Šaško chce vrátiť záchytky, ale nie do nemocníc. „Nie je to hotel pre opilcov,“ odkázal minister
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) chce po útokoch na zdravotníkov posilniť bezpečnosť v nemocniciach. V relácii Ako ďalej, ministri hovoril aj o SBS, policajtoch či tiesňových tlačidlách.
Šaško označil útoky na zdravotníkov za neakceptovateľné. Zdôraznil, že hoci môžu byť páchatelia následne potrestaní, samotnému zdravotníkovi už vzniknutú ujmu nikto nevezme. Podľa ministra sú najmä pracovníci urgentných príjmov vystavení veľkému tlaku a štát preto musí riešiť ich ochranu ešte pred samotným incidentom.
Krátkodobé opatrenia majú zahŕňať fyzickú prítomnosť pracovníkov SBS, kontaktných policajtov, tiesňové tlačidlá či školenia zdravotníkov. Nemocnice majú zároveň prejsť bezpečnostnými auditmi, ktoré majú ukázať aj to, kde je potrebné sprísniť vstup do zdravotníckych zariadení.
„Nemôže sa stávať, že na ambulanciu niekto dôjde a vytiahne z vrecka pištoľ. A to sa, žiaľ, deje,“ uviedol minister.
Záchytky sa majú vrátiť, do nemocníc však nie
S bezpečnosťou zdravotníkov úzko súvisí aj obnovenie záchytiek. Posledné zariadenia tohto typu na Slovensku zanikli približne pred 15 rokmi, pričom jedným z hlavných problémov bolo financovanie a rozdelenie zodpovednosti medzi štát a samosprávy.
Šaško návrat záchytiek podporuje, trvá však na tom, že nemajú byť umiestnené priamo v zdravotníckych zariadeniach.
„Ja som vždy hovoril, že záchytky nepatria do nemocníc, že to nie je hotel pre opilcov. Nikdy som neodmietal záchytky ako také, ale nemôžu byť v nemocnici,“ povedal.
Podľa ministra totiž samotná starostlivosť o intoxikovaného človeka automaticky neznamená poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ak ju potrebuje, patrí do nemocnice, v opačnom prípade má jeho stav riešiť iný typ zariadenia.
Rezort teraz chce preskúmať modely fungovania záchytiek v zahraničí. Šaško spomenul napríklad Českú republiku, kde podľa neho podobné zariadenia čelia problémom s financovaním aj právnym nastavením.
Otvorené zostáva, či budú záchytky definované ako zdravotná, sociálna alebo nová verejná služba a akú úlohu v systéme dostanú mestá, vyššie územné celky a štát.
„Či to je zdravotná služba? Či je to sociálna služba? Akú úlohu má mať mesto? Akú úlohu má mať VÚC? Akú úlohu má mať štát?“ pomenoval Šaško otázky, ktoré treba vyriešiť.
Pilotný projekt by sa podľa ministra mohol rozbehnúť v budúcom roku. Cieľom je následne pripraviť systémové a prípadne aj legislatívne riešenie.
Štát má mať v záchrankách väčší podiel
Minister sa vrátil aj k zmene fungovania záchrannej zdravotnej služby. O budúcom modeli podľa neho rokuje 22-členná komisia, v ktorej sú zastúpení zamestnanci, poskytovatelia, poisťovne aj ďalšie inštitúcie. Cieľom je výraznejšie posilnenie štátnej siete a zvyšnú časť staníc rozdeliť vo výberovom konaní podľa nových kritérií.
Štát dnes podľa Šaška zabezpečuje približne 48 percent siete. Diskusia smeruje k tomu, aby sa jeho podiel pohyboval približne okolo 60 percent, konečné číslo však zatiaľ nie je uzavreté.
„To znamená, že som absolútne presvedčený, že úloha štátu by sa mala posilniť. A o ten zvyšok nech sa transparentne a nediskriminačne zabojuje,“ povedal minister. Väčšiu úlohu štátu obhajoval aj skúsenosťami z kríz, pri ktorých podľa neho najväčšia časť úloh napokon pripadne práve verejnému sektoru.
