Farkašovský chce vyjednávačov, ktorí vidia osem ťahov dopredu. Nemôžu to byť Fico ani Pellegrini, kontruje Jurík
V Číne rokovali lídri Ruska, Číny a USA, po čom Putin vyhlásil, že ruší všetky rokovania o prímerí. V Berlíne zase rokovala koalícia ochotných, kde sa Slovensko zúčastnilo ako pozorovateľ. Hosťami relácie boli podpredseda zahraničného výboru Karol Farkašovský (SNS) a podpredsedníčka európskeho výboru Beáta Jurík (PS).
Jurík hneď na úvod relácie venovala „pozdrav a poďakovanie“ Eduardovi Chmelárovi, ktorý ju v ta3 nazval „hochštaplerkou“ a jej začali chodiť nenávistné komentáre a správy na sociálnych sieťach.
„Ja vám chcem v prvom rade poďakovať za to, že ste ma pozvali do relácie o zahraničnej politike. A to napriek tomu, že ma tu u vás nedávno istý pán, ktorého najväčšími úspechmi je 8. miesto v prezidentských voľbách a odvolanie z pozície poradcu premiéra mu doručil Kaliňákov synovec, ma označil za hochštaplerku, čo mi spôsobilo teda desiatky, ak nie aj stovky nenávistných komentárov a správ,“ uviedla poslankyňa.
Samit Číny, USA a Ruska
Jurík tiež ostro kritizovala stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Spoločné vyhlásenia o mieri podľa nej pôsobia nedôveryhodne vzhľadom na vojenské konflikty, do ktorých sú jednotlivé mocnosti zapojené.
„Viete, keď sa stretnú traja diktátori, ktorí zároveň rozpútali niekoľko vojen, konfliktov aktuálne na svete a hovoria o mieri, tak ja si nemyslím, že to vyznie seriózne. A vôbec, že to slovo mier z ich úst môže niekto brať vážne,“ vyhlásila Jurík.
„Ja som naopak znepokojená tým, čo tu zaznieva. Síce, že by sa tam mala črtať nejaká nová bezpečnostná štruktúra alebo teda usporiadanie sveta, pretože keď sa stretne ruský prezident, ktorého jednou z požiadaviek aj v rámci mieru je nové bezpečnostné usporiadanie Európy a hovorí o tom, že by sme sa mali vrátiť do hraníc NATO spred roku 1997, tak to je priame bezpečnostné ohrozenie aj pre nás ako Slovenskú republiku,“ zdôraznila.
Farkašovský jej obavy odmietol. Podľa neho opozícia zveličuje možnosť, že by Rusko po Ukrajine mohlo ohroziť ďalšie európske krajiny. „Nemám z toho obavy. Ja mám obavy zo strašenia opozície, že Rusi skončia na ukrajinských hraniciach a bude to nebezpečenstvo pre Európu, pre Slovensko a podobne. Ruský prezident sa už x-krát vyjadril, že nemá záujem útočiť na Európsku úniu,“ reagoval.
Ukrajina a Európa nechcú kompromisy, tvrdí Putin po samite s Trumpom. Za útoky na most hrozí odvetou
Putinovo postavenie na samite
Diskusia sa dotkla aj postavenia ruského prezidenta vo vzťahu k Číne. Jurík naznačila, že priebeh stretnutia mohol odhaliť nerovnováhu medzi Moskvou a Pekingom.
„Mala som pocit, že Vladimir Putin bol svojím spôsobom ponížený čínskym prezidentom, pretože celé to prijatie, na rozdiel od Donalda Trumpa, nebolo také veľkolepé,“ povedala.
Poukázala pritom na rozdiely v diplomatickom protokole, prijatí jednotlivých prezidentov aj ich vzájomnej komunikácii. Podľa nej mohli tieto gestá naznačovať rastúcu závislosť Ruska od Číny.
