ROZHOVOR: Závislosť si nevyberá a vyvíja sa. Slovensku robia nemalé problémy alkohol a drogy

• V rozhovore sme sa rozprávali s odborníkom na závislosti Ľubomírom Okruhlicom. Pôsobí v najväčšom centre závislostí na Slovensku, ktoré sa finančne snaží udržať kvôli slabému financovaniu zdravotníckeho sektora od štátu. Model ich centra je vysoko oceňovaný a funguje na princípe, že ktokoľvek prejde dverami budovy a požiada o liečbu, bude mu vyhovené, či už pobytovou, alebo ambulantnou liečbou.

Prečo na tom záleží: Najviac úmrtí na Slovensku vzniká v dôsledku predávkovania sa liekmi na predpis. Zväčša na riešenie úzkosti a depresie. Pri predávkovaní drogami ide najčastejšie o opiáty. V USA a Kanade je to fentanyl, u nás metamfetamín. Najväčší problém má však Slovensko s alkoholom.

• "Závislosť si nevyberá. Bohatý lekár, ktorý má rodinu, zázemie, profesiu a stane sa závislým od opiátov, tak ten má silnú motiváciu, aby tento problém riešil," hovorí Okruhlica. Jednotlivci so sociálne slabším zázemím takéto šťastie často nemajú.

Z rozhovoru sa dozviete: Príbehy o závislých s nečakaným koncom. Akým spôsobom ľudia prídu do styku s drogami. Ako dlho trvá liečba závislosti. Problémy drogovo závislých a im najbližších osôb a mnoho ďalších odpovedí k téme závislostí.

Hlbšie sme sa drogám a ich toku na naše územie venovali tu.

Venujete sa ľuďom závislým na drogách. Na akých látkach sú ľudia, ktorí k vám prichádzajú, závislí?

Na prvom mieste sú to metamfetamíny, teda pervitín. Pokiaľ ide o legálne látky, v obrovskej miere dominuje alkohol, ako dôvod, prečo prichádzajú závislí ľudia žiadať o liečbu. Napríklad, iná legálna látka, s ktorou ľudia prichádzajú do kontaktu je nikotín, takže fajčenie. S inými formami závislostí k nám ľudia chodia zriedkavejšie.

Ako sa človek stane závislým? Stáva sa ním hneď po prvej dávke?

Ak berieme diagnózu závislosti, ktorá je len jednym aspektom z celého spektra duševných porúch, ktoré súvisia s užívaním látok, tak poznáme viacero priebehov. Sú ľudia, ktorí po prvom užití pociťujú slasť, pôžitok, úľavu od stavu napätia, ktoré môžu viesť k užívaniu drog. Potom sa to zreťazí a hneď sa začne rozvíjať závislosť. Tomu často predchádza aj silná predispozícia, väčšinou zrejme genetická. Závislosť hneď po prvej dávke je viac-menej zriedkavá.

Vyžaduje to opakované užitie, kým sa vyvinie strata kontroly, to znamená, že človek začne vyhľadávať a nevie ovládať potrebu znovu danú látku užiť. Vtedy môžeme hovoriť o závislosti. Človek je kvôli abstinenčným príznakom nútený látku znova užiť. Prvým abstinenčným príznakom je neodolateľná chuť, ktorú pacient nevie ovládnuť a látku znova užíva.

Závisí to od človeka, od jeho dispozície, ale aj od typu látky, ktorá má rôzny adiktívny potenciál. Schopnosť rýchlo a intenzívne vyvolať závislosť. Niektoré vyžadujú dlhší čas užívania, kým dôjde k zmene, u iných látok je zas doba relatívne krátka.

Je závislosť duševnou poruchou?

