Nahrávky odhalili, či alkohol skutočne zlepšuje jazykové schopnosti
Ľudia, ktorí sa učia cudzí jazyk, občas zistia, že im primeraná dávka alkoholu pomôže doslova rozviazať jazyk a komunikovať plynulejšie. Svojim spôsobom to dáva zmysel. Výskum dokázal, že pohár piva alebo vína môže utlmiť zábrany a vďaka tomu niektorí ľudia ľahšie prekonajú nervozitu alebo váhavosť, píše spravodajský server Time.
Malá dávka alkoholu
Zistilo sa však aj to, že alkohol narúša poznávacie funkcie, negatívne ovplyvňuje pamäť a pozornosť a vedie k prehnanej sebadôvere. Rozprávajú teda ľudia skutočne cudzím jazykom po vypití alkoholu lepšie, alebo z nich hovorí len tekutá odvaha? Aby vedci z Holandska a Veľkej Británie našli odpoveď na túto otázku, uskutočnili experiment, o ktorom informoval odborný časopis Journal of Psychopharmacology. Ukázalo sa, že ľudia v rámci štúdie skutočne po nízkej dávke alkoholu hovorili plynulejšie, aj keď si to sami ani nemysleli.
Do experimentu sa zapojilo 50 rodených Nemcov, ktorí študujú na Maastrichtskej univerzite v Holandsku neďaleko nemeckých hraníc. Všetci účastníci štúdie uviedli, že príležitostne pijú alkohol a pretože ich výuka je v holandčine, nedávno zložili skúšku, ktorá dokazuje ich znalosť tohto jazyka. Každého účasníka požiadali, aby viedol dvojminútový rozhovor v holandčine.
Plynulejší jazyk, lepšia výslovnosť
Pred rozhovorom dostala polovica z nich na pitie vodu a tá druhá alkoholický nápoj. Množstvo bolo rôzne, podľa hmotnosti každého účastníka, ale zhruba 70-kilogramový muž dostal ekvivalent menej než 0,5 litra piva. Rozhovory sa nahrávali a potom ich mali oznámkovať dvaja rodení Holanďania, ktorí nevedeli, ktorý z účastníkov dostal alkohol a ktorý nie. Aj samotných účastníkov vyzvali, aby ohodnotili svoj vlastný výkon.
Prekvapením bolo, že alkohol nemal žiadny vplyv na sebahodnotenie účastníkov. Tí, ktorí mali alkohol, si v holandčine neverili o nič viac, ani ich vlastný výkon nepotešil o nič viac než tých, čo mali vodu. Podľa tých, ktorí hodnotili nahrávky, sa tým, ktorí sa posilnili alkoholom, darilo lepšie. Celkovo bola podľa rodených Holanďanov ich holandčina plynulejšia a s lepšou výslovnosťou. Hodnotenie gramatiky, slovnej zásoby a argumentácie sa u oboch skupín nijako nelíšilo.
Vedci zdôraznili, že množstvo alkoholu, ktoré účastníkom podávali, bolo nízke, pričom účinky vyššej dávky môžu byť odlišné. Navyše, skúmané subjekty vedeli, že dostali alkohol, a toto vedomie mohlo podvedome ovplyvniť ich výkon podobne ako placebo. Vedci preto odporúčajú ďalší výskum, do ktorého by sa zahrnuli ďalšie testovacie jazykové skupiny.
