ROZHOVOR: Orbán je trójskym koňom Ruska, hovorí Šimečka. Hegera a Naďa do PS nechce

V rozhovore sa dočítate:

• kedy by podľa Michala Šimečku mali byť voľby,
• s kým si Progresívne Slovensko vie predstaviť spoluprácu,
• na čo sa hnutie zamerá v predvolebnej kampani,
• ako sa stavia k režimu Viktora Orbána,
• ako bude Progresívne Slovensko riešiť témy LGBTI+ komunity, vojny na Ukrajine a dezinformácií,
• aká je budúcnosť Michala Šimečku v Európskom parlamente.

Kedy by podľa vás mali byť voľby?

Čím skôr. Slovensko sa dnes nachádza v hlbokej ústavnej, politickej aj spoločenskej kríze. Možno jednej z najväčších za posledných 30 rokov nášho samostatného štátu. Máme parlament, ktorý sa vymkol spod kontroly. Vládne tam chaos, nikto netuší čo sa ešte môže schváliť. Niektoré návrhy sú naozaj šialené. Máme vládu, ktorá sa tomu bezmocne prizerá. V spoločnosti rastie napätie, hnev, frustrácia. Do toho je energetická kríza a inflácia a vojna na Ukrajine.

Nechcem teraz hovoriť, kto za tento chaos môže. Avšak najlogickejším východiskom z tejto krízy je mať voľby v prvej polovici tohto roka. Septembrový termín, na ktorom sa koalícia zhodla, bola chyba. Po pár dňoch, čo parlament takto funguje, vidíme, ako pracuje a čo všetko sa tam objavilo. Bol by som veľmi rád, aby tí politici, ktorí za to nesú zodpovednosť a majú nástroje v rukách, aby si to uvedomili a dohodli sa na skoršom, preferovane júnovom, termíne.

Vo viacerých rozhovoroch a diskusných reláciách ste popísali, s kým by ste si vedeli a nevedeli predstaviť povolebnú spoluprácu. Vylúčili ste ju napríklad s Igorom Matovičom, predstaviteľmi Smeru-SD, kotlebovcami či s Republikou. Vaše názory na Petra Pellegriniho a Hlas-SD sú však nejasné. Prekáža vám jeho minulosť v Smere?

Samozrejme, že mi prekáža, a to nielen jeho minulosť, ale aj minulosť iných predstaviteľov Hlasu v Smere. Zároveň však hovorím, že to nie je záležitosť, o ktorej môžem rozhodnúť ja sám, ale je to niečo, čo musí prejsť serióznou debatou na našom predsedníctve. Progresívne Slovensko je demokratická funkčná strana, ktorej orgány o tom budú rozhodovať. Aj pred komunálnymi a župnými voľbami sme týmto spôsobom vylúčili niektoré strany zo spolupráce, vrátane strany Hlas.

Rovnako poctivo sa k tomu postavíme, aj keď sa budú blížiť parlamentné voľby. Zároveň však dnes vidíme prieskumy verejnej mienky. Z minulosti vieme, že voľby v skutočnosti dopadnú inak, ako to pol roka pred voľbami ukazujú prieskumy. Pol roka pred minulými voľbami mal Igor Matovič päť percent a koalícia PS/Spolu vyzerala, že môže vyhrať. Treba to brať trochu s rezervou a neskladať koalície podľa toho, ako vyzerajú prieskumy. Je to aj nepoctivé voči voličom. Tí majú politikom rozdať karty a oni sa potom podľa toho musia zariadiť.

Heger, Naď a Dzurinda

Igor Matovič avizoval, že je možné, že Eduard Heger a Jaroslav Naď odídu z OĽANO. Privítali by ste ich v PS, ak by mali záujem?

Neviem si to predstaviť. Do volieb ideme samostatne. Nechceme sa zúčastňovať všetkých tých procesov spájania a štiepenia sa. Nie pre to, že by som to nepovažoval za užitočné, aby sa na konzervatívnej strane spektra vytvorilo niečo zmysluplné, ale aj pre to, že máme svoju skúsenosť z minulých volieb. Vtedy prebiehali debaty ohľadom spájania sa so stranou Za ľudí Andreja Kisku. To, že sa to nakoniec nepodarilo, že to bolo od začiatku neúprimné, nás všetkých poškodilo a znamenalo to drvivé víťazstvo Igora Matoviča.

