ROZHOVOR: Program BUDDY nie je adopcia. Ani s kamarátom sa však po troch rokoch nerozlúčite
Ľudmila Uhrová (29) pochádza z Lučenca, no už niekoľko rokov žije s manželom a troma deťmi v Malackách. Do programu BUDDY sa rozhodla zapojiť, keď bola na materskej dovolenke so štvormesačným synom. V rozhovore sa dozviete pre koho je program určený, ako prebieha proces priraďovania dobrovoľníka k dieťaťu, a ako dlho musí človek v programe zotrvať.
V rozhovore s Ľudmilou sa dozviete:
- prečo sa rozhodla zapojiť do programu,
- ako trávi čas so svojim BUDDY dieťaťom,
- ako dlho musí človek v programe zotrvať,
- čo sa od seba navzájom naučili,
- čo jej to vzalo okrem času.
Pred pár dňami bolo 6. decembra, s týmto dátumom sa spája mikulášske obdarovanie. Ako si z detstva spomínate na sviatok sv. Mikuláša a prichádzajúce Vianoce?
Pochádzam z veľkej rodiny, z 11 súrodencov. Pamätám si klasické čistenie topánok a maminka nám ušila mikulášske vrecúška, v ktorom si každý niečo našiel.
Vianoce nie sú o materiálnych veciach, ale skôr o hodnotách. Čo bolo vo vašej rodine počas Vianoc najdôležitejšie?
Centrom Vianoc bola u nás vždy večera, všetci sme sa usadili okolo pekne prestretého stola. Pred večerou sme sa umyli, prichystali si to najlepšie oblečenie. Dievčatá pomáhali mladším súrodencom s obliekaním a účesom. Aj keď nás bolo veľa súrodencov, zdá sa mi, že sme dostávali veľa darčekov. Pri svojich deťoch sa snažíme ubrať z tých darčekov, neorientovať sa len na ne.
Silné sociálne cítenie
Budete tráviť vianočné sviatky spolu s *Romankou?
S Romankou sme sa o tom rozprávali už minulé Vianoce a aj teraz. Ona ich bude však tráviť so svojou rodinou.
Ako ste sa dozvedeli o Programe BUDDY?
Už to budú štyri roky, čo sa poznám s Romankou. O programe som sa dozvedela však oveľa skôr, ešte ako študentka. Moja sesternica mi o tom povedala, poznala ten program, zároveň doučovala deti z detského domova. Už vtedy ma to nadchlo, lenže ako mladá študentka som nevedela, čo so mnou bude. Uvedomovala som si zodpovednosť programu a vedela som, že ešte nie je správny čas zapojiť sa.
Čo vás k tomu viedlo?
Keď som sa stala mamou, natrafila som na článok o Programe BUDDY v časopise NotaBene a to bol pre mňa impulz. Asi dve veci rozhodli o tom, že je správny čas zapojiť sa. Rada pracujem s mladými ľuďmi, počas strednej školy som pracovala s mládežou vo farnosti. Tiež mám silné sociálne cítenie. Už počas základnej školy sme niekedy so spolužiakom chodili do detských domovov sa hrať s deťmi.
Na vysokej škole som vstúpila do komunity Sant´Egidio, nachádzajú sa v Prahe aj v Bratislave. Venujú sa chudobným ľuďom, väčšinou je ich činnosť zameraná na ľudí bez domova. Vlastne tým, že nám prišli do života deti a odsťahovali sme sa z Bratislavy do Malaciek, sme si uvedomili, že už nebudeme vedieť s manželom tomu venovať toľko času ako predtým. Takže som hľadala niečo podobné.
*BUDDY dieťa, s ktorým sa Ľudmila stretáva je maloleté dievča, pre ochranu jej identity v texte používame vymyslené meno Romanka.
Skúste nám trochu predstaviť "vaše BUDDY dieťa". Koľko rokov má Romanka, čo máte spoločné?
Romanka má 15 rokov a je to podľa mňa veľmi múdra a silná žena. Pri nej som si uvedomila, že deti z centier pre deti a rodiny (CDR - bývalé detské domovy) museli rýchlo dospieť. Má u mňa za to veľký rešpekt. Je veľmi nežná, citlivá a empatická, a to na nej obdivujem. Citlivosť a empatiu máme spoločnú, prípadne sme si obe zažili nejakú podobnú situáciu. Obe sme však aj výbušné povahy, s tým sa niekedy musíme popasovať, pretože sa potom dostaneme do situácií, ktoré nás neskôr mrzia. Niekedy príliš narovinu povieme niektoré veci.
