ROZHOVOR: Uchádzame sa aj o voličov Hlasu, tvrdí podpredsedníčka Demokratov Letanovská

V rozhovore sa dozviete:

• v čom budú Demokrati iní ako OĽANO,
• aké sú priority strany,
• akých voličov chce osloviť,
• ako odvrátiť kolaps zdravotníctva,
• či sa podľa Letanovskej stihne postaviť nemocnica Rázsochy,
• ako hodnotí pôsobenie Lengvarského.

Doteraz ste pôsobili ako podpredsedníčka strany Spolu, ktorá sa neskôr nakrátko premenovala na Modrú koalíciu, a teraz sa stáva súčasťou strany Demokrati. Aký ste mali doposiaľ vzťah s Eduardom Hegerom?

Doteraz sme nemali veľa príležitostí spolu komunikovať osobne. Najskôr som ho vnímala ako ministra financií, neskôr premiéra našej krajiny. Moje vnímanie jeho ako osoby bolo, že je to umiernený človek, ktorý sa ocitol v ťažkých situáciách, jednak daných pandémiou, jednak daných ťažkou situáciou v rámci koalície. Musel riešiť mnoho konfliktov a sporov, ku ktorým došlo. Vyvrcholilo to vyslovením nedôvery vláde. Vo všetkých týchto situáciách konal rozvážne. Aj v prípade útokov alebo osobných bojov dokázal zachovať chladnú hlavu a staval sa k veci racionálne, aby dosiahol čo najlepší výsledok pre spoločný cieľ.

OĽANO dva?

Niektorí tvrdia, že z tohto projektu by sa mohlo stať druhé OĽANO, aj vzhľadom na to, že Demokrati prinášajú niektoré známe mená práve z tohto hnutia. V čom budete teda iní?

Keď sa pozriete na záznam z našej prvej tlačovej konferencie alebo na naše predsedníctvo, vidíte tam ľudí, ktorí boli súčasťou tejto vlády, ktorá má veľké problémy. Zároveň sú to ľudia, ktorí sa vzopreli voči jej fungovaniu. To, že vznikla nová strana, je dôsledkom toho, že všetci zúčastnení cítime nespokojnosť a rozčarovanie nad tým, kam sa dostala naša spoločnosť, kam sa dostala dôvera občanov v politiku a kam sa dostalo riadenie niektorých rezortov. Verím, že táto skúsenosť bude pretavená v zmúdrenie a v lepšie spravovanie vecí verejných. Na jednej strane politická skúsenosť a na druhej strane chuť robiť veci inak sú práve tým, čo nám umožní naozaj robiť inú politiku. Inú, na akú sa museli občania v posledných mesiacoch a rokoch pozerať, a politiku prinášajúcu lepšiu víziu pre Slovensko.

Igor Matovič sa chváli tým, že má vo svojom hnutí zastúpenie rôznych politických smerov a zmýšľaní. Pri niektorých témach, napríklad pri kultúrno-etických otázkach, sa však jednotlivé vetvy názorovo rozchádzali a pre voliča bola tak strana ťažšie čitateľná. Ako to bude u Demokratov, budete jednotní?

Chceme sa zamerať na tie najväčšie problémy, ktoré Slovensko trápia. Chceme prinášať pokoj, bezpečie a prosperitu občanom. To sú kľúčové témy, ktoré dokážu spájať. Pokoj založený na dôvere, na spolupráci medzi jednotlivými aktérmi bez ohľadu na to, aké sú ich osobné preferencie, aké je ich ukotvenie v zmysle niektorých kultúrnych a etických otázok. Chceme sa zamerať na to, čo je dobré pre občana, teda pokojná spolupráca na základe dôvery. Chceme sa zamerať na bezpečnosť. Tá pre Slovensko znamená jednoznačné ukotvenie v európskych štruktúrach, v NATO a v schopnosti obrániť našu krajinu pred potenciálnymi hrozbami zvonka.