Áno. Má dokonca chorobný charakter. Dochádza ku zmenám fungovania biologických systémov. Zvyšuje sa vyplavovanie dopamínu (pozn. red. pocit potešenia, odmeny), ktoré je umelo vyvolané užívaním drog. Sú to veľmi komplexné zmeny, ktoré vedú k príznakom porúch – abstinenčným príznakom, napríklad neschopnosť sústrediť sa. Diferencujú sa podľa látky, na ktorú vznikne závislosť. To sú už vážne poruchy, ktoré narúšajú psychické fungovanie a často aj fyzický stav človeka, ak tá látka v tele prítomná nie je.

Je jednoduché podľahnúť závislosti na drogy?

Dôležitá je expozičná teória, či je látka dostupná. Pokiaľ ide o iné látky, v našej spoločnosti je jednoduché dostať sa k niektorým z nich. Tým pádom veľa závisí od individuálnej dispozície. Ani to nie je tak genetická predispozícia, ale skôr environmentálna. To znamená, v akom prostredí jednotlivec žije, aké má ekonomické a sociálne podmienky. Nakoniec, aká látka je k dispozícii - alkohol, tabak. Vo viacerých prípadoch dávali rodičia deťom malé množstvá drogy, alebo iných látok, aby boli pokojnejšie, spali alebo neplakali. U týchto ľudí sa v budúcnosti ľahšie vyvinie závislosť.

Ako väčšinou prídu ľudia do styku s drogami?

Na začiatku je často experimentovanie. Čím je vek styku s drogami nižší, tým je vyššie riziko závislosti v budúcnosti.

Čo závislí, ktorí popierajú svoju adikciu, ale nepriznajú si to?

Väčšina týchto ľudí sa nachádza v prvej fáze závislosti. Človek neskôr sám zbadá, že prekročil hranicu. Typický je alkohol. Je u nás dostupný a každý dospelý človek vie, aké riziká obnáša, a že ho je možné konzumovať aj v závislosti. Ale, často sa vyvinie u ľudí aj závislosť na alkohol. Okolie si všimne skôr, že je človek závislý na alkohole, ako on sám. V tejto dlhotrvajúcej fáze je to pravidlo - závislý od alkoholu si myslí, že môže hocikedy prestať.

Veľkú rolu v tomto hrajú mechanizmy osobnosti, ktoré fungujú na to, aby si človek zachoval pokoj a rovnováhu, čím popiera, že by mohol mať problém. Okolie to však vidí skôr ako on.

Pri fajčení to je opačne. Človek si uvedomuje, že má problém, ale berie to ako zlozvyk. Neberie to ako duševnú poruchu – tým si zľahčuje svoju závislosť.

Kto trpí viac? Závislý na drogách alebo jeho rodina a priatelia?

Po psychickej stránke sa to niekedy nazýva aj ako spoluzávislosť najbližších, napríklad matiek, partneriek a podobne. Najbližší závislého trpia psychicky. To, čo je pre týchto ľudí veľmi ťažké, je že v minulosti bol medzi nimi pozitívny vzťah, no v dôsledku závislosti blízkeho sa tento vzťah výrazne naruší. Nie je v silách blízkeho to zmeniť, pretože to závisí od liečby závislého.

Človek blízky závislého to nevie ovplyvniť, všetko záleží na závislom. Blízky teda trpia ťažko po psychickej stránke. Pri tvrdých drogách, medzi ktoré patria pervitín, heroín, kokaín, teda látky, ktoré sa užívajú inhaláciou, fajčením alebo vnútrožilovo – takto následne vznikajú ochorenia ako hepatitída, a tiež krvou prenosné ochorenia. Po telesnej, ale i psychickej stránke trpí aj závislý. Ako pri fajčení, keď sa vyvinie rakovina pľúc, ktorá je z 90 % spôsobená fajčením, tak to utrpenie je potom obrovské.

O aké skupiny ľudí zväčša ide, sú to ľudia bohatí alebo finančne slabší?

