„Presne vedia, čo robia.“ Prímerie v Oleškách, s ktorým súhlasili Rusi, môže ukrývať háčik

Olešky na ľavom brehu Dnepra sú pod ruskou kontrolou od prvých mesiacov rozsiahlej invázie. Mesto je prakticky odrezané od okolitého sveta a obyvatelia čelia nedostatku potravín, vody aj elektriny. Evakuáciu navyše komplikujú zamínované cesty a útoky dronov.

Práve v tejto situácii vznikla dohoda o dočasnom prímerí, ktorá má umožniť odchod civilistov. Podľa denníka The Kyiv Independent však okolnosti, za ktorých Moskva na prímerie pristúpila, vyvolávajú otázky. Odborníci upozorňujú, že Rusko môže humanitárnu operáciu využiť na vytvorenie obrazu krajiny, ktorá zachraňuje obyvateľov územia, ktoré sama okupuje.

„Presne vedia, čo robia,“ povedal pre denník John Foreman, bývalý britský vojenský atašé v Kyjeve a Moskve.

Moskva môže obrátiť evakuáciu na propagandu

Ruský prezident Vladimir Putin 29. októbra obvinil Ukrajinu, že v Oleškách vytvára humanitárnu katastrofu. Mesto však ruské jednotky kontrolujú od roku 2022 a podľa ukrajinských predstaviteľov práve okupácia výrazne prispela k súčasnej situácii.

Podľa vojenského analytika Vasila Pehna sa Moskva teraz môže pokúšať vystupovať ako záchranca ľudí, ktorých problémy sama pomohla vytvoriť. Evakuácia má pritom podľa neho aj ďalší možný propagandistický rozmer. Rusko môže svetu ukazovať obyvateľov okupovaných území, ktorí údajne uprednostňujú odchod do Ruska pred návratom na územie kontrolované Ukrajinou.

Ruská okupačná správa Chersonskej oblasti tvrdí, že obyvatelia dostanú na výber. Môžu zostať v Rusku alebo odísť na územie kontrolované Ukrajinou a spojiť sa so svojimi rodinami.

Informácie priamo z Olešiek však vykresľujú komplikovanejší obraz. Zdroj oboznámený so situáciou v meste pre The Kyiv Independent uviedol, že ruské jednotky už podnikajú kroky, ktoré môžu počet ľudí odchádzajúcich smerom na Ukrajinu obmedziť.

Pacientov v jedinej fungujúcej nemocnici mali evidovať a upozorňovať ich, že pri odchode môžu čeliť filtrácii. Ruské jednotky podľa rovnakého zdroja odmietli chodiť od domu k domu a informovať chorých a imobilných ľudí o prebiehajúcej evakuácii. Navyše, obyvateľov okolitých obcí mali zároveň varovať, že ak sa priblížia k zhromaždisku, môžu byť zastrelení.

V miestnych telegramových skupinách sa objavili aj obavy, že obyvatelia môžu skončiť v táboroch. Ruské štátne médiá navyše odvysielali zábery, ktoré podľa denníka mohli zachytávať presun civilistov ešte pred oficiálne dohodnutým začiatkom odchodu.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha už skôr varoval, že Moskva môže pripraviť desiatky propagandistických videí. Prezident Volodymyr Zelenskyj zase upozornil, že Rusko sa podľa neho bude snažiť zariadiť evakuáciu tak, aby ľudia smerovali predovšetkým do Ruska a zostali tam.

Čítajte viac

Tridsať hodín bez jediného incidentu. Prímerie v okupovaných Oleškách dodržiava už druhý deň

V hre je aj Trump a americké voľby

Dohoda má okrem humanitárneho rozmeru aj výrazný politický kontext. K prímeriu podľa zdroja denníka prispela manželka amerického prezidenta Melania Trumpová, ktorá sa o situácii v Oleškách dozvedela počas týždňa Valného zhromaždenia OSN.

