ANKETA: Jednotkári, ktorým sa ušli aj poznámky. Akými žiakmi boli Tabák, Kollár, Čekovský, Marcinková či Raši?
Koaličná kríza vyvrcholila po turbulentných prázdninách presne na úvod nového školského roka. Do lavíc sa po letnej prestávke čoskoro vrátia aj poslanci národnej rady. Kto dostal dvojku zo správania, kto školou preplával, kto vyrušoval, a kto sa v škole nerád učil? Na to, ako si spomínajú na študentské časy odpovedala v ankete pätica poslancov - Richard Raši, Romana Tabák, Kristián Čekovský, Vladimíra Marcinková a Miroslav Kollár.
Richard Raši (Hlas-SD)
Na ktoré obdobie máte najkrajšie spomienky - na základnú, strednú alebo vysokú školu?
Najkrajšie spomienky mám na strednú školu, pretože to bolo ľahké a partia bola výborná. Strednou školou som preplával bez stresov. Na vysokú školu som chodil na medicínu, tam to už bolo o hodinách presedených nad skriptami. Stredná škola bola ako plavba rýchločlnom.
Ktoré predmety boli vaše najobľúbenejšie?
Aj na základnej, aj na strednej škole som mal rád matematiku, biológiu, menej ma zaujímali jazyky.
Akým žiakom ste boli? Uprednostňovali ste skôr poctivú prípravu alebo sa vám, naopak, stačilo do učebníc pozrieť tesne pred vyučovaním?
Patril som k žiakom, ktorí sa pripravovali na hodinu. Učilo sa mi ľahko, ale pripravoval som sa poctivo. Mal som jednotky na všetkých školách.
Dostali ste niekedy poznámku za vyrušovanie na hodine alebo iný prešľap? Ak áno, za aký?
Bol som štandardný študent, dostával som aj poznámky. Sem-tam aj za vyrušovanie. Napriek tomu, že som bol výborný žiak, tak som bol, čo sa týka poznámok, priemer.
Pamätáte si ešte na váš úplne prvý deň v škole?
Úplne prvý deň v prvej triede si nepamätám. Dobre si však pamätám na svoju triednu učiteľku, ktorá ma učila počas prvých štyroch rokoch na základnej škole. Mám na ňu výborné spomienky.
Romana Tabák (Sme rodina)
Na ktoré obdobie máte najkrajšie spomienky - na základnú, strednú alebo vysokú školu? S akými udalosťami sa vám spájajú?
Najviac ma zaujímala vysoká škola. Spájajú sa mi s ňou skoré ranné tréningy, potom vyučovanie a o deviatej večer zase tréningy, ktoré sa končili o jedenástej. Ak sme náhodou vyhrali zápas, išli sme sa ešte von zabaviť. Mala som výborný vzťah s učiteľmi, napríklad s profesorom, ktorý ma učil umenie. Bol z Turecka. Boli to nádherné, no ťažké časy.
Ktoré predmety boli vaše najobľúbenejšie?
Nerada som sa učila. Radšej som mala, keď som musela aktívne pracovať a mohla som si to vyskúšať v praxi. Na predmete Médiá nás napríklad vyslali do múzea alebo, keď sme mali Business Management, vo firme nám ukazovali v praxi to, čo nás učili v škole. Viac som porozumela tomu, ako to funguje. Nie sa učiť strojene tri strany a potom písomka.
Akým žiakom ste boli? Uprednostňovali ste skôr poctivú prípravu alebo sa vám, naopak, stačilo do učebníc pozrieť tesne pred vyučovaním?
Nebola som poctivá žiačka, skôr výmyselník a aktívna. Učila som sa, kedy sa mi chcelo. Mala som buď jednotky, alebo potom zlé známky.
Dostali ste niekedy poznámku za vyrušovanie na hodine alebo iný prešľap? Ak áno, za aký?
Mala som aj dvojku zo správania, lebo som bola zlá a vymýšľala som, no na druhej strane som dostala aj vyznamenie, mala som aj výstavu v New Yorku. Čiže buď to bolo veľmi dobré, alebo veľmi zlé.
Pamätáte si ešte na váš úplne prvý deň v škole?
