ROZHOVOR: Prezidentke sme málo pomáhali. Kto ju obviňuje, nepatrí do slušnej spoločnosti, tvrdí Snopko
Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok oznámila, že už v ďalších voľbách hlavy štátu nebude kandidovať. V prieskumoch už niekoľko mesiacov vedie Smer. Verejná mienka a spoločenské postavenie sa, zdá sa, opäť mení. O aktuálnej situácii sme sa rozprávali s dramaturgom a bývalým ministrom kultúry Ladislavom Snopkom.
Nástup prezidentky Zuzany Čaputovej a neskôr aj víťazstvo hnutia OĽANO vo voľbách 2020 predstavoval podľa odborníkov veľkú zmenu v spoločenskom postavení Slovákov. Pripisujú ju aj smutnej, no prelomovej udalosti – vraždy investigatívneho žurnalistu Jána Kuciaka. Vraciame sa podľa vás teraz v čase do obdobia pred rokom 2018?
Nedá sa vrátiť do tej istej rieky – to je jedna z ľudových múdrostí. Moja životná skúsenosť je však iná, a teda že sa vždy vrátime do tej istej rieky. Keď máme nejaké zlé vlastnosti a chceme sa ich zbaviť, tak to ide veľmi ťažko a veľmi na sebe musíme pracovať, aby sme sa posunuli ďalej.
Či sa vraciame do toho obdobia? Naša mentalita nás tam vracia. Nechcem sa vyhovárať a povedať, že to, či sa posúvame ďalej, uvidíme 30. septembra. Osobne si však myslím, že rozhodnutie pani prezidentky je veľmi dôležitým odkazom. Patrím medzi tých, ktorí sa jej to snažili vyhovoriť.
Ale na druhej strane som sa ju snažil počúvať a sledovať. Napriek tomu, že vyzerá romanticky, má praktické myslenie. Vidím, že jej rozhodnutie bolo veľmi praktické. Nemôžem sa vydať do Himalájí na Mount Everest, keď cítim, že mi chýba dostatok síl na to, aby som to úspešne zvládol.
Jej rozhodnutie je legitímne, akceptovateľné a pre mňa je odkaz jej rozhodnutia jednoznačný. Málo sme jej pomáhali. To, čo ona zažívala z druhej strany, bolo veľmi ťažké, psychicky náročné a spoločensky neúnosné. Nevraviac o základnom atribúte fungujúcej spoločnosti, teda slušnosti – bolo to neslušné.
Osobne, ale aj v kolektíve ľudí, v ktorom sa pohybujem, za to cítim istú zodpovednosť, že sme jej nepomohli, že sme sa nesituovali do rolí oprávnene rozhorčených občanov, ktorí nechcú zažívať, aby hlava štátu musela znášať také nehorázne obvinenia.
To je jednoducho neprijateľné. Je to urážka hlavy štátu ako funkcie. Tí, ktorí sa toho dopustili, sú podľa mňa diskvalifikovaní z povedomia akejkoľvek slušnej a fungujúcej spoločnosti.
Celý rozhovor si môžete pozrieť v pokračovaní článku na ďalšej strane.
Budú mať Slováci záujem dostaviť sa v septembri k volebným urnám, alebo sú už unavení a rezignovali?
Po novembri 1989 Slovensko zažilo tri morové rany. Jedna sa volala Vladimír Mečiar, druhá Robert Fico a tretia Igor Matovič. Pevne verím, že občianska súnaležitosť, vzájomná snaha konečne vytvoriť právny štát a zabezpečenie bežného fungovania spoločnosti dovedie tých ľudí k volebným urnám.
Teraz nehovorím o prieskume verejnej mienky ani o tom, čo sa šíri po internete. Hovorím o zdravom analógovom sebavedomí Slováka a Slovenky, ktoré chce udržať svoju integritu a svoju krajinu v istom pozitívnom móde rozvoja.
Do septembra nás čaká neľahké obdobie plné politických kampaní, rozhovorov a nejasností. Na čo by sa mala pripraviť slovenská spoločnosť?
Na to, čo zažíva posledné tri roky, no v podstatne koncentrovanejšej podobe.
Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie: