Vojna na korupčnom fronte. Slovensko bojuje s 363, Ukrajina a Rusko sa zmietajú na úplatkárskom chvoste
Slovensko sa v rebríčku vnímania korupcie, ktorý zostavila Transparency International, posunulo od vlády Petra Pellegriniho o 11 miest vpred. Môžu za to rozviazané ruky vyšetrovateľov a zatýkanie vysokopostavených ľudí. Kde sa v rebríčku vnímania korupcie nachádza susedná vojnou zmietaná Ukrajina a Putinovo Rusko?
Oligarchovia, záujmové skupiny, zneužívanie moci verejných činiteľov a pochybnosti o nadužívaní známeho paragrafu 363. Na to všetko spoločnosť v štáte dopláca.
V januári tohto roku vyšiel rebríček vnímania korupcie združenia Transparency International. Približuje, ako si 180 meraných štátov vedie v korupcii. Zameriava sa najmä na úplatkárstvo, zneužívanie verejných fondov, štátnych funkcionárov, ktorí využívajú svoje postavenie v osobný prospech, schopnosť štátu boja proti korupcii, ochranu oznamovateľov korupcie a ďalšie formy tejto trestnej činnosti.
V korupcii je na tom Slovensko podľa najnovších dát už lepšie ako Cyprus a Malta. Tieto krajiny boli v minuloročnom meraní korupcie hodnotené lepšie ako Slovensko. V súčasnom indexe sme na tom rovnako ako Fiji, z nižšej pozície s nami hraničí Cyprus a o priečku vyššie sa nachádza Kostarika. Ak sa na postavenie v rebríčku pozrieme z pohľadu európskych krajín, tak priemerné skóre predstavuje 64 bodov na krajinu, zatiaľ čo Slovensko zaostáva s 53 dosiahnutými bodmi. V európskom kontexte je na tom o niečo lepšie Poľsko a Slovinsko a tesne za nami zaostáva Cyprus a Grécko.
Ukrajina si od nástupu Volodymyra Zelenského v boji proti korupcii podľa Transparency International polepšuje. Od roku 2019, kedy bolo skóre Ukrajiny v indexe na úrovni 30 bodov, je podľa posledného merania náš východný sused s celkovým skóre 33 bodov. Je to však stále nízko, keďže je Ukrajina podľa rebríčka na 116. mieste zo 180 krajín sveta. Tento ročník prieskumu ukázal, že Ukrajina sa v rebríčku posunula vyššie a nad ňou sú Filipíny, horšie od nich je na tom Zambia.
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v nedeľu 6. februára oznámil, že pre korupčné škandály v súčasnosti prebieha audit kontraktov na armádne obstarávanie. Predmetom korupcie mali byť okrem iných aj až trojnásobne nadhodnotené potraviny. Reznikov jednohlasne odmieta, že by mal byť v blízkej dobe odvolaný z ministerského kresla.
"Ukrajine sa v posledných rokoch darilo pomaly napredovať na aktuálnu 116. priečku. Pretrvávajúca vojna však bude s veľkou pravdepodobnosťou obe krajiny (pozn. red. Rusko a Ukrajinu) vyčerpávať a ďalej oslabovať funkčnosť inštitúcií aj v boji s korupciou," konštatuje Michal Piško.
Na východe nič nové
Rusko sa dlhodobo zmieta v korupčných problémoch. V súčasnosti je Moskva na 137. mieste s 28 bodmi. Oproti minuloročnému prieskumu si tak pohoršila o jedno miesto a rovnako aj o jeden bod vnímania korupcie. Rusi kontinuálne už od roku 2020 klesajú bod po bode (pozn. red. z 30 bodov na súčasných 28). Najhoršie skóre malo Rusko v roku 2014 v podobe 27 bodov, najvyššie v roku 2020 s celkovými 30 bodmi. Transparency International označuje režim v Rusku ako kleptokraciu.
Jedným z dôvodov, prečo sa Moskva v korupčnom rebríčku zobrazuje tak nízko je aj to, že v Rusku sa vďaka "zákonu o zahraničných agentoch" stalo podávanie oznámení a písanie o korupcii ešte nebezpečnejším. Ruské úrady vykonali razie v domoch a kanceláriách novinárov a rôznych aktivistov, ktorí odhaľovali korupciu vo vládnych štruktúrach. Následne boli vyhlásení za "zahraničných agentov".
