ROZHOVOR: Nechodíme sa klaňať do Moskvy, hovorí Stančík. Putina sa nesmieme zľaknúť

Andrej Stančík v rozhovore pre ta3.com hovorí:

• ako reagoval na neúspech v regionálnych voľbách,
• či sa plánuje pridať k demokratickej platforme OĽANO,
• ako sa mu spolupracuje s ministrom Rastislavom Káčerom,
• aký vplyv môžu mať vagnerovci na vývoj ruskej zahraničnej politiky,
• čo hovorí referendum na Sliači o mentalite Slovenska,
• aký návrh na podporu LGBTI+ ľudí by podporil.

V regionálnych voľbách vás nezvolili za poslanca Trnavského kraja. Neuspeli rovnako ani vaši kolegovia z OĽANO Lukáš Kyselica, Michal Šipoš, Gábor Grendel či exminister Marek Krajčí. Ako ste v hnutí OĽANO vyhodnotili volebný výsledok?

Vnímam, že vo voľbách pohoreli poslanci NR SR naprieč koalíciou a opozíciou. Dá sa hovoriť o tom, že ľudia cítia únavu z hádok a konfliktov vo vysokej politike a preto sa rozhodli podporiť regionálne tváre a nových ľudí. Určite to treba reflektovať a budem sa to snažiť riešiť aj vo vnútornej diskusii.

Napriek apokalyptickým rečiam o porážke koalície a spojených voľbách ako referende o vláde vidíme úspech kandidátov Viskupiča (pozn. red. Jozef Viskupič, predseda VÚC Trnava) a Jurinovej (pozn. red. Erika Jurinová, predsedníčka VÚC Žilina), vďaka čomu má OĽANO najviac županov zo všetkých politických strán. Z tohto hľadiska to beriem ako úspech.

Vážim si každý jeden hlas pre mňa. V čase, keď som súhlasil s kandidatúrou v koalícii Jozefa Viskupiča som bol poslancom NR SR. Po vymenovaní na funkciu štátneho tajomníka som však už nemal toľko možností na aktívnu kampaň. Svoj čas venujem najmä pracovným povinnostiam a záujmom štátu. Nemal som ani jednu reklamu či bilbord a nerobil som žiadnu aktívnu kampaň, preto ma môj výsledok neprekvapil.

V OĽANO sa formuje Občianska a demokratická platforma Kristiána Čekovského. Plánujete sa k nej pridať? V čom je pre vás zaujímavá?

Myslím že nemá zmysel pripisovať túto platformu jednému, či druhému lídrovi. Bol som dlho pri týchto diskusiách zapojený a spájajú nás spoločné hodnoty a pozície. Lídrom nie je nikto z poslancov, no táto iniciatíva združuje zatiaľ iba ich a ako štátny tajomník som teda skôr sympatizant. Určite však súhlasím s myšlienkou a pozíciami, ktoré ako platforma prezentujú.

Po odchode SaS do opozície ste nastúpili na pozíciu štátneho tajomníka ministerstva zahraničia, na ktorej ste už vyše mesiaca. Ako dnes vyzerá váš deň v porovnaní s tým, keď ste boli poslancom národnej rady?

Je to rozhodne náročnejšia funkcia a okrem pracovnej doby sa práci venujem aj počas voľna, keďže sa pripravujem na výstupy a rokovania. Často nemám voľný ani víkend. Práca ma však baví a teší ma, že výsledky sa dostavujú v podstate hneď. Na ministerstve máme profesionálny tím, s ktorým je radosť spolupracovať. Diskusie, ktoré vedieme na rezorte sú rozhodne plodnejšie, ako diskutovanie s niektorými predstaviteľmi opozície v parlamente. Zahraničnej a európskej politike som sa venoval aj ako poslanec, predtým som medzinárodné vzťahy študoval, a preto to pre mňa nie je úplne nová aréna.

Andrej Stančík je štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, na post nastúpil po Martinovi Klusovi po odchode strany SaS do opozície. V parlamentných voľbách bol zvolený za poslanca národnej rady. Kandidoval za hnutie OĽANO. Narodil sa v roku 1995.

Na post šéfa rezortu diplomacie nastúpil Rastislav Káčer. Ako sa vám s novým ministrom spolupracuje?

Veľmi dobre. Pán minister je skúsený diplomat, no zároveň sa nebojí veci pomenovať na rovinu, čo mi je osobne aj politicky blízke. Na domácu, či zahraničnú politiku máme často rovnaký názor, takže spolupráca je na vysokej úrovni. V súčasnosti ako Slovensko, ale aj ako celá EÚ čelíme veľkým výzvam a preto je dôležité, aby naša zahraničná politika mala kontinuitu a jasné postoje a priority. V tomto sa na vedenie ministerstva môžete absolútne spoľahnúť. Vieme kde je sever, no hlavne vieme kde je Západ a kam chceme ako krajina patriť.