Aj po tejto skúsenosti pôjdeme teda do volieb samostatne ako čitateľná, vnútorne stmelená strana, ktorá je stabilná, je tu päť rokov a neštiepi sa. Máme bývalých predsedov a predsedníčky, ktorí sú súčasťou vedenia. Nikdy sme nemali žiadne vnútrostranícke spory, ktorými by sme zaťažovali verejnosť. Máme jasný program, jasné hodnoty a špičkových odborníkov. Teraz k nám prišiel odborník na financie Štefan Kišš z Útvaru hodnoty za peniaze a odborník na zdravotníctvo Oskar Dvořák.

Zároveň však chcem dodať, že pokus spájania na konzervatívnej strane, o ktoré sa asi usiluje Eduard Heger, má podľa mňa zmysel, ak je to autentické a spájajú sa ľudia, ktorí majú rovnakú víziu a rovnaké hodnoty. Za nie úplne stabilné považujem spájanie sa narýchlo a iba s cieľom dostať sa do parlamentu. Aj pre mňa ako liberála by bolo veľmi dobré, ak by vznikla nejaká silná proeurópska rozumná konzervatívna sila. Takého partnera potrebujem v budúcom parlamente. Držím im palce.

V roku 2020 ste kandidovali v koalícii so stranou Spolu. Tá sa po novom spojila s Mikulášom Dzurindom a zmenila na Modrú koalíciu. Láka vás spolupráca s expremiérom Dzurindom?

Platí to, čo som povedal pred tým. Či už Dzurindovi, Hegerovi a aj ďalším držím palce, nech sa im podarí vytvoriť zoskupenia, ktoré sú koherentné, vnútorne jednotné a silné. Ja sa budem tešiť na spoluprácu v parlamente, či v ideálnom prípade vo vláde. My však pôjdeme do volieb sami. Zažili sme si veľké víťazstvá v prezidentských voľbách a v eurovoľbách, no aj pády. Dnes už máme dostatok skúseností, pokory a stabilnú voličskú podporu na to, aby sme mohli ísť do demokratického súboja ako samostatný subjekt. Uvidíme, čo z toho bude.

Podľa najnovších prieskumov sa PS už dlhší čas drží na tretej priečke. Čím chcete v kampani osloviť prvovoličov?

Pre nás sú kľúčovými témami otázky budúcnosti. Nielen pre prvovoličov, ale pre všetkých, je dôležité posunúť sa od tohto súčasného chaosu, marazmu, škriepok a situácií, kde politici riešia iba samých seba, k nejakému normálnemu vládnutiu, v ktorom dostanú priestor aj témy, ktoré budú kľúčové pre budúcnosť Slovenska a mladých ľudí. Napríklad prechod na zelenú ekonomiku, ktorý je nielen nevyhnutný pre to, aby sme zachránili planétu, ale zároveň je aj obrovskou príležitosťou pre náš priemysel, firmy a zamestnancov.

Aj mladým ľuďom na tom záleží, lebo to bude svet, v ktorom budú žiť. Ja mám dvojročnú dcéru a nechcem si predstaviť, že bude mať 20 či 30 rokov a povie mi: "Tato, bol si v politike. Čo si vtedy urobil?", keď sa tu nebude dať žiť. Teraz ešte máme šancu, že s tým môžeme niečo urobiť, a práve mladí ľudia by mali tejto výzve rozumieť najlepšie a tlačiť na ňu. Som rád, že to aj robia. Na to budeme tlačiť v našom programe. Okrem toho sa, samozrejme, zameriame aj na ďalšie témy budúcnosti moderného školstva a zdravotníctva, ktoré nám dnes kolabuje nielen pre pandémiu, ale aj pre nekompetentnosť tejto vlády.

Nemôžem nespomenúť tému ľudských práv. Slovensko zaostáva za mnohými členskými štátmi Európskej únie, kde je rovnosť ľudí vrátane menšín braná ako samozrejmosť. Na Slovensku je to však stále kontroverzné a výstredné, najmä pri téme rovnoprávnosti zväzkov ľudí rovnakého pohlavia. Toto všetko budú témy, ktorými chceme voličov oslovovať. Aby sme ich však mohli vôbec začať presadzovať a posunúť sa ďalej, tak potrebujeme ukončiť tento stav bezvládia, chaosu a vzájomných škriepok, ktoré dnes dominujú v politike. Preto by tie voľby mali byť čím skôr.

