Čo ak by Slovensko ochromil blackout? Úkryty nestačia a s vodou môže byť veľký problém, odznelo v Pozrime sa na to

Slovensko má odolné civilné úkryty len pre štyri percentá obyvateľov. Pri celoslovenskom blackoute by navyše štát nemal dostatok cisterien na zásobovanie ľudí vodou. V relácii ta3 Pozrime sa na to zaznelo aj to, prečo ľudia stále nevedia, kam sa ukryť, a kedy začnú fungovať varovania cez mobilné telefóny.

Ak by na celom Slovensku vypadla elektrina a prestala tiecť voda, štát by nedokázal naraz zásobovať vodou všetkých obyvateľov. Nemá totiž dostatok cisterien. V relácii ta3 Pozrime sa na to to povedal Jaroslav Kmeť, generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra.

„Samozrejme, ak by vypadlo celé Slovensko, nevieme pomôcť. Nemáme toľko cisterien,“ uviedol Kmeť.

Reagoval na otázku, ako by štát zabezpečil vodu, keby rozsiahly výpadok elektriny zastavil aj čerpadlá, ktoré ju dodávajú do domácností. Ministerstvo podľa neho dokáže riešiť miestne výpadky, pri zasiahnutí celej krajiny by však jeho možnosti boli obmedzené.

O pripravenosti Slovenska na krízové situácie diskutovali s moderátorom Jozefom Šivákom aj poslanci Michal Bartek (Hlas-SD), Karol Galek (SaS) a odborník na krízový manažment Branislav Tichý.

Úkryty len pre štyri percentá ľudí. Mnohí ani nevedia, kam ísť

Ak by na Slovensku zazneli sirény upozorňujúce na nebezpečenstvo, obyvatelia by potrebovali vedieť, kde sa môžu ukryť.

Podľa údajov, ktoré v relácii uviedlo ministerstvo vnútra, majú plynotesné a odolné úkryty civilnej ochrany kapacitu približne pre 4,15 percenta obyvateľov. To predstavuje približne 225-tisíc miest.

Neznamená to však, že ostatní obyvatelia nemajú nijakú možnosť ukrytia. Existujú aj jednoduché úkryty, medzi ktoré môžu patriť vhodné pivnice, podzemné garáže a ďalšie priestory v budovách. Nie každý takýto priestor však poskytuje rovnakú ochranu ako špeciálne vybudovaný kryt. Opozičný poslanec Galek kritizoval stav existujúcich úkrytov.

Čítajte viac

Viete, kam sa uchýliť v prípade útoku? Kryty na Slovensku sú zanedbané, špinavé či bez toaliet

„Naozaj sú tam častokrát zariadenia, vybavenie ešte z 50. a 60. rokov minulého storočia,“ uviedol Galek.

Bartek z Hlasu-SD odmietol, že by za súčasný stav zodpovedala iba terajšia vláda. „To nie je stav, ktorý by spôsobila táto vláda, ale je zdedený. A každá vláda vrátane tej vašej, ktorej ste vy boli jednoducho súčasťou, si nesie za to zodpovednosť,“ reagoval Bartek.

Hostia debaty sa venovali aj informovaniu verejnosti. Tichý upozornil, že ľudia často nevedia, kde majú najbližší úkryt. „Viete, mňa sa pýtajú stovky ľudí, ktorých my vzdelávame, kam máme ísť do toho krytu. A tá odpoveď je, choďte sa spýtať na okresný úrad,“ povedal Tichý.

Kmeť potvrdil, že ministerstvo má informácie o úkrytoch, ale nie všetky sprístupňuje verejnosti. „Ale my máme ten zoznam, len on nie je zverejnený,“ uviedol.

Vysvetlil, že zverejnenie všetkých miest ukrytia považuje za bezpečnostné riziko. Rezort podľa jeho slov pripravuje informačný systém, cez ktorý by občania mali dostať pokyny, kam sa v prípade nebezpečenstva presunúť.

Sirény nemajú jeden zvuk. Varovania majú prichádzať aj na mobily

Na Slovensku sa pravidelne vykonávajú skúšky sirén. V prípade skutočného nebezpečenstva však môžu zaznieť rôzne signály.

V relácii ich vysvetlil poslanec Galek. Dvojminútový kolísavý tón upozorňuje na všeobecné ohrozenie. Šesťminútový neprerušovaný tón signalizuje ohrozenie vodou a dvojminútový neprerušovaný tón oznamuje koniec ohrozenia.