„Ja som sa dnes rozprávala o tom aj s mnohými ľuďmi, ktorí to interpretujú aj tak, že Čína si akoby kúpila Rusko vo výpredaji, pretože ruská ekonomika jednoducho stagnuje, padá dole. Čína tam veľa investovala a čínsky prezident dal jasne najavo, kam patrí a čo si o ňom myslí,“ uviedla. Dodala, že tam chýbala rovnocenná komunikácia ako v prípade Trumpa.
Sedem trpaslíkov ako vyjednávači EÚ?
Jurík vznik vytvorenie európskej delegácie, ktorá by sa mala zapojiť do mierových rokovaní privítala, hoci priznala, že dohoda medzi európskymi krajinami trvala príliš dlho.
„Myslím si, že je veľmi dobrou správou pre nás ako Slovensko, pre nás ako Európu, že Európska únia bude mať delegáciu počas tých mierových rokovaní. Pretože považujem za nebezpečné, ak by sa hovorilo aj o nás bez nás,“ povedala. Jurík ocenila, že súčasťou delegácie má byť aj Poľsko. Podľa nej ide o pozitívnu správu aj pre Slovensko vzhľadom na geografickú blízkosť oboch krajín k Ukrajine.
Farkašovský však spochybnil schopnosť Európskej únie vystupovať pri rokovaniach ako rešpektovaný partner. Kritizoval najmä nedostatok výrazných diplomatických osobností a nejednotný postoj členských štátov.
Spochybnil aj samotnú zostavu európskych vyjednávačov. „Nemá hlavne lídra alebo lídrov, ktorí by požívali medzinárodný rešpekt. Ktorých by uznávali tak Ukrajina, ako Čína, ako Spojené štáty, ako Rusko. Sedem trpaslíkov, ktorých horko-ťažko našli. Čo oni budú robiť pri vyjednávacom stole? Budú pionierskym oddielom alebo čo?“ pýtal sa Farkašovský.
Fico ocenil stretnutie Trumpa, Putina a Si Ťin-pchinga. Európu označil za „vojnový kabinet“
Kvôli Ficovi chýba Slovensko pri rokovaniach, tvrdí Jurík
Jurík vyjadrila sklamanie, že Slovensko napriek spoločnej hranici s Ukrajinou nemá zastúpenie v pripravovanej delegácii. „Je veľká škoda, že Slovensko tam nemá svojho zástupcu. Pretože sme susediacou krajinou s Ukrajinou a keď hovoríte o tom, že EÚ nemá štátnikov, my na Slovensku nemáme štátnikov,“ vyhlásila.
Za jeden z dôvodov označila zahraničnopolitické pôsobenie premiéra Roberta Fica. „Pretože náš premiér sa diskreditoval sám všetkými tými cestami do Moskvy a vôbec kontaktom s Kremľom,“ povedala.
Farkašovský sa premiéra zastal a pripomenul jeho kontakty s predstaviteľmi svetových mocností.
„Kritizujete premiéra, ale premiér sa stretol aj s ruským prezidentom, stretol sa aj s čínskym prezidentom, stretol sa aj s americkým prezidentom,“ argumentoval.
Jurík reagovala stručne: „A práve kvôli tomu nie je za tým rokovacím stolom, pán kolega.“
Farkašovský v závere zdôraznil, že európsku diplomaciu by mali viesť osobnosti schopné strategického uvažovania a predvídania medzinárodného vývoja.
„Na európskej úrovni by sa malo predpokladať, že tam by mali byť lídrami alebo politickými osobnosťami ľudia, ktorí majú štátnické vlohy, ktorí vidia nielen na špičku vlastného nosa, ale vidia na päť, šesť, sedem, osem ťahov dopredu,“ skonštatoval.
Jurík diskusiu uzavrela ďalšou kritikou slovenských predstaviteľov: „A preto to nemôže byť Robert Fico ani Peter Pellegrini.“