Prosperita taktiež znamená zameranie sa na rozvoj, inovácie, znalostnú ekonomiku, podporu vzdelávania a tiež príležitosť pre všetkých ľudí. Tieto témy sú spoločné a nerozdeľujú bez ohľadu na to, aké máme vierovyznanie a svetonázor. Myslím si, že kultúrne otázky a etické vojny nepatria do politiky. A určite nie do politiky pre krajinu, ktorá je zmietaná v kríze, a potrebuje rýchle a dlhodobé riešenia, ktoré ju udržia v európskom priestore, nielen ekonomicky, ale aj demokraticky a sociálne.

Vo vašej strane je veľké množstvo známych mien, okrem premiéra tam máte aj ministrov, štátnych tajomníkov či poslancov. Dá sa očakávať príchod ďalších známych mien?

Rokovania stále prebiehajú. Za jednu z hlavných priorít považujeme spájanie síl, s ktorými dokážeme spoločne naplniť naše vízie. Všetky sily, ktoré sú kotvené podobne ako my, sú vítané. Rokovania prebiehajú naďalej s aktérmi a predsedami menších strán aj s jednotlivcami. Rokujeme ďalej a všetko, čo bude dohodnuté, jasné a známe, budeme komunikovať otvorene verejnosti.

A čo Veronika Remišová? Boli ste aj členkou strany Za ľudí, z ktorej ste v roku 2021 odišli. Pri odchode ste ju skritizovali. Viete si predstaviť, že by sa k vám pridala?

Ja si to osobne neviem predstaviť.

Prečo?

Lebo mám tú skúsenosť.

S kým áno a s kým nie

Zvolebnieva sa a politici aj odborníci očakávajú, že kampaň bude ostrá. Ako bude vyzerať kampaň z vašej strany? Ste pripravení na útoky politických súperov, napríklad od Igora Matoviča?

Na niektoré veci sa dá pripraviť, na niektoré sa úplne pripraviť nedokážete. Budeme im musieť čeliť, keď prídu. V rámci predvolebnej kampane je očakávané, že boj nastane a že konkurencia medzi stranami bude veľká.

Naša odpoveď je jednoznačná a taká, ako sme načrtli v našej vízii. Chceme ponúknuť pokoj, bezpečnosť a prosperitu. Zo žiadnych konfliktov a útokov to nepramení. Myslím si, že občania potrebujú hlavne zrozumiteľne čítať, čo strana ponúka. Našimi hlavnými atribútmi do tejto kampane, ako aj do celého pôsobenia, ktoré plánujeme na roky a nielen pre tieto jedny voľby, sú transparentnosť a otvorenosť komunikácie. Tiež úplne čitateľné a predvídateľné kroky, aby si volič vedel predstaviť, čo môže od nás očakávať, a tiež konzistentnosť medzi tvrdením a činmi. Chceme byť veľmi otvorení a autentickí.

Čo sa týka predvolebnej spolupráce, Eduard Heger sa vyjadril, že je možné, že Demokrati pôjdu do volieb samostatne alebo aj ako väčšia koalícia. Ktorá možnosť je viac reálna?

Zatiaľ sú otvorené obidve možnosti. Nie je to uzavreté, takže v tejto chvíli neviem predikovať.

Ako ste uviedli, vaším motívom je spájať. Je ale možné, že hlavne po voľbách sa táto spolupráca nebude rodiť jednoducho. Napríklad Richard Sulík uviedol, že si nevie predstaviť sedieť v jednej vláde s Igorom Matovičom, na druhej strane, SaS nevylúčila Hlas. Vy ste však Hlas vylúčili, okrem nich aj Smer, SNS, Republiku a Kotlebovcov. Ktoré strany vnímate ako najbližších partnerov?

Spoluprácu považujeme za jednu z najdôležitejších zručností a vlastností v zodpovednej politike, ktorá má prinášať nejaké riešenia pre voličov. Sme otvorení spolupráci so všetkými stranami, ktoré sú založené na demokratických princípoch, považujú ľudské práva za nedotknuteľné a chcú sa pokojným spôsobom, bez útokov a osobných invektív zamerať na riešenia. Tie riešenia musia byť vecné, konzistentné, s odbornými odporúčaniami, založené na faktoch a nie na pocitoch a intuícii. Chceme spolupracovať so všetkými stranami, ktoré sú demokratické, nielen deklaratívne, ale skutočne sa tak aj správajú, so štandardnými stranami, ktoré nemajú korupčné pozadie, nie sú to antisystémové strany, nevyznávajú extrém a nebojujú proti zdravému rozumu.

