Úradníci si majú polepšiť, no otázkou zostáva, kto to zaplatí. Odborári a zamestnávatelia sa sporia

Spor pre vyššie platy úradníkov. Zamestnávatelia sa boja, že ich zaplatia vyššími daňami. Odborári kontrujú, že mnohí štátni zamestnanci zarábajú málo. V priemere sú však ich platy vyššie než v súkromných firmách.

Predstavitelia rezortov avizujú radikálne znižovanie mzdových nákladov, ktoré zasiahne nielen samotné ministerstvá, ale aj ich podriadené organizácie. „Prepúšťame. Ja 10 % do konca roka prepúšťam, nielen na samotnom ministerstve, ale samozrejme na všetkých podriadených organizáciách,“ vyhlásil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD).

Pribudlo 12-tisíc nových zamestnancov

Podobný postup potvrdzuje aj rezort vnútra, kde si zníženie rozpočtových zdrojov vyžiada redukciu pracovných miest. „Čo je záväzné, je 10-percentné krátenie mzdových výdavkov, čiže tomu bude prispôsobené aj prirodzene prepúšťanie tých štátnych úradníkov,“ doplnil minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Napriek sľubom o šetrení pribudlo v štátnej správe za posledné tri roky 12-tisíc zamestnancov. Podľa odhadov odborníkov rástli ich platy rýchlejšie ako v súkromných firmách a v priemere zarobia o 350 eur mesačne viac.

V júli si pritom úradníci či policajti prilepšia o ďalších 8,5 %, čo štátnu pokladnicu vyjde na 330 miliónov eur. „Máme lepšie verejné služby? Majú podnikatelia lepšiu infraštruktúru, ja si myslím, že nie,“ kritizuje efektívnosť výdavkov generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.

Zástupcovia zamestnávateľov zároveň neskrývajú obavy z toho, z akých zdrojov štát tieto výdavky pokryje. „Obávame sa, že v budúcich rokoch nám štát zdvihne dane,“ dodal Hošták.

Čítajte viac

Okamura odhalil plán financovania ČT a ČRo. Koalícia chce namiesto poplatkov použiť rozpočtové rezervy

Odborári bránia poddimenzované platy

Odborári naopak prízvukujú, že celkový priemer skresľuje realitu a tisíce radových zamestnancov na najnižších pozíciách nedosahujú na papieri ani úroveň minimálnej mzdy.

„Štát im musí doplácať zo zdrojov, ktoré mohli byť využité na iné účely, napríklad osobné ohodnotenie, príplatky,“ vysvetľuje prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová.

Vláda preto pripravuje platový automat, ktorý má garantovať pravidelnú valorizáciu pre úradníkov či učiteľov. Odbory tento krok podporujú, keďže má odstrániť doterajšie diskriminácie.

„Jedna skupina ide podľa automatu, druhá je závislá od, nie je to spravodlivé,“ podotkla Uhlerová.

Práve chystaný mzdový automat však vyvoláva hnev u zástupcov miest a obcí, pre ktorých by plošné zvyšovanie znamenalo neúnosnú záťaž pre lokálne rozpočty.

„Potom musí byť automat na zvyšovanie dane z nehnuteľnosti,“ reagoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

Redakcia ta3 požiadala o reakciu k financovaniu vyšších mzdových nákladov aj Ministerstvo financií SR, to však do uzávierky neodpovedalo.