Igor Matovič prišiel s novým návrhom odmeniť každého, kto sa dostaví k volebnej urne, finančnou čiastkou 500 eur. Vy ste tento krok nazvali populistickým. Ako sa budete snažiť presvedčiť ľudí, aby vôbec išli voliť?

Tieto voľby budú zlomové. Ak sa zmobilizujú voliči Fica a extrémistov, tak to môže dopadnúť veľmi zle a Slovensku hrozí maďarský scenár, pri ktorom by sme sa posúvali bližšie k Rusku, prípadne sa izolovali v rámci Európskej únie. Mohli by byť ohrozené základné slobody tak, ako sa to deje v Maďarsku. To je niečo, čo by ľudí malo zmobilizovať. My však budeme predovšetkým všetkých voličov nabádať k tomu, aby šli voliť, pretože to môže byť jednou z posledných šancí, ako uchopiť európsku budúcnosť, na ktorú Slovensko má. Už si však nemôžeme dovoliť strácať čas.

Európsky vlak nám ušiel v otázkach konkurencieschopnosti, životného štandardu, úrovni vzdelania a úrovni zdravotníctva. Máme poslednú šancu nejakou normálnou rozumnou vládou pustiť sa do týchto vecí. Veľa ľudí si to uvedomuje, a teraz to musíme pretaviť v to, aby čo najviac z nich išlo voliť. Nemôžeme tú mobilizáciu nechať iba na extrémistov a Fica, ktorí nám teraz niekoľko mesiacov budú strašiť vojnou a zatiahnutím Slovenska do konfliktu. V týchto voľbách ide o európsku budúcnosť pre Slovensko a hrozí, že ak ľudia neprídu voliť, posunieme sa k Rusku.

To však nedosiahneme šialenými nápadmi typu 500 eur pre každého voliča, ktoré by zaťažili našu štátnu kasu dvoma miliardami eur. To si nielen že nemôžeme dovoliť, ale ide o populizmus najhrubšieho zrna. Otázkou je, či to je vôbec ústavne prístupné. Mňa mrzí, že sme na to všetci naskočili a rozprávame o tom, lebo presne o to Matovičovi ide, aby na seba strhol pozornosť takýmito návrhmi. Dúfam, že to neprejde.

Orbán je trójsky kôň Ruska

Avizovali ste, že váš volebný program bude zameraný na zahranično-politické smerovanie Slovenska. Zakladáte si na príslušnosti Slovenska k Európskej únii a k NATO. Ako sa staviate k politike Viktora Orbána v Maďarsku?

Veľmi kriticky. Režim, ktorý Viktor Orbán vybudoval, dnes už nie je plne demokratický. To tvrdí aj Európsky parlament. Za ten čas, ktorý bol pri moci, systematicky podrýval základy právneho štátu v Maďarsku, obmedzuje slobodu médií a justície, podkopáva nohy legitímnej opozícii, zmenil si volebný systém tak, aby už nikto iný nemohol vyhrať a zároveň rozkladá Európsku úniu zvnútra. Je trójskym koňom Ruska v Európskej únii. Nechcem, aby takto dopadlo aj Slovensko. Myslím si však, že Európska únia by mala byť schopná povedať Viktorovi Orbánovi, že stačilo a to, čo robí, sa nedá robiť za európske peniaze.

Problémom nie je len Orbánove budovanie oligarchického režimu a centralizovanie moci, ale že to robil za naše peniaze, naše dane. Obrovský príjem jeho rozpočtu tvorili eurofondy. Som rád, že sme koncom minulého roka dokázali ako Európska únia povedať "nie za naše peniaze". Buď budú všetky štáty dodržiavať základné princípy, teda demokraciu, slobodu a právny štát, alebo nemajú mať nárok na peniaze z európskeho rozpočtu. Verím, že to prispeje k tlaku na Orbána, aby zmenil svoju politiku.

V utorok sme si pripomenuli päť rokov od vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovanie ich vrážd sa tiahne do dnes. Uviedli ste, že jeden z princípov vášho volebného programu sa bude sústrediť práve na dôkladné vyšetrenie všetkých káuz. Aké konkrétne kroky v tejto oblasti máte v pláne podstúpiť?

