Sviatok všetkých svätých nie je len o smútku. Jeho skutočný význam mnohí nepoznajú

V nedeľu (1. 11.) si pripomíname Sviatok všetkých svätých. Spája sa najmä so spomienkou na tých, ktorí už nie sú medzi nami, návštevou cintorínov či zapaľovaním sviečok. V katolíckej cirkvi ide o prikázaný sviatok.

Hoci si tento sviatok mnohí spájajú so smútkom, jeho skutočné posolstvo je presne opačné. Má byť sviatkom radosti, nádeje a viery, že smrťou sa život nekončí. A práve túto nádej symbolizuje aj jeden z najtypickejších dušičkových zvykov – zapaľovanie sviečok na hroboch.

„Sviečka, pre kresťanov je to vlastne svetlo nádeje na taký ten večný posmrtný život," uviedla etnologička Katarína Nádaská.

V katolíckej cirkvi tento sviatok nie je len o spomienke na známych svätcov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí žili čestne, pomáhali druhým a dokázali sa pre nich obetovať.

„Profil svätca dneška je zotrvať v pravde vo vlastnom presvedčení veľmi úprimne, veľmi priamočiaro, ale vždy s obrovskou láskou voči každému človeku. Nech je to človek, ktorý súhlasí alebo človek, ktorý radikálne nesúhlasí," priblížil bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko.

„Sviatok všetkých svätých vlastne vznikol v časoch prvých kresťanov, keď posledný rímsky chrám, ktorý sa nazýval Panteón, vtedajší pápež zasvätil všetkým prvomučeníkom, ktorí zomreli za svoju vieru. A slávili sa teda zádušnej omše. Čiže pomerne rýchlo sa ten sviatok adaptoval do celej Európy," doplnila Nádaská.

Zaujímavosťou je, že Sviatok všetkých svätých sa pôvodne slávil v máji. Na prvý november ho v západnej cirkvi presunuli až v ôsmom storočí. Pre katolíkov ide o prikázaný sviatok. Sväté omše sa môžu sláviť nie len v kostoloch, ale aj priamo na cintorínoch.

Čítajte viac

Sviatky vrcholia a cintoríny sa zapĺňajú. Ako to tam vyzerá? Zisťovali sme v teréne