Je Halloween naozaj diabolský sviatok? Teológ búra zaužívané predstavy, jeho pôvod mnohých vystraší

Protikresťanský diabolský sviatok či americký výmysel, ktorý ničí podstatu Dušičiek. Takto je Halloween často vnímaný najmä v očiach veriacich.

Teológ a italianista Ľubomír Švorca v rozhovore Štúdia SITA vysvetlil, že tieto zakorenené predstavy nie sú veľmi opodstatnené.

Ako upozornil, predchodca Halloweenu tu bol v skutočnosti ešte skôr než Amerika. „Svoje korene má v predkresťanských keltských rituáloch, ktorých začiatky možno sledovať už viac ako tisíc rokov pred naším letopočtom, a teda oveľa skôr, ako vzniklo kresťanstvo, a oveľa skôr, ako vznikla Amerika,“ priblížil odborník.

Tento sviatok podľa jeho slov pochádza z keltskej kultúry, keď si pripomínali najmä prirodzené veci ako koniec žatvy a začiatok nového obdobia.

Z Európy do Ameriky a späť

„Tento sviatok sa naďalej rozvíjal a vkladali sa doň aj ďalšie rôzne prvky, najmä z írskej či škótskej kultúry. Napríklad, že deti dostávali za modlitbu za zomrelých nejaké sladkosti, čo je akoby predchodcom toho Halloweenského Trick or Treat,“ doplnil Švorca.

Súčasný Halloween tak môžeme datovať do 19. až 20. storočia. Tak, ako ho poznáme dnes, ho datujeme do 20. storočia, a to najmä do obdobia po druhej svetovej vojne v Amerike. „Halloween má teda korene v Európe, následne v inej podobe pokračoval do Ameriky a vrátil sa naspäť do Európy zase v inej podobe,“ uviedol teológ.

Kedy sa Halloween stáva nebezpečným?

Rozpor medzi Dušičkami a Halloweenom podľa Švorcu závisí čisto od úmyslu. Prirovnal to k autu, ktoré na jednu stranu môže byť dobrým dopravným prostriedkom, no na druhej strane aj vražednou zbraňou. Upozornil, že mnohí kresťania hovoria o Halloweene ako o diabolskom sviatku. Zdôraznil však, že jeho korene nie sú diabolské.

Čítajte viac

Cintoríny sa pripravujú na nápor návštevníkov počas Dušičiek. Ako vyzerá situácia v Bratislave?

Nebezpečné to podľa teológa začne byť až vo chvíli, keď sa z toho stane oslava smrti a nihilizmu a toho, že smrť má moc nad životom. „Halloween operuje s temnotou, Dušičky, naopak, so svetlom,“ povedal Švorca, podľa ktorého tak ide o dve strany tej istej mince.

Podotkol, že samotná temnota je síce vnímaná ako negatívny pojem, no niekedy je podľa neho dobré si uvedomovať práve aj temnotu, v ktorej sa nachádzame, aby sme si potom následne mohli uvedomiť, čo je naším svetlom a kam chceme kráčať.

Strach zo smrti a zmysel života

Švorca v rozhovore ďalej priblížil, že Sviatok všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých je aj časom zamýšľania sa nad smrťou. Strach zo smrti je podľa neho pochopiteľný, pretože v podstate každý jeden z nás cíti strach z nepoznaného. K Sviatku všetkých svätých však podľa neho patrí zamýšľanie sa aj nad otázkami smrti, pretože tie vedú k zamysleniu sa nad zmyslom života.

„Keď má človek pocit, že žije naplno a urobil všetko, čo mohol, a stotožňuje sa s vlastným životom, tak sa v istom bode možno smrti prestane báť,“ myslí si Švorca. Smrti sa tak má zmysel báť len vtedy, keď sme ešte nesplnili naše poslanie. Teológ totiž verí, že každý z nás je tu práve preto, že má nejaké poslanie.

„Svojim študentom zvyknem položiť otázku, čo je podľa nich najbohatším miestom na svete. Všetci hovorili o bankách či o burzách. Ja som im povedal, že najbohatším miestom je cintorín. Toľko nenapísaných kníh, nezaložených firiem či nevyznaných lások…“ doplnil Švorca.

(Článok pokračuje pod videom.)

Dušičky sú spojené aj s cestovaním a krádežami. Polície sme sa pýtali, ako bude dohliadať na bezpečnosť. Viac v rozhovore:

Ako hovoriť s deťmi o smrti?

Teológ súčasne radí, ako komunikovať o smrti s deťmi. Deťom sa totiž podľa neho často vysvetľuje smrť blízkeho cez klišé frázy. Dá sa to však podľa neho aj realistickejšie a stále šetrne. „Ja mám takú teóriu, ktorá sa volá láska k pravde. Áno, hovorme s nehou, hovorme to primerane k veku, ale hovorme pravdu,“ vyzýva Švorca.

Je tak podľa neho vhodné povedať dieťaťu, že babka tu už medzi nami fyzicky nie je, no láska, ktorú nám venovala, tu s nami bude stále, než aby sme hovorili o tom, že babka navždy zaspala alebo je z nej anjelik. Keď totiž povieme, že babička navždy zaspala, môže sa stať, že sa dieťa bude báť zaspávať. „V spôsobe, akým komunikujeme niečiu smrť záleží aj na tom, či ide o veriacich. Tam má totiž svoje miesto aj budúce stretnutie,“ uzavrel Švorca.