Jedným zo zlých signálov v transparentnosti a boji proti korupcii bol aj pokus o otrávenie a následné zatknutie ruského opozičného politika a protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného. V tú dobu Navaľného tím publikoval zistenia, ktoré poukazovali na Putinov luxusný palác na pobreží Čierneho mora.
Členské krajiny Európskej únie, Kanada, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké okrem iných opatrení oznámili cielené sankcie proti jednotlivcom a podnikom s väzbami na Kremeľ, z ktorých sú mnohé subjekty podozrivé z rozsiahlej korupcie, uvádza Transparency International. Na chvoste rebríčka sa tak objavuje Rusko orámované Kirgizskom zospodu a z lepšej priečky Paraguajom.
"Na chvoste rebríčka vnímania korupcie sa dlhodobo ocitajú práve krajiny zmietané vojnovými konfliktami ako Somálsko, Sýria či Južný Sudán. Rusko, ale aj Ukrajina boli na tom z hľadiska korupcie veľmi zle už pred začiatkom ruskej agresie. Aktuálne je Rusko v rebríčku 137. zo 180 krajín, čo je najhorší výsledok zo všetkých európskych krajín," vysvetlil pre ta3 riaditeľ Transparency International Michal Piško.
Bodom rozumieme celkové skóre krajiny, pomocou ktorého ich index zaraďuje do rebríčka. Body jednotlivé krajiny získavajú na základe 13 rôznych dotazníkov, ktoré vypĺňajú podnikatelia, investori a iní experti v tejto oblasti. Ak krajina získa 100-bodové skóre, tak je na vrchole rebríčka a darí sa jej v boji proti korupcii najviac. V súčasnom rebríčku je na tom najlepšie Dánsko s 90 bodmi a na druhom mieste sa nachádza Fínsko s 87 bodmi (pozn. red. Fínsko si oproti minulému roku pohoršilo o jeden bod).
Únia korupciu registruje
Podľa európskeho auditu Ukrajina roky trpí veľkou korupciou. Únia podporila viacero reforiem na posilnenie právneho štátu a na boj proti korupcii na Ukrajine. Najrozšírenejšie má byť zneužívanie právomocí na najvyšších miestach, z ktorých ťaží niekoľko osôb a to má za následok vážne škody spoločnosti. "Základnou príčinou takejto korupcie sú oligarchovia a iné záujmové skupiny. Veľká korupcia a ovládnutie štátu bránia hospodárskej súťaži a rastu a poškodzujú demokratický proces," vysvetlil Európsky dvor audítorov.
Aj keď sa Slovensko zlepšilo podľa hodnotiacich kritérií len o jeden bod, celkovo v rebríčku postúpilo o sedem miest vyššie (pozn. red. z minuloročného 56. miesta na súčasnú 49. priečku). Je potrebné však poznamenať, že z roku 2020 na 2021 sa Slovensko zlepšilo o tri body, zatiaľ čo z roku 2021 na 2022 to bolo len o jeden bod, no posunuli sme sa o viacero miest. Dôvodom, prečo Slovensko predbehlo sedem krajín je, že štáty nad tým naším stagnovali, alebo si v korupcii pohoršili.
Z krajín V4 si polepšilo Česko o dva body, Slovensko o jeden a naopak Poľsko a Maďarsko si o jeden bod vo vnímaní korupcie pohoršilo. Najhoršie umiestnenie má z krajín V4 Maďarsko (77. miesto) a na opačnom konci je Česko (41. miesto).
Vláda nenaplnila očakávania
Vláda v programovom vyhlásení deklarovala, že: "Vláda SR neumožní návrat starých časov. Budeme pokračovať vo vytváraní podmienok na očistu spoločnosti od korupcie, kriminálnych sietí, ktoré cudzopasia na verejnom majetku a podkopávajú dôveru občanov v spravodlivosť." Vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2020, chcela dosiahnuť zlepšenie o 20 miest v rebríčku Transparency International. Podarilo sa jej to zhruba spolovice. Podľa organizácie ide o odraz nastavenia verejných inštitúcií poverených predsedom vlády Eduardom Hegerom.