Dali ma do 1. C, tam nešli úplne najmúdrejší. Tak som tomu aspoň porozumela. Najšikovnejší šli do 1. A. My sme mali triedu v podkroví. Prvý ročník sa mi ešte spája s krásnymi bombičkovými perami, s ktorými sme sa učili písať.
Miroslav Kollár (Spolu)
Na ktoré obdobie máte najkrajšie spomienky - na základnú, strednú alebo vysokú školu? S akými udalosťami sa vám spájajú?
Úplne prirodzene mám najkrajšie spomienky na strednú školu. Boli to tínedžerské roky. Samozrejme, robili sme veci, ktoré keby robili moje deti, tak by som s tým nebol spokojný. V tom čase som absolvoval aj prvé lásky, navyše som hrával basketbal. Boli to príjemné roky, aj keď to boli posledné roky komunizmu. Človek si asi viac pamätal tie lepšie veci. Na druhej strane som rád, že hneď po strednej škole som mohol začať chodiť na námestia a zvyšok života prežiť v slobodnej spoločnosti.
Ktoré predmety boli vaše najobľúbenejšie?
Na strednej škole bol môj najobľúbenejší predmet telocvik, kedy som už hrával profesionálne basketbal. Na základnej škole, keďže som nebol zaradený medzi športové talenty, skôr matematika. Úplne peklo bola hudobná výchova.
Akým žiakom ste boli? Uprednostňovali ste skôr poctivú prípravu alebo sa vám, naopak, stačilo do učebníc pozrieť tesne pred vyučovaním?
Skôr som bol typom žiaka, ktorému sa stačilo pozrieť do učebníc pred vyučovaním. Bol som jednotkár, čo mi veľmi nezlepšilo obľúbenosť spolužiakov, ale keď som im dal občas niečo odpísať, tak sa to zlepšilo.
Dostali ste niekedy poznámku za vyrušovanie na hodine alebo iný prešľap? Ak áno, za aký?
Nebol som úplný blázon, no nejakú poznámku som domov doniesol. Nespomínam si, či to bolo za vyrušovanie na hodine, skôr sme išli niekam, kam sme nemali. Doniesol som zopár poznámok, aj rodičia boli zopárkrát v škole. To asi k tomu patrí.
Pamätáte si ešte na váš úplne prvý deň v škole?
Prvý deň na základnej škole si pamätám, pretože ma posadili vedľa chlapca, ktorý celý deň preplakal. Najhoršiu spomienku mám na prvý deň na gymnáziu, pretože ma mama oblieka do hnusného hnedého obleku, ktorý kúpila kvôli tejto príležitosti. Na celom gymnáziu som bol jediný v obleku, všetci boli oblečení normálne. Všetci si ma zapamätali.
Kristián Čekovský (OĽANO)
Na ktoré obdobie máte najkrajšie spomienky - na základnú, strednú alebo vysokú školu?
Každé z týchto období malo skvelé momenty. Vždy som mal okolo seba spolužiakov, s ktorými som rád trávil čas v škole aj mimo nej. Napriek tomu, ak by som si mal vybrať, tak tým najlepším obdobím bola pre mňa vysoká škola. Na univerzite som sa venoval výlučne tomu, čo ma zaujímalo a študentský život som strávil v Mlynskej doline. Boli to nezabudnuteľné časy. Popri tom som začal pracovať v médiách, získavať prax, absolvoval som pobyt v zahraničí a spoznal som sa aj s mojou manželkou. Lepšie to byť nemohlo.
Ktoré predmety boli vaše najobľúbenejšie?
Tie, ktoré ma učili dobrí pedagógovia. Kým som nemal učiteľa, ktorý vedel fyziku ukázať na konkrétnych javoch, mal som zlé známky. Keď sa zmenil vyučujúci, ktorý teóriu prepojil s praxou, známky sa mi zlepšili. Všetko som rýchlejšie pochopil a navyše ma to bavilo. Podobne to bolo aj pri iných predmetoch, dokonca aj pri literatúre. Na gymnáziu som mal pedagóga, ktorý tak dokázal celú hodinu hovoriť o jednotlivých dielach svetových autorov, že sme ich všetci doslova prežili. Veľmi ľahko sa tak dali zapamätať. Myslím si, že kvalita pedagógov a ich ohodnotenie je v našom školstve kľúčová záležitosť.
