Chorvátsko vstúpi 1. januára do schengenského priestoru a eurozóny
Chorvátsko 1. januára 2023 vstúpi do schengenského priestoru, vďaka čomu sa cesty Slovákov do obľúbenej prázdninovej destinácie zaobídu bez hraničných kontrol. Súčasne Chorvátsko zavádza euro, ktoré nahradí doteraz používané kuny. Veľké očakávania má zo vstupu do Schengenu a prijatia jednotnej európskej meny cestovný ruch, na ktorom ekonomika štvormiliónovej krajiny z veľkej časti stojí.
Chorvátske štatistiky za prvých 11 mesiacov roku 2022 evidujú príchod zhruba 16 miliónov zahraničných turistov, z toho 892.000 z Česka. Veľká väčšina návštevníkov pritom pochádza z krajín schengenského priestoru a pri ceste do krajiny na Jadrane - typicky autom alebo autobusom - im teda odpadne často mnohohodinové čakanie na hraničných priechodoch so Slovinskom a Maďarskom. Letiskové kontroly dokladov pri cestovaní medzi krajinami Schengenu a Chorvátskom skončia až k 26. marcu.
Schengenský priestor sa naposledy rozšíril v roku 2011 o Lichtenštajnsko, Chorvátsko bude jeho 27. členskou krajinou. Záhreb tým zároveň preberá zodpovednosť za približne 1350 kilometrov dlhú novú vonkajšiu hranicu schengenského priestoru s Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Čiernou Horou.
Výmenný kurz pre zavedenie eura je pevne stanovený: jedno euro je 7,5345 kuny. Vláda pri zavedení jednotnej európskej meny stanovila prechodné obdobie do 14. januára 2023, počas ktorého bude stále možné platiť kunami. Až do konca roku 2023 bude možné kuny vymeniť zadarmo v chorvátskych bankách.
Eurozóna sa rozšíri prvýkrát od roku 2015, kedy spoločnú menu zaviedla Litva. Chorvátsko bude jej dvadsiatym členom. Podľa únijných zmlúv sú všetky členské štáty EÚ s výnimkou Dánska povinné sa pripojiť k spoločnej mene. Niektoré štáty vrátane Česka o to však neusilujú. Chorvátsko vstúpilo do EÚ v roku 2013 a pre vstup do Schengenu aj zavedenie spoločnej európskej meny muselo splniť množstvo podmienok. Podľa premiéra Andreja Plenkoviča tým krajina splnila svoje dva strategické ciele.
Žiadne veľké oslavy sa v Chorvátsku neplánujú, vstup sa bude oslavovať skôr symbolicky za prítomnosti predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Tá podľa chorvátskych médií prejde 1. januára cez hraničný priechod Obrežje/Bregana zo Slovinska do Chorvátska, kde ju uvíta Plenković. V Záhrebe si potom obaja politici dajú spoločnú kávu, ktorú zaplatia symbolicky eurom.
Medzi Chorvátmi panuje napäté očakávanie, či zavedenie eura povedie k zdražovaniu. Podľa prieskumov sa prikláňa k názoru, že obchodníci budú pri konverzii z kún na euro "zaokrúhľovať", kde to len pôjde. Popularita eura je preto obmedzená. Podľa aprílového prieskumu bolo 55 percent občanov pre jeho zavedenie a 42 percent bolo proti.
Čo zrušením zmenárenských poplatkov získajú turisti, o to prídu chorvátske banky. Odborníci podľa agentúry DPA odhadujú, že zisky bankového sektora klesnú o približne 20 percent. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska však podľa ekonómov výhody prevážia nad nevýhodami. Účasť v eurozóne podľa nich povedie k väčšej odolnosti krajiny voči vonkajším ekonomickým šokom ak lepšiemu prístupu na finančné trhy. Zníži sa aj menové riziko pre veriteľov a Chorvátsko bude môcť získavať úvery s nižšími úrokmi.