Máte spoločné záujmy alebo záľuby? Ako vyzerá váš spoločne strávený čas?
Väčšinou ideme na prechádzku alebo si niečo dobré navaríme, upečieme. V lete navštevujeme jazerá a veľa plávame. Musím podotknúť, že program nie je o nejakých extrémnych zážitkoch, nemusíte tomu dieťaťu vymýšľať extravagantný program. My sa s Romankou často stretávame tak, že neminieme skoro nič. Ideme na prechádzku do prírody, zaplávať si. Z domu zoberiem len nejaké chrumky či koláč.
Dobrá priateľka
S čím zásadným ste jej už stihli pomôcť?
Myslím si, že podstatou programu je byť s dieťaťom. Keď sa stretnem s Romankou, tak sa hlavne o všetkom veľa rozprávame - čo nás teší, čo nás trápi. Čo vnímam ako zásadnejšiu pomoc je, že sa ju snažím povzbudiť v dobrých vlastnostiach. Vyzdvihovať jej pozitíva. Pomôcť jej budovať lepší sebaobraz.
Spýtam sa teraz z druhej strany - čo vás naopak naučila ona?
Naučila som sa pri nej, že za každým človekom je skrytý príbeh. Nevnímať len vonkajšiu stránku ľudí. Tým, že náš vzťah už trvá štyri roky, tak v nej objavujem aj silu ženskosti. Často trávime čas len my dve spolu, preto som si uvedomila, aké je super mať dobrú priateľku, s ktorou sa môžem takmer o všetko podeliť. Mám skvelého manžela, ale žena vás predsa inak pochopí. Aj ona mi je často veľkou oporou.
Ako dlho trvalo, kým vám priradili dieťa?
U mňa proces trval štyri mesiace. V rámci toho som sa zúčastnila rôznych individuálnych aj skupinových stretnutí. Hľadali zhody medzi dobrovoľníkom a dieťaťom, aby vzniknutá dvojica mala čo najviac spoločných záujmov, aby to proste klapalo.
Svoj voľný čas delíte medzi seba, svoju rodinu a dieťa z CDR. Ak to môžete zhodnotiť spätne - vzalo vám to niečo?
Okrem času mi to nevzalo nič. Registrujem iba samé pozitíva. Vzťah s Romankou je niečo špeciálne. Samozrejme, na začiatku bola situácia iná, mala som len jedno dieťa, teraz mám tri. Takže je to možno časovo náročnejšie. Romanka ma kedykoľvek konfrontuje s takou otázkou, že musím o tom viac rozmýšľať, čo jej odpoviem, čomu verím ja, a ako jej to mám podať. Je to dobrá škola, lebo raz ma budú s takými otázkami konfrontovať moje vlastné deti a vďaka nej budem na to pripravená.
Ako vnímajú Romanku vaše deti?
Romanka si veľmi rozumie s mojimi deťmi. Od začiatku sme išli s manželom do programu s tým, že je to naše spoločné rozhodnutie. Chceli sme, aby BUDDY dieťa bolo členom našej rodiny. Keď organizujeme oslavu alebo ideme niekde na výlet, tak rátame aj s ňou.
Byť pre niekoho "BUDDY dobrovoľník" je mimoriadne zodpovedná úloha a nemôže ju zrejme robiť každý. Aké by mal mať podľa vás predpoklady?
Nemyslím si, že BUDDY dobrovoľník musí mať nejaké špeciálne predpoklady. Je úplne jedno či je introvert, alebo extrovert, a aké má záľuby. Taktiež nezáleží na regióne, z ktorého pochádza, detí v centrách pre deti a rodiny, je ešte stále dosť po celom Slovensku. Podstatné je, aby mal vôľu a ochotu ísť do programu. Upozornila by som však na to, že vstup do programu je záväzok. Treba si to dobre premyslieť.
Nastal u vás niekedy moment, kedy ste si povedali, že je toho už príliš na vás a chceli by ste prestať?
Takýto moment som ešte nemala. Náš vzťah je prirodzený, podobný tomu, aký máte s priateľmi. Niekedy, keď má toho človek viac, tak jednoducho vynecháme stretnutie, prípadne si len zavoláme. Všetko je o komunikácii.