Chcú aj voličov Hlasu

Zdá sa, že viacero strán, medzi ktorými ste vy, SaS, Progresívne Slovensko, ale napríklad aj strana Jablko, bude bojovať o rovnakého voliča. Neobávate sa, že by tam mohlo byť "veľa kohútov na jednom smetisku"? To by mohlo vyústiť v to, že niektoré strany sa možno tesne nedostanú do parlamentu.

Pokiaľ má volič možnosť vybrať si, je to preňho dobrá správa. Horšie riešenia sú, pokiaľ volič volí najmenšie možné zlo, ale stále je to preňho zlo. Čiže pokiaľ má na výber, je to dobré. Iste, nie je žiadúce, aby sa navzájom kanibalizovali strany, ktoré majú veľmi podobný program a bojujú o veľmi podobného voliča. Myslím si, že tie strany, ktoré ste menovali, okrem Jablka, sú už etablované a volič vie, čo od nich môže očakávať, pozná ich. Voliči, ktorí tieto strany preferujú, im zrejme zostávajú verní.

Chceme sa najmä uchádzať o voličov, ktorí sa cítia stratení, a nemajú v tejto chvíli koho voliť. Voličov, ktorí za menšie zlo považujú strany, pri ktorých sa im možno nie celkom pozdával ich pôvod a to, ako vznikali, ale dnes sa im javí, že by mohli byť dobrou alternatívou. To je napríklad strana Hlas. Chceme sa uchádzať o voličov Hlasu, o voličov, ktorí by sa z nedostatku iného výberu utiekali k stranám, ktoré im úplne nevyhovujú a nespĺňajú ich požiadavky. Myslím si, že je tu mnoho voličov, ktorí ešte nie sú ukotvení, nie sú ešte rozhodnutí a nemyslím si, že by sme si iba lovili navzájom v tom istom rybníku.

Už ste načrtli vaše vízie. Čisto hypoteticky, ak by ste vyhrali najbližšie parlamentné voľby, ako by ste chceli, aby Slovensko vyzeralo v roku 2027 po štyroch rokoch vlády Demokratov?

Chceli by sme, aby ľudia cítili väčší pokoj, aby sa menej zaujímali o politiku. Aby si mohli žiť svoje životy, napĺňať si svoje vízie a aby chceli žiť na Slovensku. Aby pre nich Slovensko bolo krajinou, kde môžu nielen realizovať svoje plány, ale aj bezpečne vychovávať svoje deti. Aby verili, že Slovensko bude prosperujúca krajina, ktorá bude napĺňať svoj potenciál, ktorý rozhodne má. Čiže pokojná, bezpečná, prosperujúca krajina, to je naša vízia. A to aj na dlhšie ako jedno volebné obdobie.

Hrozí kolaps zdravotníctva

Okrem toho, že pôsobíte v politike, ste aj primárkou Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Národného onkologického ústavu. Zdravotníctvo teda vidíte aj z druhej strany. Čo vám v práci udrie počas dňa najviac do očí, že nefunguje? Aké najdôležitejšie kroky treba podstúpiť, aby sa stav nášho zdravotníctva zlepšil?

Myslím si, že tak ako aj ďalší zdravotníci pracujúci v systéme, ale aj pacienti, vnímame vyčerpanosť zdravotníctva. Doslova by som to nazvala vyčerpaním všetkých zdrojov, aj tých najskrytejších, o ktorých sme ani nevedeli, že sú. Okrem vecí, ktoré sme nevedeli ovplyvniť, ako pandémia, ktorá značne prispela k tomu, že sa dočerpali tie rezervy, ktoré tu ešte boli. Zdravotníctvo nikdy nebolo prioritou pre žiadnu vládu.