O Hegera je v zahraničí záujem

Slovensko sa pri Ukrajine zachovalo ako dobrý sused, prispelo materiálnou i vojenskou pomocou. Naopak, s odobrením vstupu Švédska a Fínska do NATO parlament otáľal. Pohybujete sa vo vysokých diplomatických kruhoch, nie sú naši partneri zo Slovenska zmätení?

Nie sú. Práve vďaka jasnej pozícii premiéra, ministra zahraničia a ministra obrany naši spojenci presne vedia, kam ako krajina smerujeme a aké sú naše postoje. Naše renomé v zahraničí nebolo nikdy lepšie a sme vnímaní ako jasne pro-európsky a pro-atlantický partner, na ktorého sa dá spoľahnúť. Táto garnitúra sa nechodí klaňať do Moskvy.

V Bruseli som bol na rokovaní Rady svedkom toho, aký záujem je o premiéra Hegera a na akej vysokej úrovni sú naše vzťahy s európskymi partnermi. Aj to nám pomáha prinášať riešenia výhodné pre Slovensko na európskej úrovni v boji s energetickou krízou. Za všetky môžem spomenúť napríklad uvoľnenie zdrojov z kohéznych fondov na pomoc našim občanom a firmám.

V komentári pre StartitUp ste uviedli, že vám za podporenie rámcovej dohody s USA (DCA) chodili nenávistné správy, pred parlamentom vám mali povedať, že vás za to obesia. Ako ste naložili s týmito atakmi?

Ja sa tohto hejtu nebojím. Nebol som poslanec, ktorý by počas nepopulárnych, no zodpovedných riešení počas covidu či vojny na Ukrajine bol ticho a šúchal nohami. Naopak. Aktívne som sa za ne postavil, pretože som to považoval za správne a morálne. Hejty mi prichádzali v podstate od začiatku mandátu, s tým musí politik rátať. To, čo prišlo počas diskusie o DCA bol však extrém. Obával som sa skôr o rodinu, ktorá by za moje názory atakovaná rozhodne byť nemala. Napriek tomu, som ale zahlasoval ZA a následná hrubá a nevyprovokovaná agresia Ruska nám dala za pravdu. Tí, ktorí nás označovali za vlastizradcov, sami zradili záujmy Slovenska.

Kadyrov robí všetko, aby sa zapáčil Putinovi

V Kremli rastie vplyv vodcu Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina a tiež čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Aký vplyv to môže mať na vývoj vojny na Ukrajine a na vývoj ruskej zahraničnej politiky?

Patria k tzv. tvrdému jadru, ktoré od začiatku hovorí o potrebe viesť vojnu ešte tvrdšie a viac kruto voči ukrajinskému obyvateľstvu. Je to neospravedlniteľné a barbarské. Kadyrov dlhodobo robí všetko preto, aby sa zapáčil Putinovi a je možné, že jeho radikálne výroky sú pre Putina testom toho, čo ruská spoločnosť ešte dokáže akceptovať.

To, že títo radikáli dostávajú väčší priestor svedčí len o tom, že Putin vojnu prehráva a ukazuje sa, aké fiasko jej vyvolania bolo. Ukrajincom sa darí na fronte a Putinov režim je v úzkych, preto siaha po čoraz radikálnejších nástrojoch. Vplyv týchto obskúrnych postavičiek je toho jasným dôkazom.

Ako Európa a Západ by sme sa však nemali zľaknúť, pretože presne o to im ide. Ak sa zľakneme dnes a necháme Putinovi Ukrajinu, čo urobíme o päť rokov, keď bude mať ďalšie nároky? Necháme im Pobaltie, či časť Slovenska? História Mníchovskej dohody nám jasne ukázala, že neustále ustupovanie tyranovi len zvýši jeho apetít a výsledok je horší ako jeho skoré zabrzdenie.

Už dnes vieme, že Rusko zničilo na Ukrajine vyše 40 % energetickej infraštruktúry, po vyše ôsmich mesiacoch vojny sa hovorí už aj o obnove krajiny. Ako si predstavujete povojnovú Ukrajinu?

Ukrajina má ambície byť členom EÚ a NATO a my ju v tom plne podporujeme. Nie je to však samozrejmosť a tak, ako v prípade Slovenska cesta k členstvu bude dlhá. Oba sú to totiž elitné kluby, ktoré majú prísne podmienky vstupu. Zároveň je potrebný konsenzus všetkých členských krajín. Pamätáme si predsa, koľko trvalo Slovensku dostať sa do EÚ a aké obety sme museli priniesť.

Ukrajina však potrebuje európsku perspektívu ako motiváciu pre vnútorné zmeny a posilnenie demokracie. Pre Slovensko je to zároveň príležitosť, keďže východ našej krajiny by už nebol perifériou únie a tak ako si vstupom Slovenska do EÚ pomohli prihraničné regióny Rakúska, by si mohol polepšiť aj náš Východ. Obnova Ukrajiny nebude ľahká, no rovnako to bude príležitosť aj pre našu ekonomiku a našich podnikateľov.

