Experti v ta3: Sme naozaj hlúpy štát, zdaňovaním vyháňame zo Slovenska. Ekonomika už narazila na hranicu
Slovenská ekonomika spomaľuje a podľa zástupcov zamestnávateľov aj daňových poradcov sa na tom podpisuje spôsob, akým štát zdaňuje prácu a podnikanie.
Členka Slovenskej komory daňových poradcov Miriam Galandová v ta3 upozornila, že problémom nie je iba samotná výška daní, ale najmä ich nastavenie. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko bol ešte kritickejší a tvrdí, že firmy strácajú dôveru v slovenské prostredie, obmedzujú investície a časť z nich sa pozerá po zahraničí.
Ekonomika podľa nich narazila na hranicu
Galandová uviedla, že slabší hospodársky rast ju neprekvapuje. Už pri prijímaní konsolidačných opatrení bolo podľa nej možné očakávať, že budú mať vplyv aj na ekonomickú aktivitu.
„Už sme sa dostali na hranicu, čo ekonomika unesie v tom zdanení. Mali by sa hľadať skôr riešenia na výdavkovej strane štátu,“ povedala Galandová.
Za hlavný problém nepovažuje iba výšku daní, ale najmä ich nastavenie. Slovensko podľa nej príliš zaťažuje prácu a aktivity, ktoré vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu.
„Čo je problém, je daňový mix - kde my vlastne to ťažisko tej dane máme. A to je práve nastavené tak, že je to nastavené demotivačne,“ uviedla.
Firmy obmedzujú investície
Špirko spomaľovanie ekonomiky spojil s predchádzajúcimi upozorneniami zamestnávateľov na dôsledky konsolidácie. Tvrdí, že Slovensko sa stáva menej atraktívnym nielen pre zahraničných, ale aj domácich investorov.
„Toto je dôsledok. Čo teraz vidíme, to je dôsledok. Jednoducho ekonomika sa dostala do fázy, kde absolútne nerastie, pretože firmy obmedzujú investície,“ povedal Špirko.
Dôvodom podľa neho nie sú iba vyššie dane a odvody.
„Prestali slovenskej ekonomike dôverovať. Mnoho aj slovenských investorov sa pozerá po investíciách svojich v okolitých krajinách, niektorí dokonca aj mimo Európu,“ tvrdí.
Špirko upozornil najmä na firmy s vysokou pridanou hodnotou, ktoré potrebujú kvalifikovaných a dobre platených pracovníkov. Vyššie zdanenie takýchto zamestnancov podľa neho môže podporovať ich odchod zo Slovenska spolu s časťou podnikateľských aktivít.
Rozdiel medzi zamestnancom a firmou
Galandová poukázala aj na výrazné rozdiely medzi zdanením zamestnancov a inými formami práce. Ak zamestnávateľa stojí pracovník tisíc eur, zamestnancovi podľa nej reálne zostane približne 550 eur.
S rastúcim príjmom sa pritom daňové zaťaženie zvyšuje. „To sú práve tí najsofistikovanejší, ktorých by sme si mali udržať. Tak ich týmto zdaňujeme oveľa viac,“ povedala Galandová.
Pri podnikaní prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť podľa nej zaťaženie za určitých podmienok výrazne nižšie. Takýto rozdiel následne motivuje ľudí odchádzať zo zamestnaneckého pomeru a hľadať výhodnejšie formy príjmu.
Špirko upozornil, že Slovensko tým môže prichádzať práve o kvalifikovaných pracovníkov. „My sme naozaj tak hlúpy štát, že tých, ktorí viac zarábajú, ktorí sú aktívnejší, ktorí sú špecialisti, tak takýmto zdaňovaním vyháňame zo Slovenska,“ skonštatoval.
Navrhujú nižšie zdanenie práce
Slovenská komora daňových poradcov, Republiková únia zamestnávateľov a ďalší odborníci preto pripravili návrhy na zmenu daňového systému.
Jedným z nich je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Opatrenie by podľa Galandovej pomohlo najmä ľuďom s nižšími príjmami. „Naozaj to bude znamenať podstatné efektívne zníženie daňového zaťaženia, hlavne pre tých, ktorí zarábajú menej,“ povedala.
Špirko podporuje model, pri ktorom by človek s minimálnou mzdou neplatil daň z príjmu. Nezdaniteľná časť by sa podľa neho mala automaticky odvíjať od rastu minimálnej mzdy.
„Toto opatrenie naozaj veľmi kvitujem,“ povedal. Podľa neho by štát mal výpadok príjmov kompenzovať úsporami vo vlastných výdavkoch.
Jedna sadzba namiesto troch
Galandová presadzuje aj zjednotenie firemných sadzieb dane. V súčasnosti podľa nej platia tri sadzby - 10, 21 a 24 percent - podľa obratu spoločnosti. Takéto nastavenie podľa nej vytvára motiváciu deliť podnikanie medzi viacero spoločností, aby sa firma dostala do výhodnejšieho daňového pásma.
„Mne absolútne nedáva žiaden zmysel, aby sme mali viac sadzieb dane,“ povedala.
Rozdiel medzi najnižšou a najvyššou sadzbou podľa nej zároveň zvyšuje administratívnu záťaž pre firmy aj finančnú správu.
Zjednotenie sadzieb podporuje aj Špirko. Zmenu by presadzoval pri právnických aj fyzických osobách, aby systém menej motivoval kvalifikovaných ľudí k odchodu do zahraničia.
Šetriť musí aj štát
Daňové úľavy však podľa Galandovej nemožno zaviesť bez úspor na výdavkovej strane verejných financií. „Tieto opatrenia idú ruka v ruke aj s hľadaním tých zdrojov, z ktorých sa zaplatia. A to je to znižovanie výdavkov na strane štátu,“ povedala. Šancu, že by navrhované zmeny prijala ešte súčasná vláda, považuje za minimálnu.
Špirko je ešte skeptickejší a návrhy vníma skôr ako odporúčanie pre budúce vlády. „Súčasná vláda už na akúkoľvek rozumnú hospodársku a fiškálnu politiku rezignovala. Po prvé, nevie šetriť. A po druhé, aj odmieta pragmatické návrhy,“ povedal.
Ak sa podľa neho smerovanie nezmení, Slovensko môže čakať dlhšie obdobie stagnácie. „Slovensko riešenia potrebuje, lebo pokiaľ ich nenájdeme veľmi rýchlo, tak nás čaká dlhodobá agónia a grécka cesta,“ uzavrel Špirko.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"