Uplynuli tri roky, odkedy sa u nás objavil prvý prípad nákazy koronavírusom. Vy sama ste pracovali na covidových oddeleniach a starali ste sa o pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Ako Slovensko podľa vás zvládlo pandémiu?

Zvládlo ju horšie, ako mohlo. Spočiatku nebol nikto pripravený na pandémiu. Svetová zdravotnícka organizácia pripravovala viaceré scenáre rôznych epidémií - či už lokálnych, alebo aj pandémie. Ale na toto sme sa nedokázali pripraviť. Keď udrela prvá vlna, nevedeli sme, čo prinesie úžitok. Nevedeli sme, čo prinesie osoh, aký veľký dosah to bude mať, ako veľmi to ochromí fungovanie spoločnosti. Všetky krajiny išli pokusom a omylom.

Myslím si, že taký základný míľnik nastal, keď sme získali vakcínu. To je presne ten moment, od ktorého takmer všetky vyspelé krajiny, kde funguje štát, začali dramaticky zlepšovať a redukovať svoje počty chorých a počty úmrtí. My sme v tomto, bohužiaľ, úplne unikátna krajina. Boli sme svedkami toho, že opozícia bojovala s koalíciou, bojovala s vládou, bojovala proti odborníkom a proti pacientom. Bolo až neuveriteľné sledovať, ako sa svet pozerá, čo sa vlastne u nás deje. Časť politického sveta bojovala s vlastnými odborníkmi, spochybňovala opatrenia a vakcináciu. Dostali sme sa do situácie, kde sme, aj vďaka týmto politickým lídrom z určitých politických strán, mali veľmi nízku zaočkovanosť, jednu z najnižších v Európe. Keď si to porovnáme s krajinami ako Španielsko alebo Portugalsko, ostali sme úplne pozadu. Malo to svoje následky.

Robila som na oddelení, kde sme mali pacientov na umelej ventilácii a keď prišla vakcína, nožnice sa začali otvárať. Presne sme to videli – očkovaní prežívali, neočkovaní zomierali. Až 80 percent tých, čo zomreli na umelej ventilácii, boli neočkovaní pacienti. Týka sa to onkologických aj neonkologických pacientov. Onkologickí sú, samozrejme, ešte viac oslabení. Musím povedať, že u tých bola zaočkovanosť väčšia ako u bežnej populácie.

Nielen politickú zodpovednosť, ale aj obrovskú ľudskú a morálnu vinu za to nesie opozícia, ktorá brojila proti opatreniam, proti očkovaniu a tohto biľagu sa nikdy nezbaví. Preto dopadlo Slovensko horšie, a preto sme nevyužili potenciál, ktorý sme mali mať. Potenciál v zmysle dostupnosti vakcín, to, že máme sieť zdravotníckych zariadení. Mali sme kde očkovať a mali sme možnosť zaočkovať veľkú časť obyvateľstva, všetkých, ktorí o to mali záujem. Niektoré rozvojové krajiny túto možnosť nemali. My sme ju mali a nevyužili sme ju, pretože niekto si na tom urobil svoju politickú agendu.

Lengvarský sklamal

Diskutovanou témou je aj stavba nemocnice Rázsochy v Bratislave z peňazí z plánu obnovy. Z viacerých strán sa ozýva, že požadované míľniky sa nestihnú dodržať, Eduard Heger však tvrdí, že áno. Hlas navrhuje, aby sa financie z plánu obnovy presunuli na iné projekty a aby sa Rázsochy postavili zo štátneho rozpočtu. Nebolo by lepšie takéto riešenie, pri ktorom by nehrozilo, že budeme musieť vracať peniaze do Bruselu?

Možnosť, že by sme o tie peniaze mali prísť, je zlá a neprijateľná. Nemyslím si, že situácia je v tejto chvíli taká, že už je to jediná možnosť. Ja som sa o tom rozprávala s pánom premiérom, lebo toto ma eminentne zaujíma, keďže som lekárka a robím v zdravotníctve. Na tú nemocnicu čakáme desaťročia. Plán obnovy bola príležitosť, ako sa posunúť a získať obrovskú investíciu niekde inde ako zo štátneho rozpočtu. Pán premiér ma uistil, že podnikne všetky kroky pre to, aby sa to reálne stihlo. Je to úplne natesno, vôbec to nebude jednoduché. Všetky inštitúcie, všetky orgány, ktoré sa na tom podieľajú, budú maximálne súčinné. Ak to naozaj tak bude, je to ešte stále teoreticky možné, nie je to stratené.