Spoločnosť veľmi polarizovala téma dohody s USA. Na Sliači sa dokonca pre ňu konalo i referendum o vojenskej základni, ktorá však vôbec nie je v hre. Odzrkadľuje referendum na Sliači a jeho výsledok mentalitu Slovenska?

Bolo to absolútne zbytočné a bezpredmetné referendum. Sama starostka priznala, že o amerických základniach “len niekde čítala” nevedela však kde. Vypovedá to veľa o politikoch, ktorí takéto nezmysly a hoaxy šíria.

Pri rozhovoroch so zahraničnými partnermi som spomínal mieru politizácie a nenávisti, ktorú opozícia v súvislosti s DCA šírila a tí krútili hlavami. Podľa nich ide o absolútne štandardnú zmluvu, ktorá v krajinách NATO prechádza politickým konsenzom. Žiaľ, u nás si z bezpečnostných otázok Slovenska opozícia robí politiku.

Dlhodobo sa hovorí, že Slováci veria konšpiráciám a prieskumy to jasne dokazujú. Úloha pre politikov je jasná - musíme jasne a otvorene hovoriť o našich zahranično-politických záujmoch a aktívne bojovať proti dezinformáciám. V tomto naše ministerstvo, ako aj obrana, vnútro a Úrad vlády SR podnikajú kroky. Je vidieť, že to má zmysel, keďže podpora nášho členstva v NATO a EÚ stúpa.

Boj s dezinformáciami je však beh na dlhú trať. Na Slovensku ich šíria nielen zahraniční aktéri, ale neváhajú ich zneužiť aj politici. Ide o veľa a ja sa nechcem dožiť toho, že naše členstvo v Únii či NATO bude pre klamstvá ohrozené. V tomto smere musíme robiť všetko preto, aby sme naše národné záujmy ochránili.

Váš predchodca Martin Klus opustil nedávno klub SaS. Bol jeho odchod pre vás prekvapením?

Nebol. Martin bol dlhodobo zástancom pragmatizmu a zdravého rozumu. Ako štátny tajomník na ministerstve zahraničia neriešil statusy, ale kam ako krajina smerujeme. A ten smer je za tejto vlády dobrý.

Záujmy krajiny stavia nad záujmy strany a preto sa nestotožňoval s rozbíjaním koalície, či snahou o predčasné voľby, ktoré sú hazardom so Slovenskom. Jeho vystúpenie zo strany ma neprekvapuje. Čo ma ale prekvapuje, je postoj niektorých exkolegov, ktorí síce nesúhlasia s predčasnými voľbami, no podvolia sa názoru predsedu. Verím však, že zodpovednosť a sloboda názoru nakoniec zvíťazia.

Napriek teroristickému útoku na Zámockej ulici parlament odmietol návrh SaS o partnerskom spolužití. Igor Matovič pre ta3.com uviedol, že v tomto volebnom období učite nebudú schválené registrované partnerstvá. Aký návrh podporujúci LGBTI+ komunitu by ste podporili vy?

Som rozhodne za zlepšenie postavenia LGBTI+ komunity na Slovensku a to najmä v praktickej úrovni. Sú to naši známi, rodinní príslušníci, priatelia. Žijú medzi nami, sú rovnakí ako my, a predsa im ako spoločnosť nie sme schopní priznať rovnaké práva. Nemôžeme sa tváriť, že neexistujú, naopak, musíme robiť všetko preto, aby sa cítili vítaní a akceptovaní. Najmä po strašnej vražde, ktorá komunitou, ako aj celým Slovenskom otriasla.

Ešte pred letom som inicioval koaličnú spoluprácu na legislatívnej úprave, ktorá by LGBTI+ komunite zlepšila život, no najmä, ktorá by prešla koalíciou. Nerád sľubujem vzdušné zámky, radšej sa dovnútra snažím nájsť konsenzus na riešenie, ktoré zlepší situáciu.

SaS túto spoluprácu celý čas odkladala a rušila dohodnuté stretnutia. Nakoniec zrejme pre rozbitie koalície na spoločnú snahu rezignovala úplne. Veľmi ma prekvapilo, keď predložila niečo bez konzultácie s nami a žiaľ to aj tak dopadlo, pritom samotný návrh bol dobrý a určite by ľuďom pomohol. Rád by som ich návrh podporil, rovnako ako registrované partnerstvá.

Momentálne však kolegovia z platformy spolu s ministrom Karasom (pozn. red. minister spravodlivosti Viliam Karas) iniciovali stretnutie so zástupcami LGBTI+ komunity a ja verím, že minister príde s praktickými riešeniami. Nepotrebuje ich iba táto komunita, potrebujeme to ako krajina, ak chceme byť moderným a inkluzívnym štátom pre všetkých.