ATP je všetko lepšie – regenerácia, podmienky, hotel, kurty, všetko spojené so servisom pre hráčov. Aj motivácia je tam oveľa vyššia, pretože sa hrá o viac bodov. Samozrejme, je to náročnejšie. Aj na turnajoch ATP 250 hrajú top hráči, takže nie je to jednoduché. Ale nepovedal by som, že je to extrémny rozdiel, čo sa týka hry. Aj dnes vidíme, že hráči z druhej stovky vedia hrať vyrovnanú partiu s hráčmi, ktorí sú v najlepšej dvadsiatke. Samozrejme, som rád, že som sa dostal z challengerov na ATP okruh. Najdôležitejšie bolo sa tam udržať. Hovorí sa, že prvý rok je najťažší, ten som pomerne dobre zvládol. Dúfam, že túto sezónu to bude ešte lepšie.

Zo vzorov sa stali súperi

Teraz hrávaš najväčšie turnaje na svete, stretávaš sa aj s najväčšími hviezdami na okruhu. Aké to bolo, keď si sa začal prvýkrát vídať s Nadalom, Djokovičom, Murraym? Sú to hráči, ktorých si sledoval, odkedy si bol dieťa. Bol si z toho nervózny?

Na US Open 2021 som videl všetkých tých hráčov prvýkrát pokope. Bol to zážitok – Nadal, Djokovič, Murray a tak ďalej. Tým, že som ich potom videl takmer na každom turnaji, tak to postupne opadlo. Už to neberiem tak, že "Wow, ide Nadal". Aj keď práve jeho stále tak trochu beriem, pretože je môj vzor. Ale už je to normálne.

Takže ich dnes vnímaš skôr ako súperov?

Áno.

Spomenul si Nadala. V minulosti si povedal, že pre teba je najlepší a najväčší hráč histórie. Prečo práve on?

Je to jeho pokorou, skromnosťou a milosťou, na kurte aj mimo neho. Jeho bojovnosť je niečo, čo nie je bežné. Nevzdáva ani jednu loptu, čo sa mi veľmi páči. Bodaj by som bol v tomto ako on. Niekedy od nervov niečo pokazím "naschvál" a on sa sústredí na každú jednu loptu, ako keby mala byť tá posledná. Sympatia tam je už odmalička, stále som ho sledoval. K tomu je ešte aj ľavák, takže asi aj preto.

Keď sleduješ jeho hru, čo by si si od neho chcel najviac zobrať? Je to práve jeho bojovnosť a psychika? Ako si povedal, obaja ste ľaváci, obaja máte výborný pohyb.

Nechcem povedať, že hráme úplne podobným štýlom. Ale tým, že je ľavák, to aj ja vidím lepšie. Je veľa vecí, ktoré by som sa od neho chcel naučiť. Ale každý hráč je iný, aj Nadal hrá inak ako ja. Možno sa to zdá, že tiež hrá silno rotovaný forhend, dobre behá, ale na nikoho sa nedá ušiť to isté. Niektoré veci si ale pozerám, sledujem spomalené zábery toho, ako hrá, ako sa hýbe, kde stojí a podobne. Ale tieto technické veci sledujem pri mnohých hráčoch.

Zázrak menom Vajda

Je v tom drobný paradox, že preferuješ Nadala, no spolupracuješ s Mariánom Vajdom, ktorý bol dlhoročným trénerom jeho najväčšieho rivala Novaka Djokoviča. Aký je to pocit vedieť, že máš vo svojom rohu najúspešnejšieho trénera tenisovej histórie?

Je vynikajúce, že ho vôbec môžem mať pri sebe. Je to zázrak, že s ním môžem práve ja spolupracovať. Je to obrovský profesionál. Myslí na veci, o ktorých som si predtým možno ani nemyslel, že sú extra podstatné. Priniesol maximálny profesionalizmus a stále sa snažíme zlepšovať. K tomu všetkému je to aj skvelý človek, čo je pre mňa pri trénerovi alebo najbližších ľuďoch alfa a omega. Cítim od neho maximálnu podporu. Učím sa, ako sa len dá. Keď sme začali spolupracovať, veľmi veľa som sa pýtal, ako veci robil Djokovič, aj takto som sa veľa naučil. Ale ako som spomenul, nie na každého platí to isté. Niektoré veci, ktoré robil Djokovič, som si vyskúšal, ale nie je to na mňa úplne šité.

Celý rozhovor s Alexom Molčanom si môžete pozrieť aj na našom YouTube kanáli.

Zároveň ťa vedie aj Karol Beck, máš aj kondičného trénera. Ako vyzerá dynamika v tíme? Stáva sa, že sa na niečom nepohodnete? Má niekto v niečom hlavné slovo? Ako to funguje?

Je to zvláštne. Ako si povedal, Marián Vajda, Karol Beck a kondičný tréner Pavel Šmela tvoria najužší okruh trénerov. Na to, že sme v tíme štyria, spolupracujú perfektne. Zatiaľ nenastala žiadna nezhoda ani čo sa týka tenisu, ani čo sa týka výberu turnajov. Stále nájdeme spoločnú reč. Ak sa aj stane, že má niekto iný názor, vždy nájdeme takú cestu, ktorá je pre nás najlepšia a aby som mal ja čo najväčšiu šancu uspieť. Povedal by som, že to je celkom vzácne.

