Nová daň pre technologických gigantov? Šéf Európskej rady navrhol, ako naplniť dlhodobý rozpočet EÚ
Predseda Európskej rady António Costa navrhuje zdaniť veľké technologické spoločnosti a týmito peniazmi podporiť budúci dlhodobý rozpočet Európskej únie.
Vyplýva to z prepracovaného rokovacieho rámca budúceho sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034, ktorý costa dnes predstavil.
Costa navrhuje miliardové škrty
Návrh počíta aj so škrtmi vo výške 204 miliárd eur oproti plánu, ktorý pôvodne predstavila Európska komisia (EK). Ten niektoré krajiny považujú za príliš zaťažujúci.
„Myslím, že tento návrh nás môže posunúť bližšie ku konečnej dohode,“ povedal Costa na tlačovej konferencii v Bruseli. O návrhu budú na budúci týždeň rokovať únijní prezidenti a premiéri na dvojdňovom samite.
Členské štáty EÚ sa nevedia zhodnúť na výške budúceho dlhodobého finančného rámca. Nemecko vedie snahy o jeho výrazné zníženie po tom, ako Európska komisia vlani navrhla rozpočet vo výške dvoch biliónov eur. Berlín kritizoval aj upravený návrh zverejnený minulý mesiac, ktorý počítal s jeho znížením o 140 miliárd eur.
Európsky parlament a členské štáty sa dohodli. Rozpočet EÚ na rok 2027 vyčlení peniaze na migráciu aj Ukrajinu
Brusel chce zdaniť internetové príjmy
V spore o podobu budúceho dlhodobého finančného rámca EÚ je tak na stole nový kompromisný návrh, ktorý by mal vyvážiť príspevky členských štátov a nové zdroje príjmov Únie. Jedným z nich by podľa Costu mohla byť daň zameraná na digitálne spoločnosti. Veľké firmy by podľa návrhu mali v budúcnosti platiť tri percentá z príjmov z online reklamy, platformových služieb a speňažovania používateľských údajov.
Daň by sa vzťahovala na technologické giganty, ktorých príjmy z digitálnych činností v EÚ presahujú 50 miliónov eur a ich celosvetové ročné tržby dosahujú viac ako 750 miliónov eur.
Tento plán však môže vyvolať odpor amerického prezidenta Donalda Trumpa, pripomína AFP. Jeho administratíva v posledných rokoch ostro reagovala na pokuty EÚ a jej kroky proti veľkým technologickým spoločnostiam v rámci pravidiel Únie o obsahu a hospodárskej súťaži.
Návrh počíta aj s poplatkom za elektronický odpad a zvýšením daní z tabakových výrobkov.
Slovensko patrí medzi najväčších rozpočtových hriešnikov Únii. Vláda zaťala miliardovú sekeru
Costa ustupuje požiadavkám Berlína
Znížením finančného rámca Únie zase Costa čiastočne vychádza v ústrety požiadavkám nemeckého kancelára Friedricha Merza a predstaviteľov ďalších krajín, ako sú Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko. Tieto štáty ako takzvaní čistí prispievatelia odvádzajú do rozpočtu viac peňazí, než z neho dostávajú späť. Preto požadujú jeho zníženie o niekoľko stoviek miliárd eur.
Proti škrtom v rozpočte sa naopak stavia skupina krajín známa ako „priatelia súdržnosti“, medzi ktorými sú Taliansko, Španielsko, Poľsko či Česko.
Štokholm však tento týždeň vyjadril pochybnosti aj o nových daniach.
„Sú to peniaze, ktoré sa vezmú z iného zdroja. Nevyrieši to finančnú rovnicu,“ povedala švédska ministerka pre záležitosti EÚ Jessica Rosencrantzová.
„Pozornosť by sa mala sústrediť na výdavkovú stranu, ktorú treba znížiť, a znížiť by sa mal aj príspevok členských štátov,“ dodala.
Európska komisia predstavila plán pre rozšírenie EÚ. Novým členom by pri porušovaní pravidiel mohli vziať hlasovacie práva
Priatelia kohézie bojujú za vyššie financovanie
Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika EÚ a rovnako tak čistý prispievateľ do rozpočtu, však tvrdí, že Únia potrebuje dostatočné zdroje, aby dokázala reagovať na pribúdajúce výzvy.
Paríž kritizoval nové čísla s tým, že dostatočne nechráni poľnohospodárov. Hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu pre rozpočet Siegfried Muresan uviedol, že tieto sumy predstavujú krok späť. „Tento návrh je pre Parlament neprijateľný a nemôže byť základom pre náš súhlas. Rozpočet EÚ je investičným rozpočtom. Škrty, ďalšie škrty a ešte škrty navyše nie sú investičnou stratégiou,“ povedal.
Okrem toho 17 krajín južnej, strednej a východnej Európy, medzi ktorými je aj Slovensko, vytvorilo skupinu známu ako Priatelia kohézie. Presadzujú vyššie financovanie na podporu poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja.
Aj po dosiahnutí dohody medzi členskými štátmi bude ešte potrebné rokovať s Európskym parlamentom. Ani tieto rokovania však nebudú jednoduché. Muresan varoval, že parlament návrh zablokuje, ak budú členské krajiny naďalej ignorovať jeho výhrady.
„Domnievame sa, že diskusia sa príliš sústreďuje na škrty,“ povedal tento týždeň.
Návrh bude predmetom rokovaní už na budúcotýždňovom samite lídrov EÚ v Bruseli.
Fico z Bruselu: Dialóg s Ruskom je nevyhnutný, v rozpočte EÚ budeme presadzovať záujmy kohézie
Merz kritizuje Costov návrh rozpočtu
Merz trvá na tom, že všetky členské krajiny Európskej únie by sa mali podieľať na financovaní dlhodobej podpory Ukrajiny. Nemecký kancelár zároveň kritizuje veľkosť pripravovaného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034. Hoci ocenil kompromisný návrh predsedu Európskej rady Antónia Costu, podľa Merza je jeho objem stále príliš vysoký. „Súčasný návrh je prvým krokom,“ uviedol kancelár a zdôraznil, že EÚ potrebuje rozpočet zodpovedajúci novým prioritám.
Merz ocenil nový návrhu, ktorý oproti pôvodnému plánu Európskej komisie počíta so škrtmi vo výške 204 miliárd eur. Ani po úpravách však podľa nemeckého kancelára nie je rozpočet realistický. „Prakticky všetky členské krajiny stoja pred výzvou, ako konsolidovať svoje rozpočty. Rozpočet EÚ, ktorý zároveň rastie o viac ako 40 percent, sa do tejto doby nehodí,“ vyhlásil.
Podľa Merza sa musia medzi hlavné priority zaradiť najmä konkurencieschopnosť a obranyschopnosť a zároveň treba spravodlivejšie rozdeliť finančnú záťaž medzi členské štáty. „Zodpovednosť za bezpečnosť v Európe patrí Európanom spoločne a je solidárnou úlohou, ktorú máme my všetci,“ povedal.