Fico s Putinom chcú na Slovensku postaviť pamätník maršala Koneva. Praha sa ho ako symbolu sovietskej minulosti zbavila

Hoci v Česku sa otázka maršala Koneva uzavrela odstránením jeho sochy z verejného priestoru, na Slovensku sa jeho meno opäť dostáva do popredia. Premiér Robert Fico otvorene hovorí o výstavbe nového pomníka, ktorú v Moskve s vďačnosťou privítal aj ruský prezident Vladimir Putin.

socha koneva.jpg
Foto: Profimedia
Socha maršala Koneva v depozitári v Měšiciach pri Prahe

„Viem aj o vašom návrhu postaviť na Slovensku pamätník maršalovi Konevovi. Je to veľmi ušľachtilý počin a sme vám za to vďační. Ak by ste od nás čokoľvek potrebovali, sme pripravení urobiť čokoľvek,“ povedal ruský prezident. Fico následne plány potvrdil.

„Vážený pán prezident, potvrdzujem, že slovenská vláda má záujem spolupracovať s vami pri zachovaní všetkých pamätníkov a cintorínov, ktoré súvisia s druhou svetovou vojnou a oslobodením. Myšlienka postaviť pomník maršalovi Konevovi súvisí s Karpatsko-duklianskou operáciou, ktorú sme si veľmi vážne pripomenuli 6. októbra 2024,“ odpovedal mu Fico.

Nič nové

Myšlienka postaviť Konevov pomník nie je na Slovensku nová. Slovensko-ruská spoločnosť na čele s bývalým predsedom vlády Jánom Čarnogurským sa obrátila ešte v roku 2018 na banskobystrického župana Jána Luntera a primátora Jána Noska s návrhom, aby iniciovali postavenie takéhoto pomníka v Banskej Bystrici.

Čarnogurský argumentoval obrovskými zásluhami maršala Koneva pre Banskú Bystricu aj celkovo pre Slovensko. Župan s primátorom si dali vypracovať odborné posudky od Ústavu pamäti národa a Vojenského historického ústavu.

Kým Ústav pamäti národa považoval výstavbu pamätníka za nežiaducu, Vojenský historický ústav uviedol, že Konev si zasluhuje ocenenie, keďže historické fakty viažuce sa k vzniku a priebehu Karpatsko-duklianskej operácie potvrdzujú jeho osobné zásluhy na jej príprave a uskutočnení.

Samotné rozhodovanie o postavení pomníka už bolo na pleciach župy a mesta. Obe sa nakoniec rozhodli, že ho stavať nebudú.

Ivan Štepanovič Konev je rozporuplná postava dejín. Ústav pamäti národa upozorňuje na to, že na jeseň 1956 brutálne potlačil protikomunistické povstanie v Maďarsku. „Počas tzv. druhej berlínskej krízy (1961 – 1962) bol hlavným veliteľom sovietskych vojsk v Nemecku, pričom dohliadal na stavbu Berlínskeho múru,“ píše sa v posudku. Ústav poukázal aj na ďalšie sporné časti Konevovej kariéry.

Už v rokoch 1918 až 1921 sa ako vojenský komisár počas občianskej vojny aktívne podieľal na nastolení totalitného režimu v Rusku. Neskôr udával kolegov z armády, nezakročil proti odvláčaniu obyvateľov ruskej národnosti z Prahy a v máji roku 1968, teda pred inváziou do Československa, prišiel Konev s delegáciou do Prahy skontrolovať stav československých ozbrojených síl.

Pozrite si, ako na Ficovu cestu do Moskvy reagovali politici koalície aj opozície:

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"