Nemocnica má byť dostavaná do roku 2029, hrubá stavba má byť hotová do konca roku 2026 a prvý výkop by mal byť budúci rok. Pokiaľ všetko klapne, všetci budú súčinní a nebudú tam žiadne brzdy, ktoré by to spomaľovali, tak sa to dá stihnúť. Vôbec to nebude jednoduché a bude obrovská škoda, pokiaľ sa to nestihne. V tom prípade by bolo treba uvažovať o tom, ako tie peniaze minúť účelne na nejaký iný projekt. Ale kým je šanca, že môže stáť nemocnica na Rázsochách, tak treba urobiť všetko pre to, aby sa postavila. Slovensko takúto nemocnicu nevyhnutne potrebuje.

Hovoríte, že to bude naozaj natesno. Čo v prípade, že to nevyjde? Kto za to ponesie zodpovednosť? Na prvý pohľad sa zdá, že by to mal byť Eduard Heger ako predseda vlády, v súčasnosti aj dočasne poverený minister zdravotníctva.

Počkajme si. Myslím si, že politická zodpovednosť je jedna vec. Druhá vec je zodpovednosť za plnenie jednotlivých termínov a projektov. Tá nemôže byť na jednom človeku. Pri Rázsochách je situácia pre Slovensko mimoriadne ťažká. Predchádzajúce vlády nikdy nepripravovali krajinu na to, že bude robiť takéto obrovské projekty, že bude získavať obrovské investície, ktoré sú viazané na takéto míľniky. Je to pre nás ako štát nová vec. Je to chyba, je to škoda, je to naša nezrelosť, ktorá trvá desaťročia. Je ťažké za rok-dva naučiť sa stavať takéto projekty popri riešení pandémie a nejakých nášľapných mín, ktoré sa tam objavili z minulosti. Je to mimoriadne ťažké, ale ja pevne verím, že keď všetko klapne a všetci priložia ruku k dielu, je ešte stále šanca, že sa to stihne. A nebudeme riešiť otázku zodpovednosti za nestihnutý projekt, ale budeme riešiť, ako to ďalej rozvíjať, aby sme využili každé jedno euro.

Mareka Krajčího ste označili v roku 2021 za najslabšieho ministra zdravotníctva. Ako hodnotíte pôsobenie jeho nástupcu Vladimíra Lengvarského, ktorý sa prednedávnom rozhodol vo funkcii skončiť?

Môžem to hodnotiť len zvonku ako zdravotník. Od začiatku som mu veľmi fandila. Boli tam aj osobné sympatie z dôvodu, že ja sa venujem aj urgentnej medicíne a medicíne katastrof a generál Lengvarský je vojenský lekár. Cez niektoré vzdelávacie aktivity v minulosti sme sa navzájom poznali. Mala som a stále mám o ňom vysokú mienku ako o odborníkovi. Myslela som si, že presne tento element bude užitočný, že je to presne to, čo potrebujeme, to, čo môže pomôcť zdravotníctvo uchopiť do pevných rúk a posunúť dopredu. Nepoznám detaily jeho pôsobenia, nebola som v jeho tíme, nespolupracovala som na nejakých projektoch osobne, len v rámci pracovných skupín, ktoré neviedol priamo minister. Neviem presne povedať, čo sa stalo. Očakávala som veľa, možno až príliš. Nenaplnilo sa to, neviem to v tejto chvíli identifikovať. Cítim isté sklamanie, že sa to nepodarilo a že to skončilo tak, ako to skončilo.

Celý rozhovor s Andreou Letanovskou si môžete pozrieť nižšie.

Čítajte viac

Kto je kto v strane Demokrati? Heger má pri sebe ministrov, poslancov aj primátorov