Lexmann vyčíta Smeru hlasovanie o ukrajinských deťoch. Roth Neveďalová priznala, že jej za to chodia vyhrážky
Hlasovanie o rezolúcii Európskeho parlamentu týkajúce sa návratu ukrajinských detí odvlečených do Ruska vyvolalo ostrý spor medzi europoslankyňami Miriam Lexmann (KDH) a Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD). Kým Lexmann kritizovala Smer za odmietnutie dokumentu, Roth Neveďalová tvrdila, že europarlament iba opakuje už prijaté stanoviská a jeho postup neprispieva k riešeniu situácie.
Lexmann v relácii Téma dňa na ta3 poukázala na hlasovanie v Európskom parlamente, ktorý prijímal rezolúciu o ďalšom postupe pri návrate detí na Ukrajinu.
„Ešte sa chcem spýtať, pani Neveďalová, lebo keď hovoríte, že Európa zlyhala a všetci zlyhali, ja sa chcem spýtať, čo ste urobili vy?“ pýtala sa Lexmann.
Pripomenula, že KDH tri roky vyzývalo slovenskú vládu, aby sa zapojila do medzinárodnej koalície usilujúcej sa o návrat ukrajinských detí odvlečených do Ruska. Podľa jej slov sa Slovensko k iniciatíve pridalo až teraz.
„Dnes (12. 11.) sme schvaľovali v Európskom parlamente rezolúciu, kde sme sa dohodli, ako by sa malo postupovať. Nič kontroverzné tam nebolo. Normálne sa krajiny dohodnú, poďme viac pracovať na tom, aby sme zachránili tieto deti, a Smer hlasuje proti tomu,“ vysvetlila.
Postoj europoslancov Smeru označila za nepochopiteľný. Podľa nej išlo o malý, ale dôležitý krok, ktorým mohol Európsky parlament podporiť úsilie o návrat detí.
„Ja tomu absolútne nerozumiem. Malinký krôčik, ktorý môžete urobiť, aby ste Ukrajine pomohli. Napríklad, aby sme zachránili tie deti, a vy hlasujete proti,“ dodala.
Europarlament žiadal od Ruska návrat ukrajinských detí. Proti hlasovali štyria poslanci zo Smeru
Schytala kritiku aj vyhrážky
Roth Neveďalová kritiku odmietla a zdôraznila, že hlasovanie proti rezolúcii nemožno interpretovať ako nesúhlas s návratom ukrajinských detí.
Podľa europoslankyne sa po hlasovaní stala terčom kritiky a vyhrážok. Tvrdila, že od návratu z rokovania Európskeho parlamentu dostáva množstvo správ a na sociálnych sieťach sa šíria zavádzajúce interpretácie jej hlasovania.
„Odkedy som vystúpila z lietadla, tak mi chodia neskutočné správy a vyhrážky a absolútne dezinformácie. V prvom rade sme nehlasovali proti návratu ukrajinských detí. Toto je strašná hlúposť,“ reagovala.
Roth Neveďalová tvrdí, že europarlament už v roku 2025 prijal rezolúciu venovanú návratu ukrajinských detí. Nový dokument podľa nej do veľkej miery opakoval predchádzajúce stanovisko, preto nevidela dôvod na jeho opätovné prijatie.
Argumentovala aj tým, že podľa jej informácií nastal posun v rokovaniach o návrate detí, výmene zajatcov a ďalších otázkach súvisiacich s vojnou na Ukrajine.
„Nemali sme pocit, že rezolúciu v tomto termíne je potrebné znova prijímať na to isté,“ uviedla. Zdôraznila, že europoslanci Smeru podporili pozmeňujúce návrhy, no samotnú rezolúciu nepovažovali za potrebnú.
Lexmann následne spochybnila jej tvrdenie, že išlo iba o deklaratórny dokument bez praktického významu. „To nebolo tlačové vyhlásenie. To bola pozícia Európskeho parlamentu. Vy ste členka Európskeho parlamentu,“ ohradila sa.
Pripomenula, že podľa jej údajov sa už podarilo vrátiť takmer 3 000 ukrajinských detí. Práve doterajšie skúsenosti podľa nej ukazujú, že koordinovaný medzinárodný postup prináša výsledky.
Tvrdila tiež, že na príprave rezolúcie sa podieľali odborníci zapojení do rokovaní o návrate detí. Dokument mal podľa nej vyjadriť politickú podporu ich úsiliu a potvrdiť, že európske inštitúcie chcú v tejto otázke pokračovať.
Roth Neveďalová však namietala, že samotné prijatie rezolúcie nikomu neposkytuje nový mandát ani automaticky neprináša konkrétne riešenie.
„To je vyhlásenie Európskeho parlamentu a stanovisko. To nie je žiadne riešenie,“ vyhlásila.
Slovensko hovorí dvomi hlasmi, kritizuje politiku Fica a Pellegriniho Bajo Holečková. Bartek izoláciu odmieta
Kritika európskej politiky voči Rusku
Roth Neveďalová následne rozšírila kritiku aj na celkový postup Európskej únie voči vojne na Ukrajine. Podľa nej sa téma konfliktu dostáva na program prakticky každého plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, pričom prijímané rezolúcie často opakujú rovnaké stanoviská.
„My na každej jednej plenárke musíme mať tému Ukrajinu. My musíme mať rezolúciu o Ukrajine alebo proti Rusku,“ vyhlásila.
Takýto postup podľa nej neprispieva k tomu, aby sa Európska únia stala relevantným účastníkom mierových rokovaní. Kritizovala tiež úvahy o ďalšom sankčnom balíku proti Rusku v čase, keď podľa jej slov prebiehajú rokovania o ukončení vojny.
„To je absolútne nepochopenie situácie, v ktorej sa nachádzame. A toto je absolútne nesprávna politika,“ myslí si. Podľa nej zlyháva v prístupe k vojne nielen Európska únia, ale aj samotný Európsky parlament.
Roth Neveďalová tiež spochybnila spôsob, akým sa podľa nej v minulosti prezentovali údaje o ich počte. Tvrdila, že počas rokovaní a porovnávania zoznamov sa pôvodné odhady postupne upravovali.
Zároveň pripustila, že návrat detí predstavuje mimoriadne citlivú humanitárnu otázku, odmietla však, že by jej politická skupina bola proti ich návratu.
„Nikto z nás nebude rozprávať proti deťom. Áno, je to veľmi ťažké. Ale načo sme to potrebovali robiť, keď sa tá vec rieši?“ pýtala sa.