Seizmológ Moczo o zemetrasení v Turecku: Išlo o prekvapenie. Nikto nečakal takúto silu
Turecko a Sýriu postihli dve ťažké zemetrasenia za sebou. Zahynuli pri nich tisíce ľudí. Ťažká skúška čaká aj tých, čo prežili. Oblasťou sa totiž preháňajú snehové víchrice a teplota klesla hlboko pod nulu. Prečo zemetrasenie zasiahlo práve Turecko a Sýriu? Akú silu malo a kam sa radí v historických tabuľkách? Viac povedal v relácii Téma dňa seizmológ a profesor Peter Moczo.
"Predpokladám, že nielen tureckí, ale aj svetoví seizmológovia očakávali také silné zemetrasenie na inom zlome, na severoanatolskom zlome. Toto sa stalo na východoanatolskom, a tak silné zemetrasenie, pokiaľ sú dokumenty správne, tam ešte nebolo," hovorí Moczo.
S čím súvisia zemetrasenia na území Turecka?
Na severe sa nachádza euroázijská litosferická platňa, ktorá zahŕňa územie Európy aj Ázie, a z juhu sa pod ňu tlačia jednak na západe africká platňa, s rýchlosťou asi 1 cm za rok, a na východe arabská platňa - tam je zhruba 2,5-krát rýchlejšia tendencia ponoru.
"Pravdepodobne z euroázijskej litosferickej platne sa vyčleňuje tzv. anatólská platňa, ktorá pokrýva väčšiu časť územia Turecka, na východe má ostrý hrot, z ktorého vychádza severoanatolský zlom pod Čiernym morom a smerom na juhozápad ide východoanatolský zlom, tam kde sa stretáva, povedzme, africká platňa s tou arabskou. To, čoho sa Turecko aj celý svet obávajú, je zemetrasenie, ktoré by sa malo uskutočniť na jednej z dvoch najzápadnejších vetiev severoanatolského zlomu," vysvetlil seizmológ, podľa ktorého by to znamenalo veľkú katastrofu.
Hovoríme o najničivejšom zemetrasení na území Turecka od roku 1939, ktoré malo totožnú hodnotu, 7,8, čo je veľká hodnota. "Pri tomto zemetrasení sa uvoľní viac energie, ako pri všetkých ostatných zemetraseniach za daný rok na svete," doplnil. Od roku 1939 zemetrasenia "putujú" pozdĺž severoanatolského zlomu smerom na západ, a to ostatné, bohužiaľ, pravdepodobne nie posledné, bolo v roku 1999 s magnitúdou 7,6. Škody boli obrovské, obetí boli tísíce. "Analýza ukázala, že nastalo najmä preto, že prakticky polovica budov v Istanbule nemala dodržané stavebné normy. A kvôli čomu? Kvôli korupcii v stavebníctve," vyhlásil Moczo.
Hosťami druhej časti relácie Téma dňa boli poslanci Marek Šefčík a Ján Oravec, Monika Uhlerová z KOZ a Daniel Krakovský z iniciatívy maloobchodníkov.
Išlo o prekvapenie
Ťažko povedať, do akej miery migrácia zemetrasení pozdĺž severoanatolského zlomu súvisí so subdukciou, teda s posunom jednej tektonickej platne pod druhú, myslí si seizmológ. "Je to niečo vo vnútri euroázijskej platne, ale je pravda, že zemetrasenie, ktorého dôsledky teraz sledujeme, vzniklo na tzv. východoanatolskom zlome, ktorý ide od severovýchodného cípu Turecka dole na Cyprus. Tam zemetrasenie vzniklo, a pritom nikdy predtým také silné zemetrasenie nebolo," dodal.
"Myslím si, že to bolo prekvapenie. Nikto takéto silné zemetrasenie nečakal. Otázka je, či budú ďalšie zemetrasenia, keďže tam už bolo niekoľko dotrasov," hovorí. Toto zemetrasenie podľa neho totiž porušilo kontakt na tektonickom zlome na ploche zruba 200 kilometrov v horizontálne smere a 60 km vo vertikálnom. K vzájomnému posunutiu jednej aj druhej strany zlomu došlo veľmi nerovnomerne. "To znamená, že nebolo uvoľnené celé napätie, preto možno očakávať desiatky až stovky ďalších zemetrasení a pri takej koncentrácii sklzu nás neprekvapuje, že tam môže vzniknúť zemetrasenie porovnateľnej veľkosti alebo, povezdme, niekoľkokrát slabšie," dodal.
"Čo je trošku prekvapujúce, je druhé zemetrasenie so silou 7,5, ktoré nastalo dopoludnia. Tam sa trhlina šírila v uhle približne 35 až 40 stupňov voči línii vychodoanatolského zlomu. A to teraz, obávam sa, nevie nikto komentovať, pretože tak dobre vnútornú tektonickú štruktúru danej oblasti asi nikto nepozná," vysvetlil vysokoškolský profesor.
Zložitá situácia
Hypocentrum zemetrasenia bolo podľa analýz v hĺbke 18 km, ale seizmické záznamy sú veľmi zložito zakódovaná informácia o neznámej štruktúre pod povrchom zeme a zároveň neznámom procese. "Riešime dve zložité neznáme naraz," konštatoval s tým, že druhé zemetrasie ilustruje zložitosť celej tektonickej situácie. Aj keď bolo hypocentrum v hĺbke 18 km, k strate kontaktu pozdĺž plochy došlo až do hĺbky 60 km.
Práve tam, kde sa vyskytli prvé otrasy, stál dvetisíc rokov neporušený palác s 12 vežami, ktorý prežil Rímsku ríšu aj vojenské konflikty. Teraz je zrovnaný so zemou. "Zemetrasenie sa vo vnútri platne môže pripravovať aj tisícky rokov. Tisícky rokov máte pocit, že vás sa zemetrasenie netýka, a potom vám zrúti celé mesto," zhrnul Moczo. Na to, či sa budova zrúti, alebo nie, vplýva niekoľko faktorov. Jedným z nich je kvalita, ďalším faktorom sú antiseizmické opatrenia.
Slovensko sa nachádza vo vnútri litosferickej platne. Stalo sa tu už niekoľko zemetrasení, no o tom, aká je tektonika na našom území, vieme len veľmi málo. "Určite musíme čakať zemetrasenia v budúcnosti," vyhlásil profesor, aj keď sa Slovensko nenachádza vo veľmi aktívnej oblasti.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"