ROZHOVOR: Umelé vence sa v prírode rozkladajú vyše 100 rokov. Ako sa dajú Dušičky osláviť ekologicky?

V rozhovore sa dozviete:

• podiel ročného množstva odpadu, ktorý sa vyprodukuje počas Dušičiek,
• čo sa stane s odpadom z cintorínov,
• aké sú alternatívy voči ozdobám z umelých materiálov,
• aký je rozdiel medzi prírodným a klasickým cintorínom,
• ako vyzerajú Dušičky na prírodných cintorínoch.

S odpadom sa nakladá neefektívne

Je známe, koľko odpadu sa vyprodukuje na slovenských cintorínoch počas Dušičiek, prípadne počas celého roka?

Všeobecné štatistiky na Slovensku chýbajú, ale zachytili sme údaj, že počas Dušičiek vznikne tretina a niekde až polovica z ročného množstva odpadu.

Existuje na cintorínoch povinný systém triedenia odpadu alebo končí všetko v jednom koši?

Povinný systém neexistuje a na väčšine cintorínov zrejme ešte stále nájdeme jeden zmesový kontajner. Ale ani to, že sú na cintoríne koše na separovaný odpad, nie je zárukou efektívnejšieho nakladania s odpadom. Je to celkom komplexný problém, na ktorom sa podieľa materiálová zložitosť hrobovej výzdoby - v jednom venci môžete nájsť rôzne druhy plastu, lepidlá, drôty. Kahanec môže byť sklenený, v ňom plastová vložka s parafínovým voskom, podstavec aj vrchnák z plastu.

Ak by sme to aj všetko od seba pracne oddelili, je len veľmi malá šanca, že sa niečo z toho naozaj zrecykluje. Niektoré druhy plastu totiž nie sú na to vhodné alebo sú znečistené voskom a na triediacej linke budú vylúčené na energetické zhodnotenie, teda spálenie odpadu za účelom výroby energie. Ďalej sa na probléme podieľa aj nelogické rozmiestnenie kontajnerov. Ľudia radšej hodia všetko do toho, ktorý majú najbližšie. Alebo, ak vidia, že je napríklad kontajner na plast preplnený a kontajner na papier prázdny, využijú to. Podľa analýzy, ktorú sme robili na cintoríne vo Vrakuni s organizáciou Marianum a firmou JRK, je viac ako polovica cintorínskeho odpadu biodpad a celkovo sa dá viac ako 86 % obsahu kontajnera vytriediť.

Čo sa deje s odpadom z cintorínov?

Zmesový odpad sa buď skládkuje, alebo spaľuje, čo sú dva najmenej efektívne spôsoby nakladania s odpadom. Pokiaľ má cintorín separovaný zber, je šanca, že na triediacej linke sa dostane na recykláciu aspoň jeho časť. Počuli sme však už aj o prípadoch, kedy vývozca odmietol vyviezť separovaný odpad, pretože v kontajneri bol aj odpad, ktorý tam nepatrí. My odporúčame počas Dušičiek napríklad zapojiť vyškolených dobrovoľníkov, ktorí by na kontajnerových stanoviskách ľudí usmerňovali, a tým zároveň učili triediť cintorínsky odpad.

Alternatívy existujú

Aký dopad na životné prostredie majú tradičné ozdoby ako umelé vence, kahance či sviečky z umelých materiálov? Ako dlho sa rozkladajú jednotlivé ozdoby v prírode?

V tých množstvách, v akých ich na cintoríny nosíme, majú naozaj veľký dopad, a to na viacerých úrovniach. Jednak sú vyrábané najčastejšie v Číne, čiže sa privážajú cez celý svet s veľkou uhlíkovou stopou a sú vyrobené z neekologických materiálov. Tiež sa nedajú recyklovať. V prírode by sa taký umelý veniec rozkladal aj viac ako sto rokov. Je dobré na to myslieť už pri kúpe dušičkovej výzdoby.

Ak by sme tieto ozdoby nechceli len vyhodiť do koša na cintoríne, je ich možné po využití recyklovať? Ak áno, ako?

