Ústavný súd rozhodol o takzvanom lex atentát. Časť zákona o bezpečnosti je v rozpore s ústavou

Lex atentát napadla na ÚS skupina opozičných poslancov.

V rozpore s ústavou je časť ustanovenia týkajúceho sa možnosti obce zakázať zhromaždenie. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov ÚS nevyhovel.

Čítajte viac

Spor o vymenovanie Filipa Kuffu posúdi Ústavný súd. Politici rozoberajú, čo všetko môže tento krok priniesť

Ústavný súd spochybnil obmedzenia zhromaždení

Prijatá legislatíva zaviedla v zákone o zhromažďovacom práve ustanovenie v takomto znení: „Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania, boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.“

ÚS označil za protiústavné toto ustanovenie v časti slov „obmedzenia spojené s konaním zhromaždenia, najmä“. Podľa rozhodnutia ÚS je aj v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Opozičné hnutie PS pri podaní na ÚS argumentovalo, že prijatá legislatíva obmedzuje právo zhromažďovať sa a zasahuje do slobody prejavu. Kritizovalo tiež, že sa o nej rokovalo v skrátenom konaní.

„Namietame aj samotné skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo odôvodnené ako reakcia na pokus o atentát na Roberta Fica (Smer-SD). Prijatá novela však upravuje právne normy, ktoré s tým absolútne nijako nesúvisia, či už ide o doživotnú rentu premiéra alebo obmedzenie zhromaždení vo všeobecnosti,“ uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS).

Čítajte viac

Ústavný súd preverí lex atentát. Plénum si posvieti na Ficovu rentu aj obmedzenia protestov