Odbornú diskusiu by chcel uzavrieť ešte tento rok, odmieta však zavádzanie zmien silou. „Ja mám ambíciu, aby na tejto odbornej úrovni bola všeobecná zhoda, ideálne do konca roka,“ uviedol Šaško. Následne chce návrh prerokovať s koaličnými partnermi aj opozíciou.
Pri platoch chce viac cieliť na mladých aj skúsených
Minister otvoril aj otázku dlhodobej udržateľnosti platového automatu zdravotníkov. Podľa neho systém pomohol stabilizovať odchody pracovníkov, no treba diskutovať o tom, či je súčasný model udržateľný aj v horizonte ďalších desiatich či dvadsiatich rokov.
Zvýšenú podporu chce rezort smerovať najmä na začínajúcich zdravotníkov a naopak na skúsených pracovníkov v preddôchodkovom či dôchodkovom veku, ktorí naďalej zostávajú v systéme.
Stabilizačný príspevok pre sestry bol podľa Šaška od začiatku naplánovaný len na tento rok a jeho náklady dosiahli približne 80 miliónov eur. Ďalšie opatrenia už chce minister nastavovať adresnejšie.
Nová detská nemocnica aj modernejšia liečba rakoviny
Šaško hovoril aj o plánoch na novú detskú nemocnicu v Bratislave. Ministerstvo podľa neho rokuje s holandskými partnermi a skúma model financovania, ktorý by mohol pripomínať PPP projekt. Nemocnica vrátane detského onkologického centra by mala byť súčasťou pripravovaného zdravotníckeho areálu vo Vajnoroch.
Ak by sa Národný ústav detských chorôb v budúcnosti presťahoval, štát by sa musel vysporiadať aj s rozsiahlym majetkom na bratislavských Kramároch. Šaško pripomenul, že pri realizácii novej veľkej nemocnice vo Vajnoroch sa už s Kramármi ako s veľkou nemocnicou do budúcnosti nepočíta.
Rezort zároveň preveruje možnosti investície do modernej onkologickej liečby. Minister nepotvrdil, že by išlo o obnovenie staršieho projektu protónového centra v Ružomberku. Zdôraznil však, že Slovensko sa chce pri rozhodovaní inšpirovať českými skúsenosťami a rokovať s domácimi onkológmi aj Národným onkologickým ústavom.
„Ja nikdy nerobím rozhodnutie spoza zeleného stola,“ povedal Šaško. Cieľom podľa neho má byť, aby slovenskí pacienti nemuseli za modernou onkologickou liečbou cestovať do Rakúska či Česka, pokiaľ ju možno zabezpečiť aj doma.
Ďalšie vakcíny proti chrípke majú prísť v najbližších týždňoch
Šaško sa vyjadril aj k výpadkom vakcín proti chrípke. Problém podľa neho postihuje viacero európskych krajín, keďže výrobcovia museli pre túto sezónu upraviť všetky tri vírusové kmene vo vakcínach.
Počet nazálnych vakcín určených najmä deťom sa podľa ministra medziročne zvýšil o približne 60 percent.
„V najbližších týždňoch prídu ďalšie dávky,“ ubezpečil Šaško. Pripustil však, že v jednotlivých lekárňach môžu vakcíny dočasne chýbať.
Na okraj aktuálnej politickej situácie minister vyhlásil, že poslanecký klub Hlasu-SD považuje za stabilný a pri presadzovaní svojej legislatívy chce naďalej rokovať s poslancami koalície aj opozície. „Poslanecký klub Hlasu je absolútne stabilný,“ povedal Šaško. Zároveň odmietol zapájať sa do verejných konfliktov medzi koaličnými predstaviteľmi.
Pozrite si celú časť relácie Ako ďalej, ministri:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"