Útokov na zdravotníkov je priveľa, mestskí policajti nestíhajú. Žiadajú návrat záchytných izieb
Bratislavskí mestskí policajti zasahovali na urgentných príjmoch tento rok už viac ako 800-krát. Po sérii útokov na zdravotníkov upozorňujú na chýbajúce zariadenia pre intoxikovaných ľudí.
Tri útoky na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach počas niekoľkých dní opäť otvorili otázku ich bezpečnosti. Mestská polícia Bratislava spolu so Združením náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska upozorňujú, že agresívni pacienti predstavujú dlhodobý problém, ktorý samotné posilnenie policajných hliadok nevyrieši.
Riešenie vidia v obnovení protialkoholických záchytných izieb, ktoré na Slovensku zanikli pred viac ako dvoma desaťročiami. Podľa policajtov by pomohli odbremeniť nemocničné urgentné príjmy aj bezpečnostné zložky.
Stovky zásahov a desiatky napadnutí
V októbri došlo k viacerým útokom na zdravotnícky personál v nemocniciach na Kramároch a v Ružinove. Opitý pacient napadol a škrtil mladú zdravotnú sestru, ďalší muž pod vplyvom alkoholu zranil dvoch zdravotníkov. Záchranár zároveň upozornil na napadnutie dvoch kolegov pacientom pod vplyvom drog.
Podľa údajov Univerzitnej nemocnice Bratislava riešila jej bezpečnostná služba v roku 2025 celkovo 350 bezpečnostných incidentov, z toho 212 fyzických útokov na personál. Nie všetky súviseli s alkoholom.
Problém sa premieta aj do práce mestskej polície. Jej hliadky zasahovali na bratislavských urgentných príjmoch od začiatku roka do 1. októbra celkovo 844-krát, čo je o 229 zásahov viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka.
Policajti pritom neriešia iba fyzické útoky. Zdravotníci čelia aj vyhrážkam, verbálnej agresii či poškodzovaniu nemocničného zariadenia. Intoxikované osoby navyše niekedy zostávajú na lôžkach aj po skončení potrebnej zdravotnej starostlivosti.
Policajti nemôžu suplovať chýbajúci systém
Náčelník Mestskej polície Bratislava Miroslav Antal upozorňuje, že dlhodobé zabezpečovanie poriadku na urgentných príjmoch obmedzuje kapacity polície v uliciach.
„Zdravotníci majú zachraňovať životy, nie sa brániť pred útokmi. Mestská polícia im pri nebezpečných situáciách pomáha a bude pomáhať aj naďalej,“ uviedol Antal.
Podľa neho však nie je možné zabezpečovať nepretržitú prítomnosť hliadok vo všetkých nemocniciach ani nahrádzať chýbajúcu starostlivosť o intoxikovaných ľudí.
Situácia sa podľa polície komplikuje najmä v zime, keď urgentné príjmy vyhľadávajú aj niektorí ľudia bez domova. Samotné bezdomovectvo však nie je bezpečnostným problémom. Riziko vzniká najmä pri spojení sociálnej núdze so silnou intoxikáciou alebo agresívnym správaním.
Záchytné izby zanikli v roku 2004
Slovensko malo v minulosti sieť protialkoholických záchytných staníc. Slúžili na krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb, ktoré ohrozovali seba alebo okolie, ale nepotrebovali hospitalizáciu. Posledné zariadenia zanikli v roku 2004.
Odvtedy sa značná časť starostlivosti o týchto ľudí presunula na nemocnice, záchranné služby a políciu.
Obnovenie záchytných izieb pritom nie je novou požiadavkou. Vypracovanie mechanizmu ich obnovy je zahrnuté aj v Stratégii prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR do roku 2028.
Podľa združenia náčelníkov však dosiaľ nevzniklo funkčné riešenie.
Policajti poukazujú na skúsenosti z Českej republiky, kde záchytnú službu zabezpečujú jednotlivé kraje. Ide o zdravotnú službu zahŕňajúcu lekárske posúdenie a krátkodobý bezpečný pobyt intoxikovaných osôb.
(Článok pokračuje pod videom.)
Navrhujú pilotnú prevádzku v Bratislave
Mestské polície požadujú jasné pravidlá fungovania záchytných izieb vrátane zdravotného dohľadu, personálneho zabezpečenia a ochrany osobnej slobody.
Zariadenia podľa nich nemajú slúžiť na automatické umiestňovanie ľudí pod vplyvom alkoholu. O vhodnosti pobytu by musel rozhodovať lekár. Pacienti vyžadujúci akútnu zdravotnú starostlivosť by naďalej zostávali v nemocnici.
Združenie zároveň navrhuje vytvorenie štátneho mechanizmu financovania, pri ktorom by sa mohla využiť časť príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov.
Prvým krokom by mohlo byť spustenie pilotnej prevádzky v Bratislave a ďalších veľkých mestách. Financovanie by podľa policajtov nemalo zostať výlučne na samosprávach.
Žiadajú rozhodnutie štátu, nie ďalšie diskusie
Mestská polícia Bratislava a združenie náčelníkov vítajú memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníkov, ktoré 26. októbra podpísali ministerstvá vnútra a zdravotníctva.
Posilnenie hliadok, bezpečnostných služieb či zavádzanie tiesňových tlačidiel však podľa nich nerieši chýbajúcu starostlivosť o intoxikované osoby.
„Záchytné izby nie sú novým ani neovereným nápadom. Fungujú v okolitých krajinách a ich obnovenie dlhodobo požadujú ľudia, ktorí následky ich absencie riešia priamo v praxi,“ uviedol prezident združenia a náčelník Mestskej polície Košice Slavomír Pavelčák.
Podľa neho je potrebné rozhodnutie štátu, jasná legislatíva a financovanie.
Združenie preto vyzýva zodpovedné inštitúcie na prípravu konkrétneho plánu obnovy záchytných izieb. Tie síce nedokážu zabrániť každému útoku, podľa policajtov však môžu znížiť záťaž nemocníc a bezpečnostných zložiek.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"