Slovensko opäť nedostalo výnimku z migračného fondu EÚ. Šesť krajín o ňu môže požiadať
Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko budú mať v roku 2027 v dôsledku migračného tlaku opäť nárok na podporu z takzvaného fondu solidarity Európskej únie.
Vyplýva to z druhej výročnej správy o stave migrácie, ktorú v piatok zverejnila Európska komisia (EK). Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko budú môcť na nadchádzajúci rok požiadať o úplné alebo čiastočné vyňatie z prispievania do fondu.
Dôvodom je závažná migračná situácia, ktorej čelili za posledných päť rokov. Slovensko výnimku opäť nedostalo a s iniciatívou nesúhlasí.
Na konečnej podobe fondu, výške príspevkov a prípadných výnimkách sa ešte musia dohodnúť členské štáty v Rade EÚ. Rozhodnutie prijmú kvalifikovanou väčšinou, teda hlasmi najmenej 15 krajín zastupujúcich aspoň 65 percent obyvateľov Únie.
Nie je jasné, či sme do mechanizmu prispeli
Slovensko žiadalo o výnimku už pri prvom ročníku mechanizmu na rok 2026, ktorý sa začal uplatňovať v júni po nadobudnutí účinnosti migračného a azylového paktu. Argumentovalo najmä tým, že prijalo desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Keďže však nebolo zaradené medzi krajiny oprávnené na výnimku, požiadalo EK o prehodnotenie situácie a o vyňatie z povinnosti prispievať.
Premiér SR Robert Fico na júnovom samite EÚ v Bruseli oznámil, že Slovensko v roku 2026 napokon prispeje do mechanizmu sumou viac ako štyri milióny eur. Podľa jeho slov vláda uprednostnila finančný príspevok pred prijatím viac než 200 migrantov. Či tak naozaj urobilo, v minulosti nepotvrdila Európska komisia ani slovenské ministerstvo vnútra.
Šutaj Eštok reaguje
Slovensko neplatí a nebude platiť za odmietnutých imigrantov prerozdelených z iných krajín. EÚ má krajinu podporovať v oblasti bezpečnosti a ochrany jej vonkajších hraníc, nie vyžadovať platby za neprijatie migrantov. V reakcii na piatkovú správu to vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Informoval o tom hovorca rezortu Matej Neumann.
Rezort vnútra podľa Neumanna v otázke migračnej solidarity aktívne koná a obhajuje záujmy Slovenska. Krajina podľa neho ako priamy sused vojnou zasiahnutej Ukrajiny nesie náklady aj zodpovednosť spojené s ochranou odídencov. Na jej území žijú desiatky tisíc ľudí, ktorí utiekli pred vojnou. „Ak Európska komisia nepovažuje rozsah tejto pomoci za dostatočný dôvod na oslobodenie od ďalších solidárnych príspevkov, mala by prehodnotiť, ako solidaritu posudzuje. Za týchto okolností Slovensko očakáva podporu pri posilňovaní svojej bezpečnosti, nie tlak na ďalšie priame platby,“ uviedol Neumann.
Migračná situácia sa podľa EK zlepšuje
Členské štáty môžu svoju solidaritu s krajinami pod migračným tlakom prejaviť viacerými spôsobmi – prijatím žiadateľov o azyl, finančným príspevkom alebo poskytnutím inej pomoci, napríklad personálu či materiálneho vybavenia. Krajiny, ktoré čelia najväčšiemu migračnému tlaku, môžu z fondu solidarity čerpať podporu.
EK v správe zároveň konštatuje, že migračná situácia v Únii sa naďalej výrazne zlepšuje. Počet nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ sa za posledné dva roky znížil o viac ako polovicu a v prvom polroku tohto roka klesol o ďalšiu viac ako tretinu. V roku 2025 sa počet neoprávnených presunov v rámci Únie znížil o 22 percent a počet žiadostí o azyl o 19 percent. Miera návratov na úrovni EÚ sa zvýšila na viac ako 30 percent.
Komisia však upozorňuje, že na plné uplatňovanie všetkých súčastí migračného paktu je potrebné ďalšie úsilie, najmä pri plnení povinností členských štátov v oblasti zodpovednosti za žiadateľov o azyl.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"