Je Rybanič whistleblower? Preskúmať to má súd v Luxemburgu
Obhajca poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča Marek Para predložil na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava V. tzv. prejudiciálnu otázku. Na jej základe má Súdny dvor EÚ v Luxemburgu preskúmať, či Rybanič nie je whistleblower, a teda by nemal byť vôbec postihovaný. Reagovalo aj ministerstvo vnútra.
Precedensy európskych súdov
Otázku Súdnemu dvoru EÚ v Luxemburgu musí predložiť slovenský súd. "Predpokladom obžaloby je, že Filip Rybanič zaznamenal údaje o podozrivých transakciách a signalizoval to navonok. Vzhľadom na tento predpoklad obžaloby máme precedensy európskych súdov, napr. prípad Guja vs. Moldavsko, kde Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o tom, že jeho prepustenie zo zamestnania bolo neoprávnené," povedal poslanec NR SR Jozef Rajtár (SaS).
Podľa jeho slov EÚ veľmi prísne postihuje pranie špinavých peňazí či legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. "Pri ľuďoch, ktorí sa podieľajú na odhaľovaní takýchto skutkov, si EÚ si dáva záležať na tom, aby ich ochraňovala. Preto očakávame, že tento prípad bude úplne jednoznačný," uviedol Rajtár.
Rajtár nevypovedal
Na utorkové pojednávanie sa mali dostaviť aj súdni znalci, jeden z nich sa však ospravedlnil. Ako svedok mal vypovedať aj Rajtár, ale nestalo sa. "Lebo sudkyni sa z pošty ešte nevrátilo potvrdenie, že som prevzal predvolanie," vysvetlil poslanec. Sudkyňa zároveň odmietla námietku zaujatosti, ktorú podala obhajoba. Súd Bratislava V. totiž žaluje aj poslanca Alojza Baránika (SaS), ktorý je Rybaničovým dôverníkom. Ďalšie pojednávanie je naplánované na 1. marca.
Rybanič čelí obžalobe z trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. V prípade dokázania viny môže stráviť za mrežami tri až osem rokov. Podľa medializovaných informácií mal ako zamestnanec komerčnej banky preniknúť do účtu šéfa rezortu vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Údaje z tohto účtu sa potom objavili v niektorých médiách.
MV: Pozrel si účty aj ďalších osôb
Na posledný vývoj reagovalo aj ministerstvo vnútra. "Zákon o whistleblowingu, ktorý presadil minister vnútra počas II. vlády R. Fica, je účinný od roku 2015 a v prvom rade riešil vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. O whistleblowing by v tomto prípade išlo, keby takto získané pravdivé informácie asistent poslanca J. Rajtára posunul banke, finančnej polícii alebo prokuratúre. To sa však nestalo. Naopak na radu svojho šéfa poslanca SaS J. Rajtára pozmenené informácie posunul novinárom. A jeho cieľom bolo vyrobiť politickú kauzu. Navyše si pán Rybanič pozrel účty aj ďalších osôb. Všetky operácie v súvislosti s kúpou akcií BA Haus, sa odohrali na jednom a tom istom účte. Teda pôžička od banky na kúpu podielu ako aj zaplatenie za samotné akcie, čo pán Rybanič novinárom zamlčal. O tom, že pán Rybanič spáchal trestný čin nikto nepochybuje a so závermi vyšetrovania, ktoré iniciovala samotná banka, sa stotožnila aj prokuratúra, ktorá podala obžalobu," uvádza sa v stanovisku rezortu.