Motivácia od rovesníkov

Si rovnaký ročník narodenia ako napríklad Alexander Zverev, Andrej Rubľov, Hubert Hurkacz, Taylor Fritz, Tommy Paul. Sú to hráči, s ktorými si sa stretával počas celej juniorskej kariéry, a dokázal si ich porážať. Je pre teba motiváciou ich vidieť v top 10? Dodáva ti to pocit, že to môžeš dokázať aj ty, keď to zvládli oni?

Presne takto som sa na to pozeral v minulosti. Keď som mal 21-22 rokov, Zverev už bol v top 10, Hurkacz bol v tridsiatke, Paul dajme tomu sedemdesiaty. Vravel som si: "Sakra, ešte nedávno sme hrali vyrovnanú partiu, ja sa točím okolo 250. až 300. miesta a oni sú už tam." Vtedy to bola motivácia, vravel som si, že aj ja sa tam môžem dostať. Tým, že už všetci starneme, tak to už tak neberiem. Už som tam v podstate aj ja, som v stovke a na rovnakých turnajoch ako oni. Teraz už máme 25-26 rokov a už sú tu aj mladší, je tam Alcaraz, ktorý má 19.

S Alcarazom si hral minulý rok v Hamburgu. V 19 rokoch sa stal svetovou jednotkou. V čom je práve on špeciálny?

Pamätám si ho ešte na challengeroch. Hovorili sme si: "Ten bude dobrý." Už vtedy bol lepší ako ostatní, ale mal 16 rokov. Je to hybrid medzi Djokovičom, Nadalom a Federerom. Hrá maximálne agresívne, vie sa veľmi dobre brániť, je strašne rýchly a dobre číta hru. Je to špeciálny tenista, je veľmi ťažké ho poraziť. Zahral som si s ním v Hamburgu, prvý set bol fajn, prehral som ho 6:7. No akonáhle má sebavedomie a k tomu vedie o set, je to hrozne náročné.

Nástupca Kučeru a Hrbatého

Momentálne si najlepším slovenským tenistom. Kedysi začínajúci tenisti chceli byť ako Karol Kučera, Dominik Hrbatý, možno neskôr ako Martin Kližan, dnes mnoho z nich určite chce byť ako Alex Molčan. Čo to pre teba znamená?

Je to, samozrejme, milé. Keď som bol mladší, Karol Kučera a Dominik Hrbatý boli slovenské vzory. Väčšinou som ich videl v Davis Cupe. Teraz som ja v pozícii slovenskej jednotky, aj keď ešte nie som tak vysoko, ako boli oni. Keď niektoré deti chcú byť ako ja, to ma teší. Celý život hrám tenis a vždy som chcel byť v takejto pozícii. Je to úsmevné a aj povzbudzujúce.

Najväčšie úspechy si dosiahol na antuke, dostal si sa do troch finále na okruhu ATP, no nedá sa povedať, že na iných povrchoch by sa ti nedarilo. Bol si v treťom kole na Wimbledone aj na US Open. Cítiš sa najlepšie práve na antuke?

Čo sa týka výsledkov, tak asi áno. Tie ukazujú, že antuka je zjavne najviac efektívny povrch pre moju hru. Ale aj na Wimbledone aj US Open sa mi hralo dobre a sú to rýchle povrchy. Viem hrať na každom povrchu, potom je to už len o tom, ako si verím. Niekedy zbytočne začnem špekulovať, snažím sa niečo totálne zmeniť, a potom to na kurte hapruje. Ale už som sa poučil z chýb a snažím sa to zlepšiť.

Ak by si si mal vybrať jeden turnaj, ktorý by si chcel vyhrať najviac, bolo by to práve Roland Garros?

Jasné, Roland Garros tým, že je to na antuke. Ale možno ešte cennejšie by to bolo vyhrať na nejakej tráve, pretože sa zdá, že to nie je môj povrch. Takže to by bola väčšia výzva. Ale určite by som sa potešil jednému aj druhému.

Práve sa začína antuková časť sezóny. Aké ciele ste si dali s tímom práve na antuku a aj na zbytok roka?

Pokiaľ ide o rebríček, máme nastavené interné ciele a máme aj nejaké krátkodobé. Teraz je základ sa čo najlepšie pripraviť na antuku. Sezóna je dlhá a turnajov je teraz veľa. Indian Wells, Miami, Madrid, Rím, to všetko sú dvojtýždňové turnaje. Je to náročné. Teraz, po troch mesiacoch, keď som bol stále preč, nastal čas sa čo najlepšie pripraviť, aby som obhájil body z minulého roka a aby som sa posunul v rebríčku. Momentálne sa cítim na kurte dobre a aj psychicky. Keď budem poctivo trénovať, výsledky prídu a myslím si, že momentálne môžem poraziť veľmi veľa dobrých hráčov. Práve preto je príprava veľká priorita, nechcem nič podceniť, aby som mohol byť na kurte stopercentný.

Celý rozhovor s Alexom Molčanom si môžete pozrieť nižšie.

Čítajte viac

Molčan pre zranenie nenastúpi na duel 3. kola v Miami proti Medvedevovi

Fotogaléria

Alex Molčan pre ta3: Najprv bol zážitok stretávať Nadala s Djokovičom, dnes ich už beriem ako súperov

Zobrazit všetky fotky (5)