Čertovsky známa 363. Uťahujeme si z nej, no vieme, čo v skutočnosti znamená?

10.3.2023 00:00

Paragraf 363 Trestného poriadku sa rozšíril do povedomia verejnosti a stal sa témou mnohých vtipov. Vedia však Slováci o čom daný paragraf hovorí a ako sa používa? Pre vysvetlenie sme sa obrátili na vedúceho katedry Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozefa Čentéša, ktorý bol zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora, no bývalý prezident SR ho nevymenoval do tejto pozície.

Čertovsky známa 363. Uťahujeme si z nej, no vieme, čo v skutočnosti znamená?

Foto: Profimedia

Médiá aj verejnosť upriamili pozornosť na paragraf 363 po tom, ako ho generálny prokurátor Maroš Žilinka využil pri viacerých trestných stíhaniach známych osôb. Najviac medializovanými prípadmi boli trestné konania proti Vladimírovi Pčolinskému, Martinovi Borguľovi, Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi či Jaroslavovi Haščákovi.

Viaceré strany či poslanci z koalície kritizujú Žilinku za nadmerné užívanie paragrafu 363. Verejnosť zabávajú v tejto súvislosti vtipné obrázky, tzv. "meme", ktoré kolujú internetom. O čom hovorí paragraf 363 a kedy sa používa, sme sa pýtali aj ľudí v uliciach. Správne odpovedali len dvaja ľudia z desiatich. Pre správne odpovede sme sa obrátili na Jozefa Čentéša z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý nám v rozhovore vysvetlil, ako daný paragraf Trestného zákona funguje a kde má medzery.

V rozhovore sa dočítate:

čo je to paragraf 363,
kedy a ako vznikol,
prečo sa o ňom teraz toľko hovorí,
v čom má medzery,
ako často ho využívajú,
čo by spôsobilo jeho zrušenie.

Paragraf 363

Pre laikov môžu byť niektoré zákony, paragrafy či body napísané zložito a nezrozumiteľne. O čom hovorí paragraf 363, ak by ste to mali vysvetliť polopatisticky?

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý podobne ako ďalšie mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní (dovolanie a obnova konania) závažným spôsobom narúša princíp právnej istoty tým, že smeruje voči právoplatným rozhodnutiam, ktoré by mali byť nemenné.

Ak však nezákonné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, nie je možné trvať na princípe právnej istoty a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí na úkor zákonnosti a spravodlivosti. Laicky povedané, ak došlo v postupe a rozhodnutiach policajta a prokurátora v prípravnom konaní reálne k pochybeniam a nezákonnosti, generálny prokurátor je poslednou možnosťou, ako túto nezákonnosť odstrániť ešte v štádiu prípravného konania, teda predtým, než sa vec dostane na súd.

Kedy a ako vznikol tento paragraf?

Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol prvýkrát zavedený pri rekodifikácii Trestného poriadku s účinnosťou od 1. januára 2006. Ako spoluautor rekodifikovaného Trestného poriadku som sa podieľal na jeho tvorbe. Hlavným účelom jeho zavedenia bolo odstrániť nezákonnosť v postupe a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní už v prípravnom konaní.

V dôvodovej správe k Trestnému poriadku je jasne uvedené, že využitie tohto inštitútu sa má týkať najmä zrušenia meritórnych rozhodnutí, ako zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenia trestného stíhania, postúpenie veci alebo chybného procesného postupu, ktorý viedol k nezákonnému rozhodnutiu. Išlo teda o významné rozhodnutia vo veci samej.

§ 363, Trestný poriadok:

(1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

(2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.

(3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.

V čom je tento paragraf sporný a prečo je zdrojom mnohých diskusií?

Pôvodné znenie § 363 Trestného poriadku bolo odlišné od súčasného a obmedzovalo možnosť aplikácie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na prípady podstatného porušenia zákona, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Novelou Trestného poriadku účinnou od 1. januára 2016 sa toto obmedzenie zmiernilo.

Podľa súčasného znenia § 363 Trestného poriadku je možné týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť a zrušiť v podstate každé nezákonné rozhodnutie v prípravnom konaní bez ohľadu na spôsob a závažnosť porušenia zákona a význam tohto porušenia vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci. Je ním teda možné zrušiť nielen meritórne uznesenia v prípravnom konaní, ale aj akékoľvek iné procesné uznesenia a príkazy policajta a prokurátora, čím sa akoby stráca charakter mimoriadnosti tohto inštitútu.

Stal sa paragraf 363 témou diskusií i v minulosti, alebo ide o aktuálny trend?

Paragraf 363 bol, samozrejme, témou odborných diskusií aj v minulosti, v poslednej dobe však rezonuje v odbornej a laickej verejnosti intenzívnejšie v súvislosti s citlivými medializovanými kauzami.