Akým žiakom ste boli? Uprednostňovali ste skôr poctivú prípravu alebo sa vám, naopak, stačilo do učebníc pozrieť tesne pred vyučovaním?
Samozrejme, to druhé a keď bolo najhoršie, zachraňoval som si vysvedčenie tesne pred uzavretím známok (smiech). Vždy som sa radšej venoval mimoškolským aktivitám, ako tomu, čo sa odo mňa v škole vyžadovalo. Napríklad, na gymnáziu som bol príšerný v matematike a chémii, no zároveň sme sa so spolužiakom Martinom Zbuškom zapájali do Stredoškolskej odbornej činnosti. Navrhli sme napríklad intervalovú dopravu električiek vo Vysokých Tatrách, s čím sme uspeli aj na celoštátnej prehliadke projektov. Náš návrh sme odovzdali železničiarom a po drobných úpravách bol zavedený do praxe a funguje. Vždy som mal rád praktické veci a riešenie problémov, čo som neskôr využil v žurnalistike a dnes sa to snažím pretaviť do politiky.
Dostali ste niekedy poznámku za vyrušovanie na hodine alebo iný prešľap? Ak áno, za aký?
Prednedávnom sme vypratali chalupu. Našiel som pritom žiacke knižky zo základnej školy. Poznámka nechýba asi na žiadnej strane. Niekde sú aj dve pod sebou z jednej hodiny. Často mi chýbali domáce úlohy, lebo po vyučovaní sme s kamarátmi behali po sídlisku. Okrem toho som vždy prejavoval svoj názor, čo bolo často vnímané ako drzosť. Myslím si, že na tom sa nič nezmenilo, len dnes sa snažím svoje postoje formulovať pokojnejšie a prijateľnejšie. Niekedy sa to podarí, inokedy nie (smiech).
Pamätáte si ešte na váš úplne prvý deň v škole?
Na úplne prvý už asi nie, ale na deň, kedy som prišiel domov s prvým vysvedčením áno. Cestou zo školy mi mama urobila fotografiu, takže si tieto 90. roky môžeme spoločne pripomenúť.
Vladimíra Marcinková (SaS)
Na ktoré obdobie máte najkrajšie spomienky - na základnú, strednú alebo vysokú školu? S akými udalosťami sa vám spájajú?
Mám skvelé spomienky na každé školské obdobie. Školské prostredie som mala veľmi rada a stále verím, že sa k štúdiu ešte vrátim. Láka ma doktorát.
Ktoré predmety boli vaše najobľúbenejšie?
Mojím najobľúbenejším predmetom bol slovenský jazyk a v rámci toho písanie slohových prác. Cez prestávku pred hodinou slohu som obchádzala spolužiakov, aby som sa uistila, že nikto sa nechce prihlásiť so svojím dielom a môžem sa spokojne prihlásiť ja. Učiteľky ma totižto nechceli vyvolávať, lebo som sa hlásila na každej hodine (smiech). Spolužiaci naopak dúfali, že ma vyvolajú, aby mali pokoj.
Akým žiakom ste boli? Uprednostňovali ste skôr poctivú prípravu alebo sa vám, naopak, stačilo do učebníc pozrieť tesne pred vyučovaním?
Štúdium som milovala, učila som sa veľa a rada. Ale nadšenie z predmetu u mňa záležalo od učiteľa. Ak mal v sebe pre daný predmet nadšenie učiteľ, veľmi ľahko to na mňa dokázal preniesť.
Dostali ste niekedy poznámku za vyrušovanie na hodine alebo iný prešľap? Ak áno, za aký?
Poznámku som dostala viackrát. Najčastejšie v situácii, keď učiteľ povedal, že teraz bude hrobové ticho a ak sa niekto ozve, dostane poznámku. Ja som mala vždy nejakú doplňujúcu otázku a skončilo to poznámkou.
Pamätáte si ešte na váš úplne prvý deň v škole?
Prvý deň v škole si pamätám. Sklamalo ma, že sa skončil tak rýchlo. Ako prváčka som sa nevedela dočkať toho, keď už budem sedieť v lavici a zažijem plnohodnodný školský deň. Keď nás v prvý deň školy po hodine poslali domov, bola som z toho sklamaná. Veľmi som sa tešila na kolektív a školské prostredie.