„Treba konať skôr, ako nám vysoká inflácia začne pripadať normálna.“ Kažimír spochybňuje, či ECB urobila dosť
Inflácia v eurozóne opäť naberá na sile a podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra ECB nemá veľa dôvodov na ďalšie vyčkávanie. Upozorňuje, že príliš neskorá reakcia by mohla skomplikovať návrat inflácie k cieľovej úrovni.
Inflácia opäť naberá na sile, čo podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra vytvára tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby zvážila ďalšie kroky. Kažimír vo svojom tradičnom pondelkovom komentári po rokovaní Rady guvernérov ECB upozornil najmä na pretrvávajúci rast cien energií.
„Nevidím žiadne náznaky toho, že by bol energetický šok na ústupe,“ uviedol. Energie sú podľa neho takmer o pätinu drahšie ako pred rokom. Vyššie náklady majú firmy a slabší výmenný kurz eura voči doláru zároveň predražuje dovoz. K tomu sa podľa Kažimíra pridáva aj mierny rast cien potravín.
Inflácia môže tlačiť na ekonomiku
Kažimír upozorňuje, že čím dlhšie bude súčasná situácia trvať, tým väčšie bude riziko prenosu vyšších nákladov do celej ekonomiky. Zároveň však poukazuje na rozdiel oproti inflačnej vlne z rokov 2021 a 2022.
Dopyt aj trh práce sú podľa neho pokojnejšie, mzdy nerastú tempom, ktoré by dobiehalo ceny, a širšie cenové tlaky zostávajú pod kontrolou. „To je upokojujúce, no hovoriť o víťazstve by bolo unáhlené,“ uviedol.
Začiatkom roka pomohli nižšie ceny energií dostať infláciu späť k cieľu. Jadrová inflácia sa však podľa guvernéra nikdy neusadila na úrovni, ktorú chce ECB dosiahnuť. Mierny bol aj rast cien potravín, ktorý podľa Kažimíra ovplyvňuje vnímanie inflácie domácnosťami.
Rast cien sa pritom podľa neho nemusí prejaviť všade naraz. Inflačné tlaky sa môžu v ekonomike hromadiť postupne a očakávania ľudí sa môžu zhoršiť ešte predtým, ako sa plošné zdražovanie prejaví v oficiálnych štatistikách.
„Ak by sme s našimi opatreniami čakali až na moment, keď budeme mať stopercentnú istotu, mohli by sme zareagovať neskoro,“ upozornil.
Ďalšie zvýšenie sadzieb?
Podľa Kažimíra je situácia komplikovaná aj tým, že riziká pre infláciu a hospodársky rast sa vyvíjajú opačným smerom. „Inflačné riziká smerujú nahor, riziká pre rast nadol,“ konštatuje.
Ekonomika eurozóny podľa neho napriek dvom zvýšeniam úrokových sadzieb v tomto roku rastie. Fiškálna politika zároveň tlmí niektoré bezprostredné inflačné riziká a podporuje dopyt. Jej možnosti však nie sú neobmedzené. Kažimír v tejto súvislosti upozornil aj na rastúce náklady na financovanie vládneho dlhu.
ECB minulý týždeň ponechala úrokové sadzby nezmenené. Kažimír toto rozhodnutie označil za správne. Zároveň však zdôraznil, že pauza neznamená, že centrálna banka je blízko svojho cieľa.
„Čoraz viac pochybujem o tom, či áno,“ uviedol v súvislosti s otázkou, či už ECB urobila dosť na to, aby sa inflačné tlaky dostatočne rýchlo zmiernili.
V decembri bude mať ECB k dispozícii nové prognózy a ďalšie údaje. Práve vtedy sa podľa Kažimíra bude rozhodovať o ďalšom postupe. „Nazdávam sa, že otázka nestojí tak, či budú zo strany ECB potrebné ďalšie zvýšenia úrokových sadzieb, ale koľko ich ešte bude treba,“ uviedol.
Kažimír zároveň tvrdí, že finančné trhy možno stále podceňujú rozsah krokov potrebných na návrat inflácie k cieľovej úrovni. Podľa neho preto nejde iba o rozhodnutie v decembri, ale o celý ďalší postup ECB.
„Mali by sme konať skôr, ako nám vysoká inflácia začne pripadať normálna,“ upozornil. Podľa guvernéra má trpezlivosť v menovej politike svoje miesto, no prílišné váhanie môže mať svoju cenu.
Vlani dosiahla inflácia štyri percentá. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"