Ten najzákladnejší záväzok, je udržať nezávislosť a autonómiu orgánov, ktoré sa venujú vyšetrovaniu korupcie, teda predovšetkým policajného zboru. Tam máme vyšetrovateľov, ktorí dnes primárne v Národnej kriminálnej agentúre robia svoju prácu poctivo a snažia sa odkryť kauzy. Musia byť schopní robiť to naďalej bez toho, aby im do toho politici zasahovali, aby sa to snažili manipulovať a aby ich zastrašovali. Toto sa musí zachovať po voľbách.

Druhá vec je špeciálna prokuratúra. Počul som, že ju chce opozícia zrušiť. To nesmieme dopustiť. Zachovanie autonómie týchto inštitúcií vrátane Špecializovaného trestného súdu je kľúčový predpoklad toho, aby boli kauzy vyšetrené. Politici by mali nechať orgány činné v trestnom konaní robiť si svoju prácu. Musia iba zabezpečiť, aby mali svoju nezávislosť a priestor na prácu. To chceme v Progresívnom Slovensku docieliť. Obrovským problémom je však Maroš Žilinka na pozícii generálneho prokurátora.

V programe budeme mať návrhy, ako reformovať prokuratúru aj vo svetle toho, čo Maroš Žilinka v posledných mesiacoch a rokoch robil. Vidíme veľké ohrozenie v centralizácii moci, ktorú Žilinka má. Má obrovskú moc nad vyšetrovaniami a nad celým systémom. To podľa mňa nie je zdravé a vidíme, ako to zneužíva v prípade Roberta Fica cez paragraf 363 a iných prominentných obvinených.

Máme dlh voči LGBTI+ ľuďom

V posledných mesiacoch však Slovenskom otriasli viaceré tragické udalosti. Medzi nimi aj vražda dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave. Spoločnosť a politici sa po nej začali zaoberať otázkou LGBTI+ komunity, avšak ku žiadnym zásadným zmenám neprišlo. Kto by mal v strane na starosti túto agendu?

Máte pravdu. Ani po tých vraždách nedošlo k žiadnemu posunu. Myslel som si, že vražda v Teplárni nás prinúti zamyslieť sa nad tým, aký dlh máme voči LGBTI+ ľuďom na Slovensku. Stále nemáme rovnosť. Rovnosť ľudí, v tomto prípade v právach, je tá základná hodnota, ktorú chce aj Progresívne Slovensko presadzovať. Právo uzavrieť zväzok s človekom, ktorého milujete, právo byť sám sebou bez ohľadu na to, koho milujete alebo ako sa identifikujete. To všetko je majorite priznané a menšine nie.

Myslel som si, že tá vražda pohne spoločnosťou a konečne sa posunieme k západnej Európe, kde je to aj v konzervatívnych spoločnostiach už úplne bežné. Bohužiaľ, to sa nestalo. Je to pre mňa nepochopiteľné. Navrhovali sme do parlamentu registrované partnerstvá. Vždy sa zamýšľam nad tým, komu by to ublížilo? Je tu skupina ľudí, ktorým by to zlepšilo kvalitu života a nikomu inému by to neubralo z ich práv a nikoho by to neohrozilo. Príklady z iných krajín ukázali, že to neviedlo k žiadnemu rozvratu rodiny. Nerozumiem, prečo k tomu nemôžeme pristúpiť.

U nás bude túto tému zastrešovať podpredsedníčka a kancelárka Progresívneho Slovenska a právnička Lucia Plaváková, ktorá sa tomu dlhodobo venuje a patrí k špičkovým odborníčkam nielen v tejto téme, ale aj celkovo v oblasti spravodlivosti a menšinových práv.

Po zvolení by ste pravdepodobne museli nájsť spoločnú reč aj s konzervatívnymi stranami, ako napríklad s KDH či OĽANO. Ako veľmi by ste v takom prípade vedeli odstúpiť od svojich návrhov a presvedčení za účelom nájdenia kompromisu?

Ja si uvedomujem, že nevyhráme voľby so stopercentným výsledkom. Budeme sa musieť s niekým dohodnúť. Tak to v parlamentnej demokracii funguje a je to správne. Ako podpredsedu Európskeho parlamentu je mojou dennou náplňou práce byť schopný dohodnúť sa s poslancami z 27 štátov naprieč ideologickým spektrom. Bol som aj spravodajca pre kľúčové smernice rezolúcie, kde som sa musel dohodnúť s konzervatívcami a so socialistami. Som človekom kompromisu, taká je európska politika.

