piatok 30. 10.
Simona
Live

Viac než 300 bodov a niekoľko citlivých tém. Pozrite si, čo všetko čaká poslancov po návrate do parlamentu

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Po letnej prestávke sa poslanci vracajú do parlamentných lavíc. Septembrová schôdza Národnej rady sa začína podľa plánu 15. septembra a na programe má viac ako 300 bodov. Pozrite si tie najdôležitejšie.

parlament NR SR
Foto: TASR/Martin Baumann

Ďalšia schôdza Národnej rady SR sa začne podľa plánu, teda 15. septembra. So schválením jej programu sa v rámci koalície neočakáva problém. Takto sa ešte minulý týždeň vyjadril predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD). Uviedol to novinárom po stredajšom (9. septembra) rokovaní v parlamente, na ktorom sa zúčastnili šéfovia koaličných klubov a vedenie parlamentu za koaličné strany. Ozrejmil, že na programe schôdze má byť viac ako 300 bodov. Deklaroval, že parlament sa bude snažiť, keď to bude možné, prerokovať aj všetky.

„NR SR bude rokovať v štandardnej štruktúre programu. To znamená - budeme rokovať o vládnych návrhoch zákonov, potom o koaličných poslaneckých návrhoch, potom prídu na rad opozičné návrhy a jeden veľký blok vyhradíme aj na rokovanie uznesení, ktoré boli predložené do NR SR. (...) Na základe rokovania koaličnej rady nepredpokladáme problémy ani so štruktúrou programu, ani so schválením programu,“ povedal.

Jeho slová v pondelok 14. septembra potvrdila aj koaličná rada, ktorá sa „bez akýchkoľvek rozporov dohodla na spoločnom postupe na schôdzi NR SR so začiatkom 15. septembra 2026“.

Na tejto schôdzi sa má preberať napríklad úprava voľby zo zahraničia, nový Občiansky zákonník či návrh na reguláciu sociálnych sietí. Riešiť sa majú aj viaceré návrhy na zmenu ústavy, niektoré riešia možnosti skrátenia volebného obdobia NR SR. Rokovať by sa malo tiež o prezidentom vetovaných zákonoch, niektoré sú v NR SR od minulého roka.

Na úvod stavebný zákon a DPH

V úvode schôdze by sa mali poslanci venovať vládnej novele stavebného zákona, ktorý je účinný od 1. apríla 2025. Úprava má zjednotiť a uľahčiť jeho uplatnenie a spresniť jednotlivé ustanovenia na základe doterajších poznatkov, ale bez zmeny vecnej podstaty platných noriem. Na schôdzi sa má prebrať tiež novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). Rezort financií v nej navrhuje úpravu pravidiel pre platformové hospodárstvo, ktorá má prispieť k zlepšeniu výberu DPH a odstráneniu narúšania hospodárskej súťaže v oblasti vybraných služieb.

Na programe sú aj ďalšie návrhy z dielne vlády. Ministerstvo pôdohospodárstva chce presadiť opatrenia na obmedzenie neetického množenia psov a mačiek. Rezort spravodlivosti predložil novelu Ústavy SR, má zaviesť možnosť ukončiť volebné obdobie parlamentu aj využitím ľudového hlasovania. V parlamente v druhom čítaní má i návrh nového Občianskeho zákonníka.

Ministerstvo školstva zase prišlo s návrhom zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Ten má okrem iného priniesť reguláciu sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov a zaviesť mechanizmus koordinovaného vyhodnocovania rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu.

Energetika aj prídavky na deti

Prerokovať sa má aj balík návrhov z dielne rezortu hospodárstva. Novela zákona o energetike má priniesť nové pravidlá pre trh s nízkouhlíkovými plynmi a vodíkom. Nový zákon o energetickej efektívnosti má zase zaviesť princíp prvoradosti energetickej efektívnosti, zbierať údaje o spotrebe energie a zmeniť definíciu energetickej chudoby.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce presadiť novelu zákona o prídavku na dieťa. Má predĺžiť vyplácanie daného príspevku, ale aj sprísniť postihy za zanedbávanie školskej dochádzky a výchovných povinností.

Súčasťou programu je tiež novela zákona o Environmentálnom fonde SR, ministerstvo životného prostredia ju do parlamentu predložilo ešte v októbri 2025. Poslanci by sa mali venovať i vetovaným legislatívam. Zákon o tzv. covidových amnestiách a novelu zákona o hazardných hrách vrátil prezident SR Peter Pellegrini do parlamentu ešte vlani. Vetovaná novela zákona o potravinách je zase v parlamente od mája tohto roka.