Stál pri zrode § 363

Je podľa vás paragraf 363 dobre postavený, alebo ho treba obmeniť či úplne zrušiť?

Z odborného hľadiska som toho názoru, že ak orgány činné v trestnom konaní konajú nezákonným spôsobom, je nevyhnutné aby existoval subjekt a inštitút, prostredníctvom ktorého sa nezákonnosť odstráni čím skôr, ideálne už v štádiu prípravného konania, aby sa nezákonnosť neprenášala do konania pred súdom a zbytočne nezaťažovala súdy riešením pochybení z prípravného konania.

Nenapravenie nezákonnosti môže mať výrazne negatívne dôsledky na trestné stíhanie obvinených, alebo naopak v závažných prípadoch môže spôsobiť zmarenie účelu trestného konania, ktorým je predovšetkým objasnenie trestných činov a spravodlivé odsúdenie páchateľov.

Ako spoluautor Trestného poriadku som ovplyvnený tým, že som sa spolupodieľal na tvorbe tohto inštitútu. Som však názoru, že by mal byť obmedzený na podstatné porušenia zákona tak, ako tomu bolo v pôvodnej právnej úprave pred rokom 2016 a aby sa neaplikoval v prípade akejkoľvek nezákonnosti, už len z hľadiska jeho mimoriadneho charakteru. Taktiež by som vylúčil z okruhu rozhodnutí, ktoré je možné týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť napríklad uznesenia vydané pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, teda počas trestného stíhania "vo veci".

Ako často sa pri súdnych pojednávaniach stretávame s aplikovaním paragrafu 363?

Od svojho zavedenia bol tento inštitút využitý v stovkách prípadov. Podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom podľa § 363 Trestného poriadku na celkovom počte podaných návrhov pritom podľa štatistík generálnej prokuratúry klesá, stúpa však mediálny záujem o § 363 vo vzťahu ku konkrétnym kauzám.

Je paragraf 363 prekážkou v ďalšom trestnom stíhaní?

Zrušenie napr. uznesenia o vznesení obvinenia prostredníctvom § 363 Trestného poriadku nevytvára prekážku pokračovania v trestnom stíhaní. Generálny prokurátor je oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie policajta alebo prokurátora a konanie, ktoré mu predchádzalo, ak ním bol porušený zákon. Môže tak konať na návrh oprávnených strán alebo aj bez návrhu. Po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti môže generálny prokurátor rozhodnúť vo veci sám alebo prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Trestné stíhanie teda pokračuje, zrušujúce uznesenie nemá za následok nemožnosť ďalšieho trestného stíhania.

Paragraf 363 bol podaný na Ústavný súd SR na preverenie. Čo by spôsobilo zrušenie účinnosti tohto paragrafu?

Ústavný súd má dve možnosti. Môže ten návrh odmietnuť, a tým by sa zachovala jeho súčasná právna podoba, alebo ho prijme a zruší paragraf 363. Nerád by som sa vyjadroval a prejudikoval rozhodnutie Ústavného súdu SR o podanom návrhu.

Všeobecne platí, že ak sa zrušia ustanovenia zákona, ktoré upravujú určitý inštitút tak to znamená, že tento inštitút nemožno použiť. Na uvedenú okolnosť môže reagovať zákonodarca iným riešením dotknutých ustanovení. Samotná zmena tak dôležitého inštitútu, ako § 363 Trestného poriadku musí byť výsledkom dôsledného odborného posúdenia a akékoľvek zmeny tohto inštitútu by mali byť reflexiou záverov odbornej, nie politickej diskusie či laickej mienky.

Najznámejšie použitia § 363

Vladimír Pčolinský a Jaroslav Haščák

Generálna prokuratúra zrušila Vladimírovi Pčolinskému obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijímania úplatku, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a podplácania. Obvinili ho z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur.

V rovnaký deň generálna prokuratúra zrušila obvinenia podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

Robert Fico a Robert Kaliňák

Vyšetrovateľ NAKA v apríli v rámci kauzy Súmrak obvinil expremiéra Roberta Fica a bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Generálna prokuratúra zrušila obvinenie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Dôvodom boli podľa Žilinku zistené porušenia ustanovení Trestného poriadku a zákona.

Zároveň zrušili obvinenia v tejto kauze aj ďalším dvom údajne zainteresovaným ľuďom, a to nitrianskemu podnikateľovi Norbertovi Bödörovi a policajnému exprezidentovi Tiborovi Gašparovi.

Martin Borguľa

Generálny prokurátor zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči poslancovi národnej rady Martinovi Borguľovi zo Sme rodina (pred tým Smer-SD) pre podplácanie i rozhodnutie špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu obvinenia. Dôvodom je podľa šéfa prokuratúry nesplnenie podmienok na vznesenie obvinenia.