Keď sa jubilant Peter Šťastný pozrie na reprezentáciu, je mu zle. Starosti mu robí aj samotné Slovensko
Bývalý hokejista s mimoriadnym životným aj športovým príbehom, ale aj svetový unikát, ktorý reprezentoval tri rôzne krajiny. Peter Šťastný oslávil v piatok 18. septembra jubileum. Už 70-ročná legenda stále sleduje dianie na slovenskej aj medzinárodnej hokejovej scéne. Zatiaľ slovenské talenty v zámorí mu robia radosť, o reprezentačnom tíme už hovorí s menším nadšením.
„V zámorí viem o pohybe každej slovenskej hokejky. Poviem rovno, som nadšený nielen zo Slafkovského, Dvorského či Nemca. Táto mladá generácia prevyšuje aj rovesníkov z Kanady. Mladí Slováci majú talent, drajv, sebavedomie, nechýba im odvaha a najmä kreativita, ktorú sa neboja ukázať,“ opisoval svoje dojmy z nastupujúcej generácie pre Denník Šport.
„Kalkulačkové“ teórie ho privádzali do stavu zúrivosti
Šťastný v ére samostatnosti pomohol Slovensku s návratom medzi svetovú elitu a ako generálny manažér reprezentácie bol aj pri jej najväčších úspechoch vrátane zlata z MS 2002. Potom sa však slovenský hokej vytratil z popredných priečok.
„Desať rokov sme sa motali okolo desiateho miesta a po MS bolo vedenie vždy spokojné, vraj sme splnili úlohu, aj keď sme sa roky nevedeli dostať ani zo skupiny. Išlo ma roztrhnúť od zlosti, keď som počúval, ako nám cez kalkulačkové teórie vždy unikal postup,“ hnevá rodáka z Bratislavy.
Ako podotkol, Slovensko predbehli aj celky, zápasy s ktorými boli v minulosti považované za „povinné jazdy“.
„Mlčky akceptujeme, že Švajčiari nám utiekli a pred nami sú aj Nemci, Lotyši, Dáni alebo Nóri. Čo sme v tej repre robili? Asi stáli, alebo skôr išli dozadu. V poriadku máme olympijský bronz z Pekingu 2022, ale všetci vieme, za akých podmienok. Hráči z NHL neboli ani v Lillehammeri 1994, kde sa dostali do finále Kanada a Fínskom, ani s jedným z nich sme v skupine neprehrali,“ spomína hokejista, ktorý väčšinu kariéry strávil na zámorských ľadoch.
S Mečiarom či Ficom to podľa neho nemohlo dopadnúť inak
Po viacerých varovaniach bývalého režimu, aby „držal líniu“ v ňom dozrelo rozhodnutie emigrovať. Šancu vycítil v auguste 1980.
So Slovanom sa zúčastnil na turnaji EPM v rakúskom Innsbrucku a hoci bol pod dohľadom agentov Štátnej bezpečnosti (ŠtB), napokon sa mu podarilo odletieť cez Amsterdam do Kanady.
Preto sa mu ťažko pozerá na súčasne pôsobenie slovenských hokejistov v ruskej KHL. „Proti hanebnému príklonu smerom k Rusku sa vzoprel iba Mišo Handzuš. Je desivé, že podobný postoj ako on mala celá civilizovaná Európa, no naši hráči tam nerušene ďalej propagujú vražedný režim,“ nechápe Šťastný postoj niektorých slovenských reprezentantov.
Starosti mu nerobí iba situácia v slovenskom hokeji, ale aj politická situácia v jeho rodnej krajine. „Naša malebná krajinka bola po vstupe do Európskej únie označovaná ako ekonomický tiger spod Tatier, no v poslednom čase nás predbiehajú aj bývalé zaostalé ekonomiky. Po tom, ako v našom hospodárstve vyčíňali kreatúry ako Mečiar, Slota i Fico, sme ani nemohli dopadnúť inak,“ netají sa svojim názorom na bývalé aj súčasné známe mená slovenskej politiky.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"