Koaličné aj opozičné návrhy

Na schôdzi sa budú preberať tiež viaceré koaličné poslanecké návrhy. Smer-SD má v druhom čítaní novelu volebného zákona. Zaviesť sa ňou má nový spôsob hlasovania v zahraničí a rozšíriť túto možnosť aj na prezidentské voľby. SNS k nej predložila pozmeňujúci návrh, hovorí o zmene kvóra pri preferenčnom hlasovaní vo voľbách do NR SR.

Hlas-SD stojí za novelou ústavy, ktorá má priniesť možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom. V úprave zákona o dani z príjmov zase navrhuje oslobodenie od tejto dane jedného z rodičov, ktorí vychovávajú alebo v minulosti vychovali štyri a viac detí. SNS zase prišla s návrhom na zvýšenie starobných dôchodkov po dovŕšení 90 rokov veku či na stanovenie Dňa štátnej vlajky SR.

Viaceré návrhy chce presadiť aj opozícia. PS do parlamentu predložilo napríklad návrh, ktorý má zaviesť 12-mesačné ochranné obdobie pred dňom konania sa riadnych volieb, počas ktorého sa nebudú dať meniť niektoré ustanovenia volebného zákona. Hnutie Slovensko prišlo okrem iných so zákonom „proti papalášizmu“.

SaS zase chce novelou Trestného zákona odstrániť dve novozavedené skutkové podstaty trestných činov - marenie volebnej kampane a popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. KDH okrem iného navrhuje umožniť špecialistom pre dospelých poskytovať starostlivosť pacientom od 15 rokov.

V programe sú aj opozičné návrhy na vyslovenie nedôvery ministrom Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), Tomášovi Tarabovi (nominant SNS), Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD), Tomášovi Druckerovi (Hlas-SD), Richardovi Takáčovi (Smer-SD), Ladislavovi Kamenickému (Smer-SD) a Samuelovi Migaľovi (nezávislý).

Taraba ani transakčná daň zatiaľ nie sú na programe

Na otázky novinárov o možnom konci šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS) vo funkcii, ktorý žiada SNS, odpovedal Raši tak, že tento bod na koaličnom rokovaní nepreberali. Raši však poukázal na to, že je dohoda na spustení rokovania NR SR, čo znamená, že koaliční partneri nájdu v tejto otázke dohodu.

„Keby bola nedohoda, tak vám dnes (9. 9. - pozn. redakcie) oznámim, že NR SR rokovať nebude,“ skonštatoval.

Vyjadril sa aj na novinárske otázky k možnému rušeniu transakčnej dane. Upozornil, že žiaden z návrhov, ktorý došiel do parlamentu, sa netýka transakčnej dane. „Takže sme o tom rokovať nemohli. Je to vec koaličnej rady, ktorá zasadne ešte pred parlamentom a ktorá hlavne zasadne aj kvôli štátnemu rozpočtu, a tam sa to bude preberať,“ dodal.

V prípade koaličných poslaneckých návrhov, ktoré majú finančný dosah, sa koalícia dohodla, že v druhom čítaní schváli len tie, ktoré sú odsúhlasené ministerstvom financií.

Vystúpi aj prezident

Na tejto septembrovej schôdzi by mal vystúpiť aj prezident SR Peter Pellegrini so správou o stave republiky. „Máme avizovaný záujem pána prezidenta vystúpiť so správou, akýkoľvek termín si určia, taký zakceptujeme,“ priblížil predseda parlamentu.

Zároveň avizoval, že na schôdzi chcú prebrať aj návrhy uznesení, aj správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v SR. Parlament na tejto schôdzi čakajú ešte aj viaceré návrhy uznesení či výročné správy, medzi nimi aj správa generálneho prokurátora či správa o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov. Mala by sa konať aj voľba člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Zároveň opätovne pripustil, že koalícia bude rokovať o možnej úprave rokovacieho poriadku parlamentu. „Nie je to téma prvých dní NR SR, pretože musia prejsť najmä vládne návrhy zákonov, na základe ktorých funguje štát. Keď sa dohodneme, budeme vás informovať,“ podotkol.

Celý program 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky si môžete pozrieť tu.

V politickom svete rezonuje hneď niekoľko kľúčových tém. Pozrite si rozhovor s politológom Miroslavom Řádekom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka k ich ďalšiemu vývoju.

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"