Máme aj bezdomovcov, ale máme aj ľudí, ktorí nemajú problém s financiami. Takýto ľudia majú finančnú podušku, ktorou by mohli ďalej financovať svoju závislosť, ale trpia práve dôsledkami závislostí, ktoré už sú vážne. Takže máme všetkých. Závislosť si nevyberá. Bohatý lekár, ktorý má rodinu, zázemie, profesiu a stane sa závislým od opiátov, tak ten má silnú motiváciu, aby tento problém riešil.

Ľahšie sa v rámci liečby reintegruje, má sa kam vrátiť, má profesiu a príjmy. Omnoho zložitejšie sú prípady, kedy príde závislý na pervitíne, metamfetamíne alebo heroíne a zároveň to je človek, ktorý vyrastal v detskom domove. Po dovŕšení dospelosti nemal zázemie, alebo slabé zázemie a pohybuje sa v marginálnej spoločnosti. Reintegrácia takéhoto človeka vedie k recidívam. Máme tiež možnosti resocializácie, kde sa snažia ľuďom v núdzi poskytnúť prostriedky, aby sa mohli integrovať do spoločnosti, je to však na človeku, či sa tam chce vybrať. Často to však nevyužijú.

Ako dlho trvá takáto liečba?

Človek sa celý život musí vyhýbať látke, na ktorej si vyvinul závislosť. Najlepšie je vôbec nezačať. Liečba na základe skúseností a štúdií ukazuje, že potom, čo človek prestane užívať drogy, tak sa plíživo ukazujú príznaky ešte rok. Avšak po pár mesiacoch sú abstinenčné príznaky minimálne. V priebehu roka by mal byť závislý stále v kontakte s ústavom. Vtedy môžeme hovoriť o úzdrave, nie o vyliečení.

Spomedzi našich susedných krajín sme na tom v počtoch s drogovo závislými horší alebo lepší?

Výkazníctvo z iných krajín je veľmi rozdielne. Niektoré krajiny dávajú veľmi neskoré a obmedzené údaje, ako napríklad Poľsko. Typickým príkladom na porovnanie je aj Rakúsko. Je veľmi blízko, a je tam úplne iná drogová scéna. Sú výrazne bohatší. Na prvom mieste je u nich kokaín, u nás pervitín. Majú inú škálu liekov. Predpisujú sa tam lieky s prítomnosťou opiátov.

Myslím si, že majú veľa predávkovaní spôsobených opiátmi. Česko je nám blízke, pretože nemáme veľkú jazykovú bariéru. Súvislosti máme aj kultúrne aj spoločenské. Pokiaľ by išlo o heroín, ten bol skôr u nás ako v Česku. Najčastejšou drogou na Slovensku a v Česku je však pervitín, v tom sme si blízki. Inak to máme v marihuane a hašiši. V Česku je k marihuane liberálnejší prístup, u nás opačne.

Myslíte si, že by sa marihuana mala legalizovať na rekreačné účely?

V Poľsku je veľký problém dlhodobo so syntetickými drogami. Na Slovensku takýto problém nepoznáme. Dostať sa k týmto drogám u nás sa dá, a sú prípady, keď to objednávali užívatelia cez dark web. V Poľsku sú však vysoké prípady predávkovania drogami, to je problém výkazníctva. Legalizácia je politickou otázkou. Z medicínskeho hľadiska vieme, že čím dostupnejšia je látka, tým viac problémov s ňou vzniká. Väčšina užívateľov marihuany sa nestáva závislými. V porovnaní s alkoholom, jeho následky sú väčšie ako pri marihuane.

Pri predávkovaní alkoholom máme vysokú úmrtnosť. Čím bude marihuana dostupnejšia, čo súvisí s dekriminalizáciou a legalizáciou, bude aj viacero problémov. Portugalsko zvýšilo rozpočet pre zdravotnú a sociálnu starostlivosť u ľudí, ktorí majú závislosť, týmto smerom by sme mali ísť. Užívanie látok nie je nevyhnutnosť z biologického hľadiska. Užívanie psychoaktívnych látok je rizikové. V bohatých vrstvách, hlavne na Západe, je abstinencia mainstreamom. Človek nemusí užívať alkohol, ani si zapáliť jointa. To už je "marketing" užívateľov, ktorí tvrdia, že to aj tak robí každý. Je to na voľbe človeka, či to skúsi alebo nie.