Môžeme priniesť sklenený svietnik a používať ho rok čo rok. V domácich podmienkach si vieme prázdne plastové vložky do kahancov znovu naplniť voskom. Ak už aj kúpime plastové kvetiny alebo veniec, môžeme ich po Dušičkách vziať domov a priniesť zasa o rok, aby na cintoríne nedegradovali vplyvom počasia. Ak prinášame živé kvetiny a na cintoríne nie je zber bioodpadu, môžeme ich vziať domov na kompost.

Ako sa dá uctiť si pamiatku našich blízkych ekologickejšie? Aké sú alternatívy voči ozdobám z umelých materiálov?

My podporujeme ľudí v tom, aby sa nebáli spomínať po svojom. Niekomu je bližšie zapáliť si sviečku doma, urobiť si výlet na miesto, kam za života ich blízky zosnulý rád chodil, upiecť si koláč podľa babkinho receptu. Ak chceme na hrob niečo priniesť, odporúčame nosiť toho čo najmenej a z prírodných materiálov. Napríklad môžeme sami urobiť veniec z prírodnín, ktoré nazbierame na prechádzke, počas ktorej môžeme spomínať na našich blízkych. Alebo môžeme požiadať miestnych pestovateľov kvetov, ktorých každým rokom na Slovensku pribúda, o zviazanie ekologického venca. Sviečku môžeme zvoliť z rastlinného či včelieho vosku a vložiť ju do skla alebo len zapichnúť do misky s pieskom.

Čo by sme mali urobiť s týmito "prírodnými" ozdobami po ich využití?

Živé alebo sušené, nefarbené a nezdobené kvetiny a vence vhodiť do bioodpadu, ak takýto kontajner na cintoríne nájdeme. Ak nie, môžeme ich vziať domov na kompost alebo nechať v prírode pri najbližšej prechádzke. Dokonca aj včelí vosk je vhodný na kompost.

Záujem rastie

Na Slovensku ste stáli pri zrode dvoch prírodných cintorínov, v Košiciach a vo Zvolene. Aké sú najväčšie rozdiely v pochovávaní v porovnaní s typickými cintorínmi?

Prvý rozdiel, ktorý si na prírodnom cintoríne všimnete, je absencia klasických náhrobkov. Ich pamätnú funkciu tu preberajú stromy alebo kvetinové záhony. Mená zosnulých nesú malé tabuľky, prípadne miesta môžu na žiadosť pozostalých zostať bez označenia. Na naše cintoríny nie je možné prinášať žiadne nerozložiteľné kvetiny ani kahance či iné ozdoby. Sviečky sa u nás zapaľujú plávajúce a bezobalové na vodnej hladine kamenných diel. Ďalším dôležitým a výrazným rozdielom je aj prístup k obradom poslednej rozlúčky. Tie tvoríme s pozostalými podľa toho, čo im dáva zmysel. Odohrávajú sa u nás menšie aj väčšie pohreby, s kňazom či vo vedení rodiny alebo nás ako obradníčok.

Je o takýto spôsob pochovávania na Slovensku záujem? Rastie v posledných rokoch?

Zvolenská Záhrada spomienok oslávila tento mesiac päť rokov od otvorenia, košický Les spomienok bude mať na Dušičky prvé výročie. V oboch mestách nás záujem prekvapil a každým rokom rastie. Rastie aj záujem iných miest a obcí, ktoré nás oslovujú, aby sme im pomohli vybudovať prírodný cintorín alebo pomohli s revitalizáciou klasického cintorína.

Počas Dušičiek tradičné cintoríny zaplavia svetlá sviečok. Na prírodnom cintoríne nachádzajúcom sa v lese to zrejme nie je možné. Ako vyzerajú prírodné cintoríny počas týchto sviatkov?

Každý rok organizujeme slávnosť, kam pozývame ľudí, ktorí u nás majú pochovaného blízkeho, ako aj širokú verejnosť. Spoločne zapálime sviečky, slávnosť sprevádza hudba, ľudia môžu napísať odkazy zosnulým, ktoré po slávnosti spálime. Máme pripravené aj občerstvenie, ku ktorému ľudia radi prispejú niečím vlastným. Skôr než o materiálnom prejave spomínania je to u nás o stretnutí komunity a spoločnom zdieľaní spomienok.

Čítajte viac

Od prehliadky lekára až po poslednú rozlúčku. Pohreby môžu mať rôznu podobu