pondelok 16. 11.
Agnesa
Live

Prečo padla Hegerova vláda? Na jej neúspechy podľa politológov tak skoro nezabudneme

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Pádu vlády Eduarda Hegera predchádzali mesiace plné konfliktov, kríz a hádok. Spoločnosť od politikov počúva rôzne scenáre o vinníkoch a rozvracačoch koalície. Politológovia však pád vlády pripisujú viacerým aktérom, situáciám a okolnostiam.

Odvolávanie vlády
Foto: TASR/Martin Baumann

Za jeden z najväčších vládnych neúspechov považujú politológovia rozpad koalície a odchod SaS do opozície. "Odchodom SaS ako koaličného partnera stratila vláda schopnosť efektívne vládnuť, keďže beztak ťažké získavanie podpory v parlamente sa stalo ešte zložitejším," uviedla pre TASR na konci roka 2022 politologička Aneta Világi. Podľa politológa Jozefa Lenča bola však kríza v koalícii už od začiatku a táto vláda už nemá budúcnosť.

Od začiatku pôsobenia vládnej koalície v roku 2020 sľubovali jej členovia zásadné reformy a zmeny vo vedení štátu. To, či budú účinné, sa ukáže až po čase. Situácia vo svete v čase nástupu novej vlády jej však sťažila štart. Už od prvých dní musela riešiť problémy s pandémiou, vojnou na Ukrajine, neskôr s vraždami v Bratislave a energetickou krízou. "Táto vláda mala naozaj ťažké podmienky, keďže išla z jednej veľkej krízy do ďalšej, a vtedy sa ťažko vládne," podotkla pre TASR politologička Darina Malová. Ešte skôr, ako ich všetky stihli vyriešiť, však ostali problémy štátu zatienené vnútrokoaličnými konfliktmi medzi jednotlivými ministrami.

Čo sa vláde podarilo

Keď si Slováci budú spomínať na obdobie po februári 2020, budú si skôr pamätať neúspechy najskôr Matovičovej a neskôr Hegerovej vlády. A to napriek tomu, že OĽANO naďalej verejne tvrdí, že táto vláda bola pre Slovensko výborná a za jej pád hnutie a jej členovia nenesú vinu. "Niečo pozitívne sa určite počas tejto vlády dá nájsť. Žiaľ, ľahko sa na to zabúda, pretože je to zatienené tým, čo koalícia robila a čím sa prezentovala," povedal pre ta3 politológ Jozef Lenč. "Nedá sa povedať, že krízy nezvládla, no zvládala ich pomaly a ich dopady boli teda väčšie, než v iných štátoch," dodal.

Za najlepšie zvládnutú situáciu považujú politológovia konflikt na Ukrajine. Podľa Világi konala vláda v súlade s dlhodobými zahraničnopolitickými prioritami slovenských vlád. "Navyše sa jej podarilo nielen pomôcť Ukrajine, ale získať si tým aj uznanie tohto nášho najväčšieho suseda a širšej medzinárodnej komunity," vyzdvihla.

Vláda Igora Matoviča a vláda Eduarda Hegera:

  • 29. február 2020 - voľby do Národnej rady SR, v ktorej vyhralo hnutie OĽANO (25,02 %), premiérom sa stal Igor Matovič
  • 21. marec 2020 - prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu Igora Matoviča, ktorá bola zostavená z koalície OĽANO (25,02 %), Sme rodina (8,24 %), SaS (6,22 %) a Za ľudí (5,77 %)
  • 30. marec 2020 - parlament vyslovil dôveru vláde Igora Matoviča
  • 30. marec 2021 - Igor Matovič podal demisiu, na pozícii premiéra ho nahradil Eduard Heger (OĽANO)
  • 1. apríl 2021 - prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu Eduarda Hegera
  • 4. máj 2021 - parlament vyslovil dôveru vláde Eduarda Hegera
  • 31. august 2022 - odchod SaS z vládnej koalície, vláda Eduarda Hegera sa stala menšinovou
  • 15. december 2022 - Národná rada SR vyslovila 78 hlasmi nedôveru vláde Eduarda Hegera, návrh podala strana SaS
  • od 16. decembra 2022 - prezidentka Zuzana Čaputová odvolala vládu Eduarda Hegera, a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády

Ďalšími pozitívami vlády boli podľa Lenča úspechy jednotlivých ministerstiev a samotných ministrov, a to najmä v oblasti zahraničnej a obrannej politiky. O týchto témach sa však toľko v spoločnosti a médiách nehovorí, a tak tieto zdary ostávajú podľa neho verejnosťou nepovšimnuté.

Niektorí opoziční politici označujú vládu Eduarda Hegera za tú najhoršiu, akú Slovensko malo. Podľa ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera to však tak nie je. Na konci decembra to uviedol v statuse na súkromnom facebookovom účte. "Samozrejme, že si viem predstaviť lepšiu vládu. S lepším rozpočtom, ekonomickou politikou podporujúcou malé a rodinné podnikanie v regiónoch, silnou podporou vzdelávania a vedy, lepšou poliltikou počas COVID-u, atď, atď. Ale najhoršia??? Akože v čom??? " napísal.

Neúspechov bolo viac

"Celé obdobie fungovania aktuálnej vlády nemalo zmysel. Priniesla skôr zníženie slušnosti v politike a dôvery v politiku," uviedol politóg Lenč v relácii ta3. Okrem vnútrokoaličných káuz nezvládla aj mnohé situácie, ktoré zaťažovali Slovensko a jeho obyvateľov. Politológ Pavol Baboš nezvládnutie týchto problémov v relácii pripísal vládnym politikom, ktorí venovali čas a energiu práve hádkam medzi stranami a jej členmi. "Opomínajú problémy, ktorým čelia bežní ľudia," dodal.

Z dôvodu riešenia vnútorných sporov tak Slovensko často čakalo na riešenie dni, týždne aj mesiace. Politologička Malová kritizuje rozhodnutia vlády, ktoré prichádzali v poslednej chvíli. Z mnohých reforiem podľa nej ostalo len torzo, napríklad súdna mapa.

Ako mimoriadne problematické vníma Malová nezvládnuté vyjednávanie so zdravotníkmi, samosprávami a tiež spory okolo prípravy štátneho rozpočtu na budúci rok. "Prišlo totiž k zásadnému narušeniu jedného z mála hodnotových pilierov domácej politiky, ktorý rešpektovali takmer všetky ponovembrové vlády. A to princípu fiškálnej zodpovednosti," povedala.

Dve veľké chyby prišli zo strany vlády aj v posledný deň jej pôsobenia. Bez nich by podľa Lenča možno k hlasovaniu o nedôvere ani neprišlo. "Prvou je nepodanie demisie Igorom Matovičom a druhou je to, že Boris Kollár prišiel v kľúčovom čase o troch poslancov, ktorí svojimi hlasmi rozhodli o odvolaní vlády," vysvetlil.

Kollárove manželky?

Mnoho opozičných poslancov pripisuje pád vlády jednému exministrovi, a to Igorovi Matovičovi. Bol súčasťou väčšiny koaličných sporov a jeho správanie vyústilo až do demisie a odstúpenia z pozície premiéra. "Keď je niekto profesionálny deštruktor, dokáže zničiť vládu aj sám. K tomu, aby sa mu to podarilo, však musí mať partnerov, ktorí mu to dovolia," uviedol Lenč.

Medzi dvoch najväčších podporovateľov Matovičovej "deštrukcie" štátu zaradil Richarda Sulíka ako jeho aktívneho konkurenta a pasívneho aktéra Eduarda Hegera, ktorý toho Matovičovi veľa dovolil. Okrem toho podľa neho zlyhali aj iní politici. "Keby Veronika Remišová nebola tak neschopná predsedníčka, že jej poslanci odišli do SaS a keby Boris Kollár neuvažoval počas pôsobenia vo vláde nad novými manželkami, vláda vôbec nemusela padnúť," povedal Lenč.

Vláda Eduarda Hegera sa teda podľa politológov nezapíše do pamäti Slovákov v dobrom. Ostáva otázne, či bola a bude lepšia alebo horšia ako tie pred ňou a tá po nej. "Množstvo dát nám ukazuje, že posledná dekáda vládnutia na Slovensku je doslova strateným časom, ktorý z nás urobil stagnujúcu krajinu bez vízie," skonštatoval pre TASR politológ Erik Láštic.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 3 Ďalšia strana
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"