Pellegrini po prejavoch v OSN: Konfliktov pribúda, pravidlá sa rozpadajú a Európa stráca pôdu pod nohami

Svet sa nachádza v podstatne horšej situácii ako pred rokom a erózia multilateralizmu a svetového poriadku sa ďalej prehĺbila.

Vyhlásil to v utorok (22. septembra) prezident SR Peter Pellegrini po začiatku všeobecnej rozpravy 81. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Poukázal na rozdielne pohľady na vývoj sveta, ktoré podľa neho priniesli príhovory generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu a amerického prezidenta Donalda Trumpa v úvode rozpravy. Z New Yorku informuje osobitný spravodajca TASR.

Konfliktov je najviac od druhej svetovej vojny

„Od druhej svetovej vojny máme dnes najviac otvorených vojenských konfliktov na našej planéte – a to nesvedčí o ničom dobrom,“ povedal Pellegrini.

Medzi hlavné výzvy zaradil klimatické zmeny, pretrvávajúcu nerovnosť medzi ženami a mužmi a rozvoj umelej inteligencie. Za problém považuje aj rastúcu koncentráciu moci v rukách veľkých technologických spoločností a jednotlivcov.

Za zásadnú tému označil používanie zbraní riadených umelou inteligenciou. Podľa slovenského prezidenta nastal čas na vážnu diskusiu o ich regulácii na úrovni Európskej únie.

Písali sme

Trump v OSN sľúbil skorý koniec vojny na Ukrajine. Iránu ponúkol „žiarivú budúcnosť“, inak ho zničí

Upozornil, že takéto zbraňové systémy sú podľa neho už reálne nasadzované vo vojnových konfliktoch a môžu samy rozhodovať o tom, aký cieľ zasiahnu.

Spochybnil, že reforma OSN všetko vyrieši

Pellegrini zároveň spochybnil predstavu, že samotná reforma OSN, ktorej potreba sa už dlhšie spomína v politických diskusiách, dokáže vyriešiť problémy súčasného sveta.

„Ja si dovolím povedať, že mám určitú pochybnosť, či správanie sa niektorých svetových lídrov, ktorí akoby sa prestali správať podľa Charty OSN a pravidiel, nezakrývame potom pod heslo, že potrebujeme reformovať samotnú Organizáciu Spojených národov,“ poznamenal.

„Myslím si, že najprv by sme mali zreformovať správanie sa niektorých svetových lídrov, aby sa vrátili naspäť k dodržiavaniu práva, princípov a medzinárodných pravidiel, a potom sa možno venovali samotnému zefektívneniu samotnej organizácie,“ zdôraznil slovenský prezident.

(Článok pokračuje pod videom.)

Trumpov prejav na Valnom zhromaždení OSN opäť vzbudzoval vášne. Rozobrali sme si ho s amerikanistom.

USA ani Rusko nemôžu byť mierotvorcami

Podľa neho Spojené štáty ani Rusko dnes nemôžu plnohodnotne vystupovať v úlohe mierotvorcov. USA vojensky zasiahli vo Venezuele a proti Iránu, Rusko zase iniciovalo vojnu na Ukrajine.

Podľa prezidenta „žiadna vojna nie je spravodlivá“. Vyzval preto na dialóg, pretože podľa neho pokračovanie súčasného prístupu môže viesť k ešte väčšej tragédii či globálnemu konfliktu.

Otvoril aj otázku rastúcich výdavkov na obranu

Zároveň upozornil na absenciu výraznejšej snahy o zastavenie zbrojenia. V Európskej únii očakáva čoraz väčšiu diskusiu o tom, dokedy možno zvyšovať výdavky na obranu na úkor zdravotníctva, školstva či konkurencieschopnosti priemyslu. Únia podľa neho súčasne nedostatočne rieši vysoké ceny energií a palív.

Poukázal na slová slovinského premiéra Janeza Janšu, s ktorým predtým v New Yorku rokoval, že napríklad Ľubľana už vyčerpala domáce možnosti, ako riešiť vysoké ceny energií.

Pellegrini upozornil, že EÚ musí prinášať konkrétne výsledky, inak môže strácať podporu občanov aj svoju pozíciu vo svete. Poukázal pritom na voľby vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku v roku 2027, ktoré podľa neho môžu výrazne ovplyvniť ďalšie smerovanie Únie.

Únia by mala nájsť osobnosť pre rokovania o mieri na Ukrajine

Európska únia by mala podľa prezidenta nájsť osobnosť, ktorá by bola akceptovaná všetkými členskými krajinami, Ukrajinou aj Ruskom a mohla by ju zastupovať pri rokovaniach o ukončení vojny.

Podľa Pellegriniho by Európa nemala zostať mimo rokovacieho stola, keďže vojnový konflikt prebieha priamo na tomto kontinente. Upozornil, že Európa sa v snahách o ukončenie konfliktu nemôže spoliehať iba na Spojené štáty.

„Nechcem maľovať čerta na stenu, ale čo keď sa stane, že americký prezident stratí záujem o riešenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou? Zostane to len na nás, Európanoch,“ uviedol. Európa by preto podľa neho mala popri podpore Ukrajiny hľadať aj možnosti deeskalácie napätia a začatia mierových rokovaní.