Jej poradca Marc Beckman uviedol, že jej zapojenie do rokovaní si želal aj Vladimir Putin. Práve to podľa Foremana naznačuje, že Moskva sleduje aj politické ciele.

Rusko môže podľa neho dovoliť Trumpovej, aby si pripísala zásluhy za prímerie, a tým zároveň posilniť svoj obraz mierotvorcu medzi voličmi hnutia MAGA v Spojených štátoch pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Foreman prirovnáva tento postup k ďalším krokom Moskvy, pri ktorých podľa neho Rusko ponúklo čiastočný ústupok výmenou za politický alebo ekonomický zisk. Kremeľ tak podľa neho môže upokojovať Donalda Trumpa a zároveň podporovať jeho tvrdenie, že práve Ukrajina bráni mierovým rokovaniam.

„Je to rovnaký prístup Kremľa - zakaždým Rusko niečo podstatné získa bez toho, aby urobilo významný ústupok,“ povedal Foreman.

Podobne situáciu vníma aj Petro Andriuščenko z Centra pre štúdium okupácie. Podľa neho chce Moskva dať Trumpovi ďalšiu príležitosť tvrdiť, že pomohol zastaviť vojnu.

Rusko podľa Andriuščenka tentoraz pravdepodobne nebude mať záujem prímerie porušiť. Nie preto, že by sa zmenil jeho postoj k civilistom, ale preto, že Kremeľ nechce pred americkými voľbami ohroziť vzťahy s Trumpom.

Trumpovej poradca však takúto interpretáciu odmieta. Beckman tvrdí, že všetky strany vrátane Ruska podľa jeho presvedčenia rokujú v dobrej viere a cieľom je dostať z Olešiek najmä starších a ohrozených ľudí.

Olešky nie sú jediným miestom v núdzi

Dočasné prímerie môže obyvateľom Olešiek priniesť úľavu, nerieši však širšiu situáciu ľudí žijúcich pod ruskou okupáciou.

Podľa Darii Rabinovitschovej z organizácie Helping to Leave je pre výpadky komunikácie a internetu takmer nemožné presne určiť, koľko okupovaných obcí je odrezaných od pomoci. Známe sú však najmenej tri ďalšie oblasti, kde sa situácia výrazne zhoršila. Ide napríklad o Kinburnskú kosu, časti Polohivského okresu v Záporožskej oblasti a mesto Enerhodar.

Podľa Rabinovitschovej podobné izolované enklávy vznikajú v dôsledku posunov frontovej línie. V niektorých prípadoch ruské jednotky presúvajú obyvateľov z oblastí aktívnych bojov hlbšie do okupovaného územia.

Písali sme

Z 24-tisíc obyvateľov zostal len zlomok. Rusko a Ukrajina oznámili prímerie, ktoré má umožniť pomoc okupovaným Oleškám

Ľudia v okupovaných oblastiach zároveň čelia výpadkom vody a elektriny, nedostatku lekárov, zhoršovaniu komunálnych služieb a postupnému vyľudňovaniu. „Olešky nie sú jedinou komunitou na dočasne okupovaných územiach, ktorá čelí humanitárnej katastrofe,“ upozornila Rabinovitschová. Evakuácia podľa nej môže pomôcť konkrétnym ľuďom, systémové problémy okupovaných území však nevyrieši.

Prvých 30 hodín prímeria podľa ukrajinského ombudsmana Dmytra Lubinca prebehlo bez incidentov. Zatiaľ čo Olešky dostali krátky priestor na vydýchnutie, ruské útoky v iných častiach Ukrajiny pokračovali.

Keď sa Lubinec 29. októbra chystal smerovať do Olešiek, ruské sily zaútočili prúdovým dronom na železničnú stanicu v Dnipre. Podľa dostupných údajov si útok vyžiadal najmenej 13 obetí. Prímerie v Oleškách tak zostáva výraznou, no zároveň izolovanou udalosťou.

Pozrite si súvisiacu reportáž: