Kajúcnici zamiešajú kartami. Politologička vysvetlila, prečo môže Fico vládnuť aj bez schvaľovania zákonov
Vládna koalícia po ďalších personálnych sporoch stratila istotu parlamentnej väčšiny. Hoci sa jej podpora zúžila na 75 poslancov, predčasné voľby podľa politologičky Anety Világi zatiaľ nie sú pravdepodobné.
V rozhovore pre ta3 Világi vysvetlila, čo sleduje premiér Robert Fico presunom ministerstva životného prostredia späť pod SNS, akú vyjednávaciu silu získali poslanci okolo Tomáša Tarabu a za akých okolností by prezident mohol rozpustiť parlament.
Fico chce ukázať, že Smer dodržiava dohody
Rozhodnutie premiéra vrátiť prezidentovi poverenie na riadenie ministerstva životného prostredia a navrhnúť, aby rezort opäť pripadol nominantovi SNS, považuje politologička za snahu zdôrazniť dodržiavanie koaličnej zmluvy.
„V mojom pohľade sa premiér snaží týmto krokom držať koaličnej zmluvy. To znamená, že v rámci koaličnej zmluvy rezort životného prostredia prináleží strane SNS. Tým, že premiér bude trvať na dodržiavaní koaličnej zmluvy, môže demonštrovať, že pokiaľ ide o nejaké narúšanie vzťahov v rámci koalície, tak strana Smer ako najsilnejšia koaličná strana sa držala mimo týchto sporov,“ uviedla Világi.
Podľa politologičky je tento postup potrebné vnímať aj v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Pre Smer preto môže byť dôležité vytvoriť obraz politickej strany, ktorá sa napriek problémom snažila zachovať stabilitu vlády.
„Keďže vieme, že to vládnutie v súčasnom volebnom období, pokiaľ ide o koalíciu, sprevádzali mnohé rozkoly, mnohé spory, aj viacero porušení koaličnej zmluvy, tak s blížiacimi sa voľbami je aj v záujme strany Smer a premiéra ako takého, aby komunikoval, že najsilnejšia strana koalície sa snažila koalíciu udržať za každú cenu a že sa dodržiavala aj koaličná zmluva,“ vysvetlila.
Zároveň však pripomenula, že ani samotný premiér v minulosti nepostupoval vždy v súlade s koaličnou dohodou. Ako príklad uviedla jeho odmietnutie odvolať Tomáša Tarabu z ministerskej funkcie, hoci o to začiatkom leta žiadal predseda SNS Andrej Danko.
Súčasné volebné obdobie však podľa nej ukazuje, že stranícki lídri opakovane nedokázali vlastné konflikty vyriešiť. Personálne nezhody sa preto presúvali na úroveň premiéra, ktorý musel hľadať nástroje na zabezpečenie fungovania koalície.
„Máme precedensy, ktoré sprevádzajú toto volebné obdobie. Akékoľvek personálne otázky medzi koaličnými stranami alebo v rámci koaličnej strany ako takej, skončili až na stole samotného premiéra, ktorý musel hľadať nástroje a páky na to, ako nespokojnosť vyriešiť, keďže jednotliví politickí lídri vládnych koaličných strán neboli schopní tieto spory riešiť. A to sa týka aj strany Hlas, aj strany SNS,“ doplnila.
Predčasné voľby nie sú pravdepodobné
Napriek ďalšiemu oslabeniu koalície politologička nepredpokladá, že by aktuálne spory nevyhnutne viedli k predčasným voľbám.
Pripomenula október 2024, keď poslanecký klub SNS opustila skupina nespokojných poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Už vtedy sa naplno prejavili problémy s udržaním parlamentnej väčšiny. Nasledovali ďalšie konflikty, no vláda napriek nim pokračovala vo fungovaní.
„Keď si zoberieme, že to pokračovalo, ďalšie roztržky, a vláda napriek tomu až do dnešného dňa prežila, tak si myslím, že aj tieto posledné spory nie sú niečím, čo by zásadným spôsobom ohrozilo alebo vyvolalo predčasné voľby,“ uviedla Világi.
Za dôležitý argument považuje aj vyjadrenia zainteresovaných politikov, ktorí deklarovali záujem dokončiť volebné obdobie.
Podľa politologičky ide zároveň o reputáciu premiéra. Ten sa prezentuje ako predseda vlády, ktorý dokázal svoje koalície doviesť až k riadnym parlamentným voľbám. Predčasné ukončenie súčasného volebného obdobia by preto bolo v rozpore s týmto politickým obrazom.
Kajúcnici môžu potopiť koalíciu
Jednou z najcitlivejších otázok zostáva novela týkajúca sa takzvaných kajúcnikov. Hoci sa podľa Világi oficiálni koaliční partneri Smer-SD, Hlas-SD a SNS na jej podpore dohodli, problémom môžu byť hlasy nezaradených poslancov.
Politologička upozornila, že poslanci združení okolo Tomáša Tarabu deklarovali odmietavý postoj k návrhu. „A práve tieto vyjadrenia môžeme čítať v kontexte toho, že ich sila politicky vyjednávať v takejto malej skupine sa odvíja od toho, ako veľmi záleží koalícii na predkladaných novelách zákonov. My vieme, že práve novela o kajúcnikoch je citlivou vecou alebo dôležitou vecou pre najsilnejšiu koaličnú stranu Smer,“ vysvetlila.
Práve význam legislatívneho návrhu pre Smer podľa nej zvyšuje vyjednávaciu silu Tarabovej skupiny. Poslanci si uvedomujú, že pri politicky dôležitých zákonoch môže mať každý hlas mimoriadnu hodnotu.
„A práve preto pán Taraba a okolo neho združení poslanci cítia svoju príležitosť, ktorá sa tak skoro nemusí vyskytnúť, pretože pokiaľ by išlo o návrh zákona, kde pre žiadneho z koaličných partnerov nie je veľmi silná priorita, tak ten vydieračský potenciál alebo rokovací potenciál sa znižuje,“ dodala.
Világi zároveň upozornila, že koalícia nemusí pri každom hlasovaní nevyhnutne potrebovať podporu všetkých 76 poslancov. Rozhodujúca bude aj účasť zákonodarcov na hlasovaní.
Ak sa na hlasovaní zúčastní všetkých 150 poslancov, na schválenie bežného zákona je potrebných najmenej 76 hlasov. Pri nižšej účasti však môže stačiť aj 75 hlasov. Práve od toho sa bude odvíjať schopnosť vlády presadzovať legislatívu.
Opozícia opakuje stratégiu Smeru a Hlasu
Politologička sa venovala aj opozičným výzvam na predčasné voľby. Tie podľa nej predstavujú bežnú súčasť politického zápasu a podobnú stratégiu v minulosti využívali aj dnešné vládne strany. V predchádzajúcom volebnom období podľa nej konflikty medzi SaS a OĽaNO oslabovali stabilitu vtedajšej vlády. Smer a Hlas v tom čase rovnako požadovali predčasné voľby.
„Vtedajšia vládna opozícia, čiže strany Smer a Hlas, takisto volali po predčasných voľbách a hovorili, že je to neudržateľné a že to je jediné správne riešenie,“ uviedla.
„Vidíme opakovanie sa toho istého scenára, len v opačnom garde. A pre opozíciu akékoľvek narúšanie stability vlády automaticky znamená príležitosť kritizovať vládu a vnášať požiadavku potrebnej politickej zmeny v krajine. Čiže je to štandardný komunikačný prostriedok,“ doplnila.
Parlament môže zostať paralyzovaný
V najbližších mesiacoch politologička očakáva pokračovanie nestabilného vládnutia, pri ktorom bude koalícia odkázaná na účasť poslancov a priebežné hľadanie podpory pre svoje návrhy.
„To, čo zrejme budeme naďalej sledovať, je vláda, ktorá má 75 poslancov v rámci Národnej rady. To znamená, že jej väčšina je ohrozená, vždy bude závisieť od prítomnosti poslancov a od vhodného kvóra v rámci Národnej rady, či bude mať väčšinu alebo nie, na získanie podpory pre svoje zákony,“ skonštatovala.
Világi pripomenula aj premiérove vyjadrenia o tom, že vláda už splnila väčšinu svojho programového vyhlásenia. Z politického hľadiska to podľa nej vytvára priestor na pokračovanie vládnutia aj v prípade, že parlament nebude prijímať ďalšie zákony.
Za vážnejší problém považuje prípadný bojkot rokovaní Národnej rady. Ak by sa nezaradení poslanci spojili s opozíciou a znemožnili riadne fungovanie parlamentu, mohlo by to viesť k ústavnej kríze.
Pri trojmesačnej neuznášaniaschopnosti parlamentu by mohol prezident získať právomoc rozpustiť Národnú radu.
„Bolo by to prvýkrát v novodobých dejinách Slovenska, keby k niečomu takému došlo. Takže predpokladám, že tento scenár nenastane a budeme tu mať skôr nepokojné vládnutie, nevládnutie v zmysle, že pre parlament bude veľmi problematické, aby fungoval spôsobom, kde vláda má väčšinu alebo kde dokáže presadzovať svoje návrhy zákonov. Napriek tomu štát môže aj v takomto systéme fungovať až do riadneho termínu volieb,“ uzavrela politologička.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"