K Jupiteru poletí vesmírna sonda, súčasťou misie je i Slovensko

Silné magnetické pole

Špecializovaný grant v oblasti budovania letového hardvéru vesmírnej sondy získal v rámci prístupového procesu PECS Slovenska k uvedenej agentúre. Objektom vývoja je takzvaný anti-koincidenčný detektor ACM, ktorý je súčasťou vedeckého časticového komplexu PEP. Jeho úlohou je zabezpečovať efektívnu detekciu plazmových častíc na pozadí silného žiarenia z radiačných pásov Jupitera.

„Táto obria planéta má totiž veľmi silné magnetické pole, ktoré do tzv. Van Allenových radiačných pásov zachytáva množstvo nabitých energetických častíc. Z nich najmä vysoko energetické elektróny sú schopné prenikať aj cez tieniaci plášť vesmírnej sondy a vyvolávať v citlivých prístrojoch falošné detekcie,“ povedal vedecký pracovník ÚEF SAV Ján Baláž a zodpovedný riešiteľ daného projektu PECS s tým, že ich detektor sa zameriava práve na odlíšenie týchto prenikavých častíc od regulárnej skúmanej plazmy.Do ESA boli podľa jeho slov dodané dva prototypy ACM, v súčasnosti v laboratóriách ÚEF realizujú fyzikálne kalibrácie a termo-vákuové kvalifikačné testy už posledného, letového modelu ACM, ktorý k Jupiteru reálne poletí.

Rozpočet vyše miliardy

Na rozdiel od predošlých misií, kde poskytli iba svoje know-how a kvalifikovanú prácu, teraz Slovensko cez integračný proces PECS prispieva aj finančne, a to najmä nákupom drahých kozmických komponentov. „Týmto sa už ozaj stávame plnohodnotnými prispievateľmi k vesmírnej misii ESA,“ povedal.

Baláž pripomenul, že Slovensko je v prístupovom procese PECS k ESA od roku 2015 a v súčasnosti sa rozhoduje o spôsobe ďalšieho pokračovania spolupráce s ESA, než sa Slovensko stane jej plnoprávnym členom. Podľa ÚEF SAV v integrácii k ESA Slovensko zaostáva, keďže väčšina krajín Európskej únie vrátane Česka, Poľska, Rakúska a Maďarska už riadnymi členmi sú.

Štart misie JUICE s rozpočtom vyše jednej miliardy eur je stanovený na 20. mája 2022 a sonda k Jupiteru doletí v roku 2029, kde sa na dva roky stane obežnicou tejto planéty, pritom súčasťou jej orbity budú aj blízke prelety okolo troch mesiacov. Podľa vedcov by sa na jednom z nich - v oceáne pod ľadovou pokrývkou, mohol nachádzať život.