Ako som spomínal, keby vznikla proeurópska konzervatívna sila, s ktorou vieme viesť dialóg aj o týchto témach, tak by som tomu bol rád. Ja vôbec neodmietam dialóg a debatu o tejto otázke s konzervatívcami. Podľa mňa bude potrebná či už na úrovni vlády, alebo aj v parlamente. Ale to platí iba ak ide o európskych rozumných politikov a nie o extrémistov. Mnohí z nich sa dnes na Slovensku tvária, že sú konzervatívci. Ja však hovorím o konzervatívcoch európskeho strihu, s nimi som pripravený na dialóg.

Nemôže to však dopadnúť ako vždy, že nakoniec liberáli ustúpia zo svojich požiadaviek. Tak to bolo posledné desaťročia, pretože vždy bolo niečo dôležitejšie, čo bolo treba urobiť. Iné priority. Nechcem, aby sa toto opakovalo. Či už ide o tému životných partnerstiev, ženských práv alebo ďalšie ľudskoprávne témy, budeme presadzovať, aby to tentokrát bola priorita. Budem za to bojovať. Musíme sa o tom rozprávať s konzervatívnymi silami, a to slušne a normálne.

V piatok si pripomíname rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Za tento čas sa stala na Slovensku veľmi polarizujúcou témou, a to najmä v otázkach dodávky tankov, húfnic, stíhačiek a zbraní. Mala by sa pomoc Slovenska ešte zintenzívniť?

Ona už je relatívne intenzívna, a to je dobre. Chcel by som poznamenať, prečo je také dôležité Ukrajine pomáhať aj vojensky. Vidím tam dva základné argumenty. Ten prvý je mravný. Ukrajina bola brutálnym spôsobom napadnutá bez nejakej provokácie agresorom z Ruskej federácie. Spravodlivo bráni svoju slobodu, územnú celistvosť a nárok zvoliť si vlastný osud. Vidíme, ako Rusko terorizuje tisíce ukrajinských civilistov, útočí na ich infraštruktúru, elektrárne, zdroje pitnej vody, bombarduje školy, ulice a rezidenčné štvrte. Je našou morálnou povinnosťou Ukrajine pomôcť brániť sa. Je to aj právne zakotvené medzinárodné právo.

Druhý argument je pragmatický. Je to v našom bezpečnostnom a národnom záujme, aby sa Ukrajina ubránila a aby zatlačila Rusov späť. Každé mesto, ktoré na východe krajiny Ukrajinci oslobodia, znamená, že ruský agresor je o niečo ďalej od našich slovenských hraníc. Ukrajinci bojujú a zadržiavajú tam Rusov aj za nás. Je v našom záujme, aby ten boj vyhrali. Naopak, keby ich Rusi prevalcovali a dostali by sa k našim hraniciam, ide o úplne inú bezpečnostnú klímu a iný typ ohrozenia aj pre Slovensko. Znamenalo by to zvýšenie výdajov na obranu a mnoho iných problémov.

Keď už nami nepohne svedomie, aby sme Ukrajine pomáhali, tak si to aspoň spočítajme pragmaticky. S tým súvisí aj tá vojenská pomoc. Som za to, aby nielen Slovensko, ale aj štáty Európskej únie a NATO, pomáhali Ukrajine a zintenzívnili pomoc v čase, keď sa pripravuje protiruská ofenzíva. V prípade Slovenska to znamená aj poslanie tých MiG-ov. My ich už nemáme ako využiť, iba nám hrdzavejú v hangároch v Sliači. Ak ich odovzdáme, možno za ne i dostaneme nejaké peniaze z eurofondov. Ak by mali pomôcť Ukrajine brániť svoje nebo a pomôžu zachrániť životy, tak ja som za to, aby sme ich poslali, ak to ústava tejto vláde umožňuje. Pomôžme im aj iným spôsobom, napríklad muníciou či zbraňami, ktoré Ukrajina potrebuje. Ekonomická a humanitárna pomoc je samozrejmosťou.

Fico slúži ruskej propagande

Smer-SD už na tlačovej konferencii avizoval, že téma vojny na Ukrajine bude jednou z hlavných zameraní jeho predvolebnej kampane. Popri tom jeho predstaviteľ Ľuboš Blaha uviedol, že Slovákom hrozí mobilizácia a, citujem "bojovanie po boku banderovcov". Odborníci tieto vyhlásenia považujú za strašenie ľudí a predvolebnú kampaň. Ako plánujete tému Ukrajiny komunikovať voličom vy?