Hlbšie sme sa drogám a ich toku na naše územie venovali tu.

Aké problémy vyvolávajú drogy v živote závislého človeka?

V prvom rade je to samotná závislosť. Neschopnosť byť bez danej látky, ktorá výrazne obmedzuje fungovanie jednotlivca. Už aj cigareta, pokiaľ nehovoríme o telesných komplikáciách. Potreba vyhľadať konkrétnu látku znova, formuje jednotlivcovi život a znižuje jeho voľbu v konaní, či už vo väčšej alebo menšej miere.

Aj fajčenie vedie k tomu, že človek nemôže vstúpiť do niektorých miestností a musí si ísť zapáliť von. Musí myslieť aj na zásoby – rovnako pri žuvacom tabaku. Vedie to aj k finančným nákladom – tie sa líšia od toho, ako drahá je daná látka. Vznikajú aj psychické problémy, keď tu látku človek nemá – narúša to sústredenie sa na štúdium aj pracovné úkony. Neskôr vznikajú problémy aj vo vzťahoch, pracovných aj rodinných.

Ostal vám v pamäti príbeh niektorého zo závislých?

Mama mala syna, ktorý užíval heroín a tvrdila mi, že mu na dávky radšej peniaze dá, pretože syn sa uvedomí a rozhodne sa liečiť. On však liečbu odmietal. Neskôr povedal, že nastúpi na liečbu formou hospitalizácie, ale neukázal sa. Mama povedala, že mu radšej na tú dávku dá, aby chlapec nekradol a nerobil zle. Pred pár rokmi sa smrteľne predávkoval a mama to potom ľutovala.

Ďalší príbeh bol o mladom 30-ročnom mužovi – úspešnom podnikateľovi. Prišiel z nemocnice, kde bol hospitalizovaný kvôli ťažkej cirhóze pečene. Z kómy ho dostali internisti v nemocnici. Prišiel s tým, že mu bola odporúčaná liečba závislosti. Muž mal ženu a dve päťročné deti. Tento človek bol inteligentný, nikdy predtým sa neliečil a veril, že sa dokáže vyliečiť aj sám. Bol celý žltý, ako to pri cirhóze býva. Šiel domov. Viac sa neukázal, pil ďalej a o tri mesiace zomrel.

Viem aj o takých prípadoch, že si človek dal jointa, vyskočil z okna – dôsledok horror tripu. Takto dochádza k samovraždám tiež. Naopak je mnoho ľudí, ktorí sa vyliečili. Jedného dňa za nami prišla zdravotná sestra, ktorá si pichala heroín. Prestala potom, čo sa jej priateľ zabil pod vplyvom rovnakej drogy pri autonehode.

Sama takto nakoniec prestala. Prešla silnými abstinenčnými stavmi po piatich rokoch užívania, a z drog sa dostala. Väčšina tých, ktorí hľadajú pomoc sa z toho aj sami dokážu dostať. Druhá vec je, aké dlhodobé dôsledky majú drogy aj pre abstinentov. Máme aj pacientov, ktorí abstinujú, ale zomierajú na následky, ktoré sa vyskytli v súvislosti s užívaním – napríklad na hepatitídu či cirhózu.

Poisťovne si dali podmienku, že závislí museli abstinovať aspoň rok, aby dostali nárok na liečbu hepatitídy typu C. Mnohí to nedokážu a často umierajú. V zahraničí, ak má niekto problém s fajčením alebo alkoholom, nikto mu liečbu pečene alebo pľúc nezamietne. Na Slovensku máme takúto nemedicínsku podmienku. Malo by sa to zo strany poisťovní zmeniť. Takto umierali ľudia, ktorí umrieť nemuseli.

Čítajte viac

Odkiaľ na Slovensko prúdia drogy