"Faktom je, že napriek mnohým problémom koalície, ktorá tvorila vládu po posledných voľbách v roku 2020, možno hovoriť v boji proti korupcii o čiastočnom úspechu. Vláda síce nedokázala naplniť viaceré svoje ambiciózne plány, vyšetrovanie a stíhanie korupčných káuz z minulosti však aj so zakopnutiami pokračuje, čo sa odráža aj na doteraz najlepšom umiestnení Slovenska v najcitovanejšom globálnom rebríčku vnímania korupcie zostavovanom centrálou Transparency International," tvrdí Piško.
Zlepšenie predstavujú aj orgány činné v trestnom konaní, najmä pre odhaľovanie a stíhanie korupcie v rôznych štruktúrach štátu. Brzdou bolo podľa indexu aj využívanie paragrafu 363, najmä pre rušenie stíhaní a obvinení zo strany generálnej prokuratúry. Podľa Transparency International išlo o kauzy týkajúce sa prípadov viacerých oligarchov, z politických radov zase bývalého premiéra a exministrov.
"Naopak, za vlád Smeru sme boli svedkami rozsiahleho únosu a zneužívania štátu, množstva korupčných káuz a beztrestnosti mocných a tieto veľmi negatívne skúsenosti by preto mali vyvolávať veľkú ostražitosť k akýmkoľvek potenciálnym vládam s účasťou Smeru. O to viac, ak sa predstavitelia Smeru, ktorých nominanti vo veľkom čelia obvineniam zo zneužívania moci a korupcie, sa sústavne vyhrážajú represiami voči policajtom, prokurátorom či sudcom a chcú robiť poriadky napríklad so špeciálnou prokuratúrou. Veľa napovedá aj to, ako Robert Fico hľadá inšpirácie v susednom Maďarsku, ktoré však vláda Viktora Orbána doviedla v rebríčku vnímania korupcie až na 77. miesto a na posledné miesto v rámci celej Európskej únie," dodal Piško.
Čo hovoria čísla o 363
Za rok 2022 zastavila generálna prokuratúra trestné stíhanie dokopy 59-krát, čo je o štyri prípady viac ako v roku 2021 a 2020. Odkedy nastúpil Maroš Žilinka do úradu, bolo generálnou prokuratúrou zastavených viac ako 110 trestných stíhaní, medzi nimi bolo viacero vplyvných ľudí.
V roku 2021 bolo stíhaných za kriminalitu v korupcii 252 osôb, z nich pod obžalobu spadalo 136 a odsúdených bolo 132 subjektov.
"Používanie paragrafu 363 trestného poriadku v exponovaných kauzách a aj následná argumentácia a komunikácia zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku vyvolávali v časti odbornej aj laickej verejnosti vážne pochybnosti o jeho nadužívaní a zasahovaní do nezávislosti súdnej moci. Súhlasíme, že zákonnosť krokov policajtov a prokurátorov je nepochybne nutné strážiť a ak treba, aj naprávať. Aktuálna prax však vyvoláva také závažné pochybnosti, že je nevyhnutné pristúpiť k jej revízii. Vládna koalícia, žiaľ, túto úpravu pre vážne vnútorné konflikty nedokázala napriek záväzku v programovom vyhlásení presadiť," vysvetlil Piško.
Najdôležitejším momentom odsúdenia za korupciu mal byť v roku 2022 prípad Dušana Kováčika v akcii Božie Mlyny. Bývalý špeciálny prokurátor, ktorý rezignoval v roku 2020, mal zobrať úplatok 50-tisíc eur od zločineckej skupiny. Jeho služby mali smerovať k pomoci Ľubomírovi Kudličkovi, bosovi takáčovcov. Trestom bolo zaplatiť 100-tisíc eur a za mrežami si odpykať osem rokov.
V tejto kauze vystupovali aj Ľudovít Makó (exšéf Kriminálneho úradu Finančnej správy), František Böhm (bývalý člen SIS - spáchal samovraždu), Norbert Paksi (vysoký policajný exfunkcionár). Paksiho trestom bolo prepadnutie majetku a tiež odsúdenie na päť rokov za mrežami.