Je to strašenie ľudí a demagógia, ktorá sa blíži k najväčšiemu extrému, aký by sme si vedeli predstaviť. Robert Fico iba opakuje noty, ktoré šíri ruská propaganda. Je to presne to, čo Vladimir Putin chce, aby politici na Slovensku, v Maďarsku a inde hovorili o vojne. Bohužiaľ, Robert Fico dnes slúži ruskej propagande a myslí si, že mu to pomôže vyhrať voľby. O niečo podobné sa pokúšal Andrej Babiš v českých prezidentských voľbách a nevyšlo mu to.

Nemyslím si, že na toto Slováci naletia. Myslím si, že budú rozumní a budú vedieť rozlíšiť čo je propaganda a čo je pravda. Naša predvolebná kampaň v tejto otázke bude v tom, že Ukrajine musíme pomáhať, lebo je to náš sused, ktorý bol napadnutý a lebo je to v našom vlastnom záujme. Zvyšuje to obranyschopnosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Zároveň nás to robí spoľahlivým partnerom v rámci Európskej únie a NATO. Verím, že toto sú argumenty, ktoré ľudia na Slovensku budú počúvať.

Pri téme Ukrajiny má mnoho Slovákov tendenciu veriť takýmto výrokom, dezinformáciám a hoaxom. Voči šíreniu dezinformácií sa už zaviedli nejaké opatrenia. Vidíte priestor, kde by sa ešte dali rozvinúť? Ktorou krajinou zo zahraničia by sme sa v tomto mohli inšpirovať?

Je mnoho dobrých príkladov z iných krajín. Faktom je, že Slovensko v sile konšpirácií a hoaxov patrí k smutným rekordérom. U nás majú obrovský zásah na sociálnych sieťach a verí im viac ľudí, než kdekoľvek inde v Európe. Je to obrovský problém. Z časti je to problém našej národnej legislatívy. Veľké firmy, ktoré vlastnia sociálne siete, to doteraz nebrali vážne. Teraz sa začínajú aj pod tlakom Európskej únie trochu viac venovať práve tomu, ako zo sociálnych sietí odstrániť tie najväčšie konšpirácie, nezmysly, poplašné správy, ale aj tú nenávisť.

Na európskej úrovni sme prijali takzvaný Digital Services Acts, teda normu o digitálnych sieťach, ktorá zavádza poriadok do sociálnych sietí. Teraz sa musí implementovať, to chvíľu bude trvať. Verím, že k tomu postupne sociálne siete pristúpia so všetkou vážnosťou a aj v slovenskom prostredí sa podarí skultivovať debatu a odstraňovať najväčšie konšpirácie. Viem, že sa na Slovensku stále diskutuje o tom, na koľko má štát mať právo vypnúť dezinformačné weby. Jedno rozhodnutie už bolo prijaté. Som za, ale pod podmienkou súdneho prieskumu, ku ktorému sa bude môcť dané médium či stránka odvolať.

Najväčší problém však vidím v tom, že samotní politici šíria tie konšpirácie. Môžeme mať rôzne zákony na boj proti hoaxom a hybridnej vojne, no keď tu sám predseda opozičnej strany aktívne šíri tieto hoaxy na tlačových konferenciách v televízii, tak proti tomu sa naozaj ťažko bojuje. To musia voliči vo voľbách odmietnuť. Teraz hovorím o Robertovi Ficovi.

Na záver otázka, ktorú iste ešte veľakrát pred voľbami dostanete, vzdali by ste sa v prípade volebného úspechu funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu? Alebo by ste to museli dlho zvažovať?

Nemusel by som to dlho zvažovať. V prípade volebného úspechu Progresívneho Slovenska sa vzdám mandátu poslanca a podpredsedu Európskeho parlamentu.

Celý rozhovor s Michalom Šimečkom si môžete pozrieť nižšie.

Čítajte viac

Miroslav Kollár o Modrej koalícii: Nie sme ako Matovič, ktorý zbieral poslancov na ulici

Čítajte viac

Päť rokov bez Jána a Martiny. Konalo sa spomienkové zhromaždenie Za slušné Slovensko

Čítajte viac

Juraj Krúpa pre ta3: Kým Rusko nedostane na frak, mier nebude