Sonda Luna-25 stroskotala pri pristávaní. Rusi sa ju pokúsili vyslať na Mesiac
Ruský lunárny modul Luna-25 stroskotal po tom, čo sa vymkol kontrole a dostal na neprepočítanú obežnú dráhu, oznámila v nedeľu podľa agentúry RIA Novosti ruská vesmírna agentúra Roskosmos.
Správa prišla deň po tom, čo Roskosmos ohlásil neštandardnú situáciu pri manévroch pred pristátím, ktorá nastala v sobotu o 14:10 moskovského času. Operátori s modulom stratili spojenie o 47 minút neskôr.
Sonda Luna-25 mala na Mesiaci pristáť v pondelok, jej úlohou bolo analyzovať pôdu a pátrať po vode v oblasti okolo mesačného južného pólu. Na projekte sa mala podieľať aj Európska kozmická agentúra (ESA), ktorá však po ruskom vpáde na Ukrajinu vlani vo februári s Moskvou prerušila spoluprácu. Rusko následne vyhlásilo, že jeho lunárne programy budú pokračovať a že európske vybavenie a technológie nahradia svojimi.
Let prebiehal sprvu ľahko
Luna-25 z kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe odštartovala v piatok 11. augusta skoro ráno pomocou rakety Sojuz 2.1b. O dva dni neskôr sa na palube modulu prvýkrát zapli vedecké zariadenia a Roskosmos až do sobotňajšieho popoludnia hlásil hladký priebeh letu. Zatiaľ nie je jasné, čo zapríčinilo, že ruskí operátori nad Lunou-25 stratili kontrolu.
Na pristátie na prirodzenom satelite Zeme medzitým mieri aj indická sonda Čandrájan-3 s bezposádkovým pristávacím modulom Vikrám. Čandrájan-3 je na obežnej dráhe Mesiaca už od začiatku augusta.
Ľudská technológia na mesiaci
Dopraviť technológiu na Mesiac sa zatiaľ podarilo len Spojeným štátom, Rusku a Číne v rámci oficiálnych vládnych programov. Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa stala v septembri 1959 sovietska sonda Luna 2, ktorá na Mesiac dopadla.
Za prvé zariadenie vyrobené človekom, ktoré na Mesiaci pristálo, je považovaná sonda Luna 9 z roku 1966. O tri roky neskôr sa potom Američan Neil Armstrong ako prvý človek prechádzal po mimozemskom telese. Do decembra 1972 nasledovalo Armstronga 11 ďalších Američanov.
Po takmer štyridsaťročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála pred desiatimi rokmi čínska sonda Čchang-e 3 nasledovaná sondami číslo 4 a 5 v rokoch 2019 a 2020.
Luna-25 nadväzovala na sovietsky projekt Luna-24, ktorý v roku 1976 na Mesiaci úspešne pristál, odobral vzorky a vrátil sa späť na Zem.