Samotná siréna však človeku nemusí povedať, čo sa presne stalo a ako má postupovať. Práve na to má slúžiť systém SK Alert, ktorý pripravuje ministerstvo vnútra.

Prostredníctvom mobilných sietí má rozosielať varovné upozornenia priamo na telefóny ľudí v zasiahnutej oblasti. Nemá ísť o klasické SMS správy, pri ktorých sa odosiela správa na konkrétne telefónne číslo.Tichý v diskusii kritizoval, že Slovensko tento systém ešte stále nevyužíva.

„A tento systém, bohužiaľ, ešte stále nemáme spustený. Už sa pripravujeme posledné dva roky,“ uviedol.

Kmeť reagoval, že jeho spustenie je naplánované do konca roka 2026. Varovania by podľa neho mohli dostávať aj obyvatelia konkrétneho regiónu, nielen celej krajiny.

Pri rozsiahlej odstávke elektriny však môže prestať fungovať aj časť mobilných sietí. Kmeť preto pripomenul, že upozornenia cez telefóny nie sú jediným spôsobom varovania obyvateľstva.

Blackout môže zastaviť aj dodávky vody

Niekoľkohodinový výpadok elektriny už zažili viaceré európske krajiny vrátane Španielska a Portugalska. V relácii preto zaznel aj modelový scenár, pri ktorom by elektrina na Slovensku nefungovala niekoľko dní.

Bez prúdu by mohli zostať niektoré obchody, čerpacie stanice či domácnosti. Ak by prestali pracovať čerpadlá, problém by mohol vzniknúť aj s dodávkami vody do bytoviek.

Kmeť uviedol, že nemocnice a ďalšie dôležité zariadenia majú záložné zdroje elektriny. Podľa poslanca Galeka sa pri obnove dodávok musí najskôr zabezpečiť chod zariadení, ktoré sú potrebné na fungovanie krajiny. Pre bežných obyvateľov by to znamenalo čakanie, kým sa dodávky obnovia.

Pri otázke zásobovania pitnou vodou Kmeť priznal, že pri celoslovenskom výpadku by štát nemal dostatočné kapacity na pomoc všetkým obyvateľom. „Samozrejme, ak by vypadlo celé Slovensko, nevieme pomôcť. Nemáme toľko cisterien,“ povedal.

Zároveň vysvetlil, že rezort navrhuje nákup ďalších cisterien pre jednotlivé okresy. Potrebné sú podľa neho nielen pri výpadkoch elektriny, ale aj v oblastiach, ktoré majú problémy s nedostatkom pitnej vody.

Ministerstvo chce na prelome rokov 2026 a 2027 predložiť vláde aj návrh na pravidelné financovanie civilnej ochrany. Kmeť uviedol sumu približne 130 až 150 miliónov eur ročne. Išlo by o jednu desatinu percenta hrubého domáceho produktu Slovenska. Návrh však ešte musí schváliť vláda.

Čo má mať človek doma, keď pomoc nepríde hneď

Európska komisia odporúča, aby domácnosti dokázali zvládnuť prvých 72 hodín krízovej situácie z vlastných zásob.

Ide predovšetkým o pitnú vodu, trvanlivé potraviny, pravidelne užívané lieky, baterku, rádio na batérie a možnosť nabiť si mobilný telefón.

Tichý vysvetlil, prečo sa odporúča práve trojdňová pripravenosť. Pri veľkej kríze potrebuje štát čas na rozbehnutie záchranných a zásobovacích mechanizmov. Ak domácnosti dokážu prvé hodiny fungovať samostatne, záchranné zložky sa môžu prednostne venovať tým, ktorí pomoc potrebujú okamžite.

V diskusii sa otvorila aj otázka seniorov, ľudí s nízkymi príjmami a obyvateľov, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Kmeť uviedol, že základné zásoby sa dajú vytvárať postupne a ministerstvo počíta aj s pomocou zraniteľným skupinám.

Rezort zároveň pripravuje distribúciu tlačenej príručky, v ktorej má byť vysvetlené, ako postupovať pri rôznych krízových situáciách. Podľa Kmeťa už bolo rozdaných približne 250-tisíc výtlačkov. V roku 2027 ju chce ministerstvo doručiť do všetkých domácností.

Obyvatelia tak majú dostať základné pokyny aj v papierovej podobe, bez potreby internetu či smartfónu.

Pozrite si celú časť relácie Pozrime sa na to: