Z odpadu, ktorý končí v spaľovni, môžu vzniknúť nové výrobky. Slovnaft sa inšpiruje rakúskym riešením

Každý z nás ročne vyhodí takmer pol tony odpadu. Časť z neho stále končí na skládkach. Riešením majú byť spaľovne. Čo však s popolom, ktorý vzniká po spaľovaní?

V Rakúsku nám ukázali, ako dokážu z popola vytriediť sklo či kovy a ďalej ich spracovať. O takéto riešenie má záujem aj Slovnaft.

To, čo vyhodíme do koša, z nášho života nezmizne. Z desiatich vriec odpadu dnes takmer štyri skončia na skládke. „To znamená, že viac ako milión ton odpadu ročne končí na skládkach,“ povedala Barbora Čerňanská, vedúca spracovania odpadov Slovnaftu.

Skládky ohrozujú pôdu aj vodu

Keď na skládke prší, voda preteká cez vrstvy odpadu a môže so sebou unášať rôzne škodlivé látky, ktoré môžu ohroziť pôdu aj podzemné vody. Tie pritom využívame ako významný zdroj pitnej vody. Na skládkach sa zároveň pri rozklade odpadu uvoľňuje metán, jeden z najsilnejších skleníkových plynov. Prispieva ku klimatickým zmenám, ktoré už dnes pociťujeme častejšími horúčavami či extrémnym počasím.

Európska legislatíva stanovuje, že do roku 2035 môže Slovensko skládkovať najviac 10 percent komunálneho odpadu. Riešením má byť aj Centrum energetického zhodnotenia odpadov, ktoré plánuje vybudovať Slovnaft vo svojom areáli.

„Náš projekt bude mať kapacitu 220-tisíc ton odpadu spracovaného ročne. Ide o kombináciu komunálneho a priemyselného odpadu,“ priblížila Čerňanská.

Z popola vzniká nový materiál

Po spaľovaní zostáva popol a škvára. Materiál, ktorý by inak skončil na skládke, dnes stroje rozoberú takmer do posledného zrnka. Presvedčili sme sa o tom v Rakúsku.

Čítajte viac

Projekt spaľovne v Slovnafte má právoplatnú EIA. Minister Tomáš Taraba potvrdil rozhodnutie svojho rezortu

„My dokážeme stále vyrobiť produkty, ktoré majú hodnotu, či už je to vo forme štrku alebo stavebného materiálu, alebo je to vo forme skla a kovových a nekovových materiálov,“ uviedol Peter Pajerchin, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj spoločnosti Brantner Slovensko.

Doteraz bolo azda najväčšou výzvou sklo. V popole a škvare po spaľovaní odpadu sa ho môže nachádzať až 30 percent. „My dokážeme z toho skla, ktoré sa nachádza priamo v popole, vytriediť sklo s čistotou viac ako 99 percent, to znamená, že je to priamo vhodné do sklární ako vstupný materiál,“ vysvetlil Pajerchin.

„Toto je číre sklo, ktoré dodávame do sklární. Z neho sa následne vyrábajú fľaše, najmä biele fľaše, ale aj odrazové prvky pre cestnú dopravu,“ dodal Gerhard Stockinger, manažér technológie Slagtory spoločnosti Brantner green solutions.

Slovnaft chce spracovať aj popol

Rakúskym riešením sa inšpiruje aj Slovnaft. Okrem zariadenia na spracovanie odpadu by na Slovensku mohlo vyrásť aj zariadenie na spracovanie popola.

„Na to potrebujeme s naším projektom prejsť procesom schvaľovania, následne sa môžeme zamýšľať nad tým, kde by bolo takéto zariadenie vhodné postaviť a za akých podmienok,“ povedala Čerňanská.