Financie a čas
Ako to funguje po finančnej stránke medzi BUDDY dobrovoľníkom a BUDDY dieťaťom?
BUDDY deti dostávajú symbolické vreckové. Nemôžem preto od Romanky očakávať, že ma bude pozývať na kávičky. Samozrejme, je to o dohode. My to máme tak, že väčšinou platím veci ja, ale aj ona ma rada niekam pozve.
Veľmi ma tiež potešilo, keď som mala narodeniny a Romanka mi z vreckového kúpila celkom veľký dar. Ozaj som si to vážila, že celé vreckové minula na mňa. Vedela som, že daná suma by sa mne možno nezdala taká veľká, ale ona musela čakať mesiac na ďalšie vreckové.
Na špecifiká programu sme sa pýtali aj marketingovej manažérky Programu BUDDY Veroniky Bohušovej.
- Ako udržať hranice v BUDDY vzťahu tak, aby si BUDDY dieťa nemyslelo, že BUDDY dobrovoľník je jeho náhradný rodič?
"Ľudia si občas myslia, že program je nejakou formou adopcie. Nie je to tak. Ale určite patrí medzi tie najnáročnejšie formy dobrovoľníctva, ktorá potom často prerastie do celoživotného vzťahu. Do programu zapájame deti 12+, ktoré už vedia pochopiť, že BUDDY vzťah je založený na priateľstve. Vzťahy, ktoré v programe vytvárame, majú byť kamarátsko-mentorské, koordinátori deťom nehľadajú náhradu rodiča," vysvetlila Bohušová.
- Finančná stránka
"Tým, že deti v CDR dostávajú symbolické vreckové, dokážu svojho BUDDY dobrovoľníka raz za čas pozvať na čaj. Dobrovoľníci to, samozrejme, neočakávajú. Ale mladých vedieme k tomu, že keď ich BUDDY dobrovoľník niekam pozval päťkrát, tak ho šiestykrát môžu pozvať aj oni," informovala marketingová manažérka Programu BUDDY.
"Snažíme sa nájsť rovnocenných priateľov. Deti dostávajú symbolické vreckové. Chceme však, aby si uvedomili, že keď vy ich pozvete niekam paťkrát, na oplátku vás oni pozvú niekam na čaj, napríklad. Vzťahy, ktoré sa budujú v programe, majú byť kamarátske, koordinátori deťom nehľadajú náhradu rodiča," povedala Bohušová.
- Čas s dieťaťom
"Časovú otázku treba zvážiť, koľko hodín týždenne či mesačne dokážete dieťaťu venovať. Ideálne je raz týždenne. Na začiatku vzťahu je potrebné vedieť sa stretnúť rámcovo raz týždenne, neskôr si každá dvojica nájde svoj rytmus. Záväzok je minimálne na tri roky, s tým, že ani s kamarátkou sa po troch rokoch nerozlúčite," uviedla.
- Čo ak si to BUDDY dobrovoľník po čase rozmyslí? Môže z programu odísť? Pokračuje BUDDY vzťah aj po odchode dieťaťa z CDR?
Buddy dobrovoľník podpisuje po zaškolení dobrovoľnícku dohodu, v ktorej sa zaväzuje, že sa bude s dieťaťom stretávať raz týždenne minimálne tri roky, ideálne, až kým dieťa neopustí brány centra. Samozrejme, počas programu môžu nastať ťažkosti vo vzťahu medzi BUDDY dobrovoľníkom a BUDDY dieťaťom. Prípadne si človek uvedomí, že to psychicky či časovo nezvláda. Vtedy prichádzajú na pomoc koordinátori programu - psychológovia, a snažia sa podporiť dobrovoľníkov a problém vyriešiť, tak, aby vzťah vydržal a dieťaťu nebolo ublížené.
"Keď dieťa opúšťa CDR, je to na jeho vzájomnej dohode s BUDDY dobrovoľníkom. Nie je to tak, že sa musia ďalej stretávať, väčšinou sa však vybudujú silné vzťahové väzby, ktoré nekončia absolvovaním programu. Po opustení centra, keď dieťa, alebo teda mladý človek vstupuje do reálneho života, čakajú ho rôzne skúšky spojené s hľadaním práce či bývania. Práve vtedy potrebuje mať pri sebe blízkeho človeka," dodala Bohušová.