Bujňák o chaose pri voľbách: Toto sa stávať nesmie. Kedy môže chyba zmeniť výsledok a čo môže skončiť na súde?
Chybné hlasovacie lístky, nesprávne zapísané výsledky či výpadok aplikácie na overovanie digitálnych občianskych preukazov. Spojené komunálne a regionálne voľby priniesli viacero sporných situácií, ktoré otvorili právne otázky. Kedy môže chyba vo volebnej komisii ovplyvniť výsledok volieb, a môže politik súčasne zastávať ministerský post aj funkciu v krajskej samospráve?
V bratislavskej Karlovej Vsi sa počas spojených komunálnych a regionálnych volieb našlo približne 40 chybných hlasovacích lístkov určených pre Banskobystrický kraj. Minimálne jeden volič takýmto lístkom odvolil. Podobný problém zaznamenali aj v obci Bíňovce v okrese Trnava, kde sa objavili hlasovacie lístky z Dunajskej Stredy.
Podľa ústavného právnika z Katedry ústavného práva PraF UK Vincenta Bujňáka je dôležité rozlišovať, či chybu spravil volič, alebo volebná komisia. „Je veľký právny rozdiel v tom, či chyba nastala v dôsledku toho, čo urobil volič, alebo v dôsledku toho, čo urobila okrsková komisia,“ vysvetlil. Práve preto by malo byť pochybenie jasne zaznamenané v zápisnici, aby bolo možné posúdiť, či to mohlo úmyselne ovplyvniť konečný výsledok volieb.
Samotná chyba ešte neznamená, že voľby budú neplatné. Rozhodujúci je počet takýchto „pomýlených“ hlasov, rozdiel medzi kandidátmi a závažnosť pochybenia. Ak by napríklad komisia nesprávnym postupom znemožnila hlasovať desiatim voličom, no rozdiel medzi kandidátmi by bol niekoľko stoviek hlasov, výsledok by to podľa Bujňáka neovplyvnilo.
Iná situácia by nastala, ak by bol rozdiel medzi zvoleným kandidátom a jeho najbližším súperom minimálny. Vtedy by mohlo byť pochybenie argumentom na napadnutie výsledku na súde. „Úmyselný zásah do výsledku volieb je ale veľmi ojedinelá výnimka, s ktorou sa na súde stretávajú,“ priblížil Bujňák s tým, že na takéto podozrenie platí veľmi krátka podacia lehota.
„Na podanie žaloby je iba desať dní od zverejnenia výsledkov volieb. Napadnúť ich ale nemôže ktokoľvek,“ upozornil. Túto možnosť má totiž len politická strana, hnutie alebo koalícia, ktorá podala kandidátnu listinu, najmenej desať percent oprávnených voličov daného obvodu či neúspešný kandidát, ktorý získal aspoň desať percent platných hlasov.
Do komisie sa nechodí „posedieť“
Pochybnosti počas volieb vyvolali aj informácie o nesprávne zapísaných výsledkoch, keď sa hlasy jedného kandidáta pripísali inému. Podľa odborníka na ústavné právo nejde o úplne nový problém. Stalo sa to už počas druhého kola prezidentských volieb v roku 2024, keď v bratislavských Vajnoroch došlo k zámene výsledkov kandidátov. „Toto sa však stávať nesmie,“ zopakoval.
Ak takáto chyba ovplyvní celkový výsledok, môže byť dôvodom na zásah do výsledkov volieb. A to je podľa právnika výhradná kompetencia členov volebnej komisie. Tí za svoju účasť dostávajú finančnú odmenu, no pri vážnom pochybení by podľa neho mali existovať aj konkrétne následky.
Zdôraznil, členovia komisie nevykonávajú iba administratívnu činnosť. „Keď ste v okrskovej komisii, nejdete tam sedieť, ale idete tam v danom momente vykonávať verejnú moc.“
Práve preto by podľa neho mala byť s výkonom tejto funkcie spojená aj konkrétna zodpovednosť za vážne chyby.
K urnám vždy s občianskym
Častým problémom, ktorý sa vo volebných miestnosťach odohral, bol aj výpadok aplikácie, prostredníctvom ktorej mali niektoré volebné okrsky overovať digitálne občianske preukazy v mobilných telefónoch. Ak sa doklad nedal technicky overiť, volič sa ním nemohol preukázať a potreboval klasický občiansky preukaz.
Podľa Bujňáka treba rozlišovať medzi technickým zlyhaním a vedomým odmietnutím volebného práva. „Zásah by to bol v situácii, keď by to technicky dokázali overiť, ale nechceli by mu overiť tento digitálny občiansky preukaz, ale to nie je tento prípad,“ ozrejmil. Ak komisia doklad pre technický problém nedokáže overiť, nejde o rovnakú situáciu, ako keby ho overiť mohla, ale odmietla by to urobiť.
Voliči, ktorí sa spoliehajú na digitálny doklad, by preto mali počítať aj s možnosťou, že technika zlyhá a budú potrebovať klasický občiansky preukaz.
Minister na dvoch stoličkách
Pozornosť vzbudila aj situácia v Prešovskom samosprávnom kraji, kde bol za poslanca zvolený súčasný minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ. Ten sa neúspešne uchádzal aj o post predsedu kraja.
Podľa odborníka tu však vzniká zásadná ústavnoprávna otázka, pretože ústava stanovuje nezlučiteľnosť výkonu funkcie člena vlády s poslaneckým mandátom a zároveň s funkciou v orgáne verejnej moci.
„Ústava hovorí, že je v tom problém, pretože ústava veľmi jasne hovorí, že keď ste člen vlády, tak to je nezlučiteľné s výkonom poslaneckého mandátu a zároveň je to nezlučiteľné aj so funkciou v akomkoľvek orgáne verejnej moci,“ uviedol s tým, že vykonávanie oboch funkcií ústava nepripúšťa.
Ako možné riešenia Bujňák predstavil vzdanie sa krajského poslaneckého mandátu, odchod z ministerskej funkcie alebo situáciu, v ktorej by sa politik vrátil do Národnej rady a vykonával parlamentný mandát, ktorý nie je nezlučiteľný s mandátom krajského poslanca.
Pripomenul, že podobné prípady sa vyskytli aj v minulosti a niektorí zvolení politici sa preto poslaneckého mandátu neujali.
Kratšie volebné obdobie dáva voličom silu
Diskusia sa dotkla aj návrhov o predĺžení funkčného obdobia samosprávnych politikov zo štyroch na päť rokov. Bujňák zdôraznil, že dlhšie obdobie medzi voľbami znamená menej príležitostí na vyvodenie politickej zodpovednosti. „Vyvodiť zodpovednosť raz za 4 roky verzus raz za 5 alebo za 6 rokov, tak pochopiteľne, pri kratšom časovom úseku je voličský silnejší.“
Ak by sa funkčné obdobie predĺžilo, mali by sa zároveň posilniť aj možnosti občanov zasiahnuť do fungovania samosprávy. Ako príklad uviedol miestne referendum o odvolaní starostu alebo zastupiteľstva. Takýto nástroj podľa neho na Slovensku síce existuje, v praxi ale nefunguje.
„Ak na jednej strane oslabujete voličský hlas, tak by ste to mali vyvážiť napríklad tým, že by existovalo funkčné miestne referendum o odvolaní starostu alebo odvolaní zastupiteľstva. Lebo dnes existuje na papieri, ale funkčné nie je,“ poznamenal.
Ako príklad uviedol Poľsko, kde sa podarilo odvolať primátora Krakova po tom, ako si nespokojní občania vyžiadali referendum.
Potrebujeme druhé kolo?
Tesný výsledok volieb predsedu Košického samosprávneho kraja opäť rozprúdil diskusiu o návrate k dvojkolovej voľbe županov. Rastislav Trnka zvíťazil pred Mariánom Porvažníkom len o necelé dve percentá.
Bujňák je presvedčený, že druhé kolo môže priniesť iný výsledok než prvé. Pripomenul prezidentské voľby v rokoch 2014 a 2024, keď kandidát, ktorý vyhral prvé kolo, napokon nezískal prezidentský úrad. (V roku 2014 vyhral prvé kolo Robert Fico, v druhom kole ho porazil Andrej Kiska. V roku 2024 v prvom kole zvíťazil Ivan Korčok, v druhom kole ho predbehol Peter Pellegrini - poz. red.).
„Presne tam je to vidno, že legitimita môže byť odlišná. A zároveň je to tak, že dvojkolový systém lepšie odzrkadľuje skutočnú voľu voličov,“ podotkol právnik.
Dvojkolové voľby predsedov samosprávnych krajov sa na Slovensku sa však zrušili v roku 2017. Podľa Bujňáka je na mieste otázka, či štát uprednostní silnejšiu legitimitu zvoleného kandidáta, alebo úsporu nákladov.
„Nikto z nás by nechcel žiť v štáte, kde by voľby neexistovali. A síce by sa šetrili peniaze, ale legitimita verejnej moci by tam nebola.“
Prezident si nemôže vymýšľať výhovorky
V závere rozhovoru sa Bujňák vyjadril aj k nominácii Filipa Kuffu na post ministra životného prostredia, na ktorej trvá koaličná SNS aj premiér Robert Fico (Sme-SD). Podľa ústavného právnika má prezident viacero možností, no prípadné odmietnutie kandidáta by muselo mať presvedčivé ústavné odôvodnenie.
V parlamentnom systéme má totiž zloženie vlády zodpovedať predstavám parlamentnej väčšiny, nie osobným predstavám prezidenta. Odmietnutie kandidáta je preto výnimkou.
Aj keď sa Peter Pellegrini oháňa podozrením z Kuffovej trestnej činnosti, ústava to ako relevantný dôvod nepovažuje. Iné by to bolo konkrétnym vznesením obvinenia.
Za najlepšie riešenie preto považuje, aby Ústavný súd SR podal všeobecne záväzný výklad ústavy. Ten by otázku právomocí prezidenta pri menovaní členov vlády vyriešil nielen pre súčasný spor, ale aj pre budúce volebné obdobia.
Spor o výklad právomocí pri menovaní členov vlády sa podľa neho vracia už od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Rozhodnutie pléna ústavného súdu by preto mohlo priniesť jasnejšie pravidlá aj pre budúcich prezidentov a premiérov. „Povedzme si otvorene, na to máme ústavný súd, aby takéto otázky riešil,“ uzavrel Bujňák.
Celý rozhovor s ústavným právnikom Vincentom Bujňákom si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"