Meta prepisuje rekordy v Európe. Investori jej ponúkli 53 miliárd eur, v hre je umelá inteligencia
Americká technologická spoločnosť Meta Platforms prvýkrát ponúka dlhopisy denominované v eurách. Objednávky od investorov dosiahli 53 miliárd eur, čím firma stanovila nový rekord medzi podnikovými emisiami dlhopisov v Európe.
V stredu (4. 11.) o tom informovala agentúra Bloomberg. Firma uviedla, že chce z predaja dlhopisov získať až deväť miliárd eur.
Podnik investorom ponúka pomerne vysoké výnosy v čase, keď technologickí giganti súperia o financovanie investícií do umelej inteligencie (AI) v ráde biliónov dolárov.
Meta je materskou spoločnosťou sociálnej siete Facebook a na európskych investorov sa obracia po tom, ako na dolárovom dlhopisovom trhu v utorok získala 15 miliárd USD. Jej eurová emisia prichádza po jednom z najrušnejších období na trhu s dlhopismi veľkých technologických spoločností. Meta, Alphabet, Oracle a Microsoft od konca minulého týždňa spoločne vydali dlhopisy za takmer 57 miliárd dolárov.
Obavy z rýchleho nárastu zadlženia najväčších technologických spoločností a širšie pochybnosti o tom, či sa investícia do umelej inteligencie vyplatí, tlačia náklady na ich financovanie nahor.
„Vzhľadom na úverový rating sú ponúkané podmienky veľmi atraktívne, takže je ťažké sa do emisie nezapojiť. Zároveň však zostávame obozretní vzhľadom na potreby financovania v budúcom roku,“ uviedol portfólio manažér globálnych dlhopisových investícií v spoločnosti Allspring Global Investments Alex Temple.
Podľa zdroja oboznámeného so situáciou ponúka Meta eurové dlhopisy v šiestich tranžiach so splatnosťou zhruba od štyroch do 38 rokov. Konečné emisné rozpätie je pri všetkých tranžiach Mety vyššie ako pri emisiách ostatných najväčších technologických spoločností, ktoré tiež vydali dlhopisy denominované v eurách, píše Bloomberg.
Vplyv môže mať aj víťazstvo demokratov v Kongrese
Meta plánuje oceniť tranžu so splatnosťou 6,26 roka na úrovni 140 bázických bodov nad strednou sadzbou úrokových swapov. Spoločnosť Alphabet, ktorá je materským podnikom Googlu, pritom v utorok ocenila šesťročný dlhopis s rozpätím 90 bázických bodov. Rozdiel je ešte výraznejší pri dlhopisoch s dlhšou dobou splatnosti. Osemnásťročná tranža Mety ponúka rizikovú prirážku 268 bázických bodov, zatiaľ čo pri devätnásťročnom dlhopise Alphabetu vydaného tento týždeň prirážka predstavovala 185 bázických bodov.
Tieto výnosy podľa prepočtov agentúry Bloomberg zodpovedajú skôr výnosom dlhopisov s ratingom o niekoľko stupňov nižším, ako je rating spoločnosti Meta na úrovni AA. Nejde pritom o špecifikum Mety – obchodníci s dlhopismi vnímajú najväčšie technologické spoločnosti prevádzkujúce cloudovú infraštruktúru ako skupinu podobne ako dlžníkov s nižším úverovým hodnotením.
Existujúce eurové dlhopisy spoločností Alphabet a Amazon sa na sekundárnom trhu obchodujú s výrazne vyššími výnosmi, ako by zodpovedalo ich ratingu AA, vyplýva z údajov zozbieraných agentúrou Bloomberg. Pri niektorých dlhopisoch s dlhšou splatnosťou sú ziskové rozpätia dokonca vyššie ako pri emisiách s nižším ratingom v kategórii A. To odráža obavy investorov z budúcich potrieb týchto spoločností pri ďalšom financovaní.
Nižšie úrokové sadzby, za ktoré Meta a jej konkurenti získali financovanie na začiatku tohto roka, im však poskytujú väčší priestor absorbovať terajšie vyššie náklady.
„Keď sa pozriete na ich priemerné náklady na financovanie a započítate všetky staršie dlhopisy s nízkymi kupónmi, môžu si dovoliť ponúknuť investorom vyšší výnos, aby emisiu úspešne umiestnili,“ uviedol portfólio manažér dlhopisových investícií v spoločnosti Mirabaud Asset Management Al Cattermole.
Ide o prvú emisiu dlhopisov spoločnosti Meta mimo jej domáceho trhu. Investori v utorok podali ponuky na nákup dolárových dlhopisov v objeme až 58 miliárd dolárov. Eurovú emisiu zabezpečujú banky Citigroup a Morgan Stanley.
Technologické spoločnosti, ktoré si na americkom trhu s dlhopismi investičného stupňa dali trojmesačnú prestávku, sa naň teraz vracajú. Deje sa tak v čase, keď investori začínajú byť obozretnejší voči ich výdavkom na dátové centrá, čipy a ďalšiu infraštruktúru potrebnú na prevádzku systémov umelej inteligencie. Spoločnosť Microsoft minulý týždeň toto obdobie nečinnosti prelomila emisia dlhopisov v objeme 25 miliárd dolárov. Nasledovala ju spoločnosť Oracle s emisiami za desať miliárd dolárov.
Vlna nových emisií prichádza v čase, keď investície do budovania infraštruktúry pre umelú inteligenciu čelia čoraz väčšej kritike zo strany investorov aj politikov. Objavujú sa tiež otázky, či budú demokrati voči veľkým technologickým firmám rovnako ústretoví aj po utorkových voľbách v polovici prezidentského obdobia. V nich totiž